Pre nezainteresovaných uvádzam, že svojím konaním som v konečnom dôsledku nikomu neskrivil ani vlas na hlave a tvrdím, že intenzita protikomunistického odboja, proti režimu, ktorý popravil, či na hraniciach usmrtil stovky nevinných občanov bola zjavne rozsiahlejšia a dlhodobejšia než existencia tzv.  prekážky podľa § 9 zákona č. 219/2006

Niektorým členom komisie ÚPN nevadila  konfidentská činnosť predsedov organizácii politických väzňov, o to horlivejšie kádrujú tých, ktorí s ŠtB nikdy nespolupracovali.

O kádrovom profile niektorých členov zmienenej samozvanej „komisie“ z radov býv. politických väzňov 50-tych rokov už niečo naznačuje i týchto pár faktov:  Napr. taký nedávno prezidentom vyznamenaný  Anton Malacký zo Zväzu protikomunistického odboja (ZPKO), mal v Ilave voľný pohyb ako elektrikár, čo bolo nielen v 50-tych rokoch, ale až do prevratu privilégium o akom sa nám na Nových Samotách v Leopoldove ani nesnívalo a i v našich časoch takéto pracovné zaradenie väzňa bolo výsadou len konfidentov. Pozoruhodná je aj jeho cesta do Iraku po prepustení z väzenia. Do svojho životopisu tiež zabudol napísať takú maličkosť, že ten „ukrutný“ komunistický režim mu umožnil dostať dvoch  synov na lekársku fakultu. O bývalých predsedoch tejto organizácie  JUDr. J. Porubskom,(10 rokov predseda pôvodnej KPVS), alias agentovi  Ovručovi svedčí okrem ich evidencie v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB aj príkaz na zatknutie rehoľnej sestry Makárie v súvislostí s ktorým sa v dokumente spomína práve výpoveď tohto pána. Rovnako z posudku Ministerstva vnútra na ďalšieho predsedu tohto spolku s pokryteckým názvom-"Zväz protikomunistického odboja", Jozefa Vicena, je zrejmé, že bol dokonca exponovaným a výkonným agentom! Skutočným odporcom komunistického režimu musí byť z tohto morálneho marazmu na zvracanie.

·        Záznam z Cibukových zoznamov a Návrh na zatknutie rehoľnej sestry Makárie

·        Záznam z Cibulkových zoznamov a z Archívu Ministerstva vnútra SSR - Zoznam a charakteristiky prominentných osôb nachádzajúcich sa vo výkone trestu

Kontinuita komunistického právneho systému a porušovanie základnej listiny ľudských práv a slobôd alebo ÚPN ako Titanic na ceste do hlbín zabudnutia

            Bez akýchkoľvek pochybností,  je takýto postup ÚPN, ktorý na seba prevzal garanciu dodržiavania schválených zásad pri odhaľovaní zločinov komunizmu, v rozpore s chartou OSN z roku 1948 a  listinou základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorých sa každý môže postaviť na odpor proti režimu, ktorý upiera jeho základné občianske práva a slobody. Dodávam, že tento dokument je nadradený všetkým vnútroštátnym zákonom. A nakoniec už len pripomienka: SR sa zaviazala, že sa bude riadiť rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá vyzýva nové postkomunistické členské štáty na dôstojné vysporiadanie sa s dedičstvom totalitnej minulosti. Ak je toto odpoveď ÚPN na túto rezolúciu, potom mi ostáva už len konštatovať, že Titanic sa nezadržateľne blíži k zrážke s demokraciou a hrozí mu neodvratný zánik v hlbinách zabudnutia.

 Epilóg

 ŠtB ma odhalila len na základe trestuhodnej nepatrnosti môjho spoločníka a ako mi povedali samotní príslušníci ŠtB pri výsluchoch, po dvoch rokoch pátrania po odosielateľovi balíka, ktorým som nebol ja, celoštátna akcia z názvom „Bunka“ by sotva priniesla pozitívny výsledok. Dal som si vtedy predsavzatie, že ak to prežijem, urobím všetko preto aby sa nezabudlo na mojich priateľov zabitých pri prechode hraníc do Rakúska v roku 1980, ani na obete okupácie v roku 1968.  Žiaľ po novembri 1989 som sa nestretol s pochopením ani v Konfederácii politických väzňov Slovenska (KPVS), ktorej som bol vtedy členom. 21. august sa nehodil do ich scenára a  rovnako neprejavili záujem ani o prevoz obetí z Rakúska na Slovensko. Takto vlastne vznikla pobočka Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov (SZČPV)na Slovenku. Začínali sme z niekoľkými dobrovoľníkmi za vlastné peniaze a na úkor našich rodín.

21.augusta .2002 sme odhalili prvý pamätník obetiam okupácie roku 1968 so  štatistikou obetí v Poprade http://www.szcpv.org/06/pieta06.html,   http://www.szcpv.org/07/upn/upn11.html

a v roku 2004 sa po 12. rokoch úsilia podarilo splniť želanie otca na hraniciach zabitého Ondreja Brejku a spolu s jeho spoločníkom ich exhumovať a previesť na cintorín do Kežmarku kde pri pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989 našli svoje posledné miesto odpočinku. http://www.szcpv.org/04/kezmarok.html

Dnes je SZČPV mnohočlennou organizáciou a pokračovateľkou pôvodnej organizácie v zahraničí, ktorá medzičasom už ukončila svoju činnosť. Svoje poslanie som týmto splnil a nezáleží mi na nejakom kúsku papiera z ÚPN, ktorý ma deklarovať moje konanie v čase totalitného režimu. Nepovažujem sa za  hrdinu protikomunistického odboja., skôr si myslím, že každý človek sa môže vo svojej  túžbe po spravodlivosti mýliť, ale ako povedal básnik „...hoc i v zápale boja pochybíš, krajšie to ako hniť v pokoji...“

A tak skutočným zadosťučinením je pre mňa inštalácia týchto dvoch pamätníkov a listy ľudí a osobností, s ktorými som prišiel do styku v bývalom Československu.  v Amerike, Kanade. Austrálii či celej Európe kde má naša organizácia svojich členov.

·        Svedectvo o GFP

·        Redakčná poznámka týždenníka Politika, ktorý ako prvý publikoval Svedectvo

·        Listy C. Mašína, M. Dolejšiho a J.V. Jakoubka

·        List Z. Brzezinskeho

                                                                           František Bednár 

http://www.szcpv.org/07/upn/upn.html     

-----Original Message-----
Date: Fri, 07 Sep 2007 09:09:32 +0200
Subject: Predseda Správnej rady ÚPN potvrdil kontinuitu totalitného právneho=  systému
From: SZCPV <szcpv@szm.sk>
To: sowa-frankfurt@t-online.de