Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! 

 Nove na necenzurovanych strankach

 Tesne po novembri 1989 vlastnila KSČ majetok v hodnote asi 10 miliárd korún. Mimo toho vlastnila a užívala nehnuteľnosti štátu v hodnote piatich miliárd korún, pričom mala aj ďalšie príjmy. Sú nezvratné dôkazy, že tento majetok, ale už v súkromných rukách, opätovne vlastnia bývalí komunisti, bývalí dôstojníci ŠtB, agenti ŠtB, ako aj vysokí úradníci bývalých komunistických ministerstiev. Ako je to možné? Veď už v máji 1990 bol na základe tlaku verejnosti vo Federálnom zhromaždení vypracovaný zákon o navrátení majetku KSČ a SZM ľudu ČSFR. Lenže tento zákon nadobudol právoplatnosť až k 1. 1. 1991. To teda znamenalo, že KSČ a SZM mali dlhých sedem mesiacov na to, aby tento majetok mohli rozpredávať a prenajímať súkromným osobám – komunistom, eštebákom a agentom ŠtB. Že takéto niečo sa mohlo stať, bolo hlavne zásluhou dvoch, komunisticko-fašistickou ideológiou vyškolených právnikov Jičínského a Rychetského, ktorí v tom období pôsobili ako hlavní legislatívci vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Hanba a hnus, že Jičínský doteraz pôsobí ako poslanec českého parlamentu za sociálnu demokraciu, a Rychetský je dokonca predsedom Ústavného súdu ČR.

         Položme si otázku, či táto zásadná legislatívna chyba bola náhodná či vedomá? Dnes možno jednoznačne povedať, že sa jednalo o úmysel. Vedomý úmysel. Podobná šanca sa totiž nechala aj rozkrádaniu štátneho majetku bývalých podnikov zahraničného obchodu. A aby za toto zlodejstvo nemohol byť nikto postihnutý, odhlasoval federálny parlament, vedľa ďalších dobre premyslených úprav trestného zákona, ZRUŠENIE PARAGRAFU O TRESTNOM POSTIHU ZA ROZKRÁDANIE MAJETKU V SOCIALISTICKOM VLASTNÍCTVE. Poslaneckí tupohlavci tvrdili, že zbavujú trestný zákon ideologického paškvilu, a pritom v skutočnosti odhlasovali beztrestnosť komunistickým zločincom a zlodejom. Taktiež bolo odmietnuté aj použitie lustračného zákona pre Investičné privatizačné fondy. Preto ich mohli ovládnuť bývalí nomenklatúrni komunisti, bývalí dôstojníci ŠtB, ako aj agenti ŠtB. Ako títo zločinci a zlodeji bačovali v týchto fondoch, možno dokumentovať napríklad na Harvardských fondoch, ktoré boli pod kontrolou technickej správy ŠtB, a ktoré tak s obľubou propagoval a ospevoval treťotriedny ekonóm a trhový boľševický ošklbovač Václav Klaus.

Kapitálny úlovok CIA

         Dnes, nielen 17 rokov po novembri 1989, ale aj neskoršie udalosti v bývalej Juhoslávii či na Ukrajine nám názorne dokumentujú, že nielen americká administratíva, ale aj CIA či iné mocenské spravodajské služby tu zohrávali nezanedbateľnú úlohu. Po získaní nových vecí či ďalších odborných analýz môžem konštatovať, že v bývalom Československu existovalo vplyvné mocenské centrum, ktoré sa začínalo nielen ideologicky, ale hlavne ekonomicky  zbližovať s trhovým americkým a západným európskym systémom. Pokiaľ prechod od socializmu k trhovému americkému či prozápadne európskemu ekonomickému modelu mal mať bezbolestný či nekrvavý priebeh, muselo tu byť nielen určité prepojenie s neskoršou koordináciou silových a spravodajských mocenských zložiek, ale aj istý druh dôvery.

         Kapitálnym úlovkom pre CIA bolo naverbovanie V. Vajnara pre spoluprácu, keď pracoval v misii OSN v USA. Vtedy ešte netušili, že z dotyčného súdruha sa neskôr stane vedúci sekretariátu generálneho tajomníka ÚV KSČ G. Husáka, a v roku 1983 z jeho rozhodnutia sa stane ministrom vnútra Československej socialistickej republiky. Pravdepodobne ani ŠtB by sa nikdy o tomto nedozvedela, nebyť istej náhody. Ale aj priebeh tejto náhody len dokazuje, že napr. niektorí ich odborníci patrili medzi svetové špičky vo svojom obore, na rozdiel od hrubých a primitívnych hulvátov, ktorí mali na starosti tzv. vnútorných nepriateľov. Ako vlastne k tomuto odhaleniu prišlo? 

         Spravodajca Hlasu Ameriky J. Naegele bol na návšteve u Jána Čarnogurského. Jeho cestu z Prahy do Bratislavy sledovalo špeciálne komando ŠtB, a celý rozhovor Čarnogurského s Naegelem bol nahrávaný. Počas tohto rozhovoru Naegele Čarnogurskému povedal, že V. Vajnar by mal vymeniť na funkcii ministra zahraničných vecí B. Chňoupka. Čarnogurský vyjadril počudovanie, prečo má minister vnútra prejsť na funkciu ministra zahraničných vecí. Naegele povedal, že to je v poriadku, lebo Vajnar je pre Západ prijateľný. Na základe tohto vyjadrenia špecialisti z ŠtB urobili dôkladnú analýzu, po ktorej sa im neskôr podarilo zistiť, že Vajnar bol naverbovaný CIA, keď pracoval v misii OSN v USA. No ani toto zistenie nebolo konečné. Neskôr bol v Prahe zaistený cudzinec od CIA, ktorý mal pri sebe závažné dokumenty. Jeho osobnú prehliadku schválil náčelník odboru v Prahe. Keď sa to Vajnar ako minister vnútra dozvedel, okamžite tohto náčelníka odboru, ako aj jeho dvoch podriadených, ktorí osobnú prehliadku nariadili, prepustil.

         V roku 1985 Vajnar ponúkol Lorencovi funkciu prvého námestníka federálneho ministra vnútra. Keďže Vajnar, pokiaľ sa mám odvolať na svedectvo samotného Lorenca, bol vzdelaný, skúsený a veľmi pracovitý človek, pedant a skúsený diplomat so značnou dávkou nedôverčivosti, možno sa plným právom domnievať, že od tohto okamihu, alebo po nejakom čase od tohto okamihu sa Lorenc stáva jedným z kľúčových hráčov v udalostiach, ktoré sa tu odohrali v novembri 1989. Za ministrovania V. Vajnara bol šedou eminenciou na dotyčnom ministerstve aj pplk. Krása, jedna z hlavných osobností koordinácie činnosti nielen v novembri 1989, ale aj po novembri 1989 pri nových a nekrvavých politicko-ekonomických zmenách. 

>
         Pri dvoch reorganizáciách vlády v roku 1988 prišiel o svoju funkciu aj V. Vajnar. Podľa mojich informácií si nielen ÚV KSČ, ale ani RVHP nemohli kvôli blamáži dovoliť priznať, že minister vnútra socialistického štátu bol spolupracovníkom CIA. Jeho odvolanie komentoval Alojz Lorenc takto – „Ľudia túžili po zmenách a čakali, kto ich osloví presvedčivým programom.“ (Ministerstvo strachu? – str. 145). Hoci Lorenc ako najvyšší šéf ŠtB musel vedieť o Vajnarovej činnosti pre CIA, nemá doteraz záujem o tomto hovoriť. Neskôr odhalená realita nám ukazuje, že Vajnar, Lorenc a Krása, samozrejme v úzkej spolupráci s KGB a ŠtB už v roku 1987 pripravovali vytypované a dobre preverené skupiny mladých kádrov, kde niektorí boli presúvaní priamo do zahraničia, napr. do Sovietskeho zväzu a Číny. Taktiež sa do zahraničných bánk presúvali stámilióny korún. Z jednej takejto skupiny vznikla neskôr v roku 1994 aj Penta Group. Tejto finančnej skupine, ktorej základy boli položené komunistickou nomenklatúrou, KGB a ŠtB, bude venovaná samostatná kapitola. Len tak mimochodom, bolo by zaujímavé Lorencove vysvetlenie ohľadom jedného zo zakladateľov Penty Group Mareka Dospivu, čo v skutočnosti rozhodlo, že bol vybraný v roku 1987 do tzv. čínskeho a ruského výsadku. Z niektorých informácii a dokumentov mi vyplýva, že existuje rodinný či príbuzenský vzťah medzi ním a Milošom Dospivom, občanom českej národnosti, bývalým dôstojníkom I. správy ŠtB, jedným z vrahov tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala vo februári 1981 v Bratislave. Treba pripomenúť, že Miloš Dospiva sa stal príslušníkom ŠtB už v roku 1948. O niekoľko mesiacov po násilnej smrti tohto tajne vysväteného kňaza sa Alojz Lorenc stal náčelníkom ZNB hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja. Súčasťou správy ZNB bola aj správa ŠtB, ktorá mala na starosti Přemysla Coufala. Takže Lorenc musel o všetkom vedieť.