NAROD MA PRAVO SE BRANIT
sobota, 16 stycznia 2010
George Vanek: Wolf patri do skupiny fasisticko-estebackych lumpu:


George Vanek
http://czech-bohemia.blogspot.com
Sent: Saturday, January 16, 2010 2:57 AM
Subject: Re: Chartista Jiří Wolf napsal :

Wolf patri do skupiny fasisticko-estebackych lumpu:
http://www.nazorne.cz/bohemia/clanky/reakce-karla-schwarzenberga-na-novorocni-projev-prezidenta-vaclava-klause


Vanek

2010/1/16 Mojmir Kovar
CHARTISTA  JIŘÍ  WOLF  NAPSAL  :
http://www.protiprudu.info/opilec_havel_II.html
 
MK
2010/1/16 Mojmir Kovar <mojmir.kovar@ttonline.sk>
Není korektní napadat autora, i když  znám jeho minulost. Je tředa "dovodiť"jak   říká "Kmotr" (Krstný otec). Pokud se skutečnosti,v článku uváděné,nezakládají na pravdě, jde o poškozování dobrého jména. To je trestný čin. Jste-li o tom přesvědčen, prosím, konejte !
 
MK

----- Original Message -----
Sent: Saturday, January 16, 2010 4:35 AM
Subject: Re: Chartista Jiří Wolf napsal :

Husak sedel 9 let a jaka to bylla svine. Wolf lze, zadna zmrzlina se na Rybarne nepodavala, to je jen pripad z nesmyslu ktere pise. Proc Havla nekritizoval drive?  Ted se kazdy o nej otira a estebaci jako Komorous jsou byvale politicke vezne svati.

Vanek
http://jiri-vanek.blogspot.com/
czwartek, 14 stycznia 2010
František Bednár: Má súčasná opozícia morálne právo kritizovať Ficovú vládu?

Nemám v úmysle rozoberať nedávny štrajk autodopravcov na Slovensku v súvislosti so zavedením mýtneho systému. Právo na štrajk je zaručené ústavou a dohovormi o čom niet pochýb. Osobne som však presvedčený, že každá minca má dve strany a pravda leží niekde uprostred. Na jednej strane treba vziať v úvahu, že elektronické mýto je trendom, ktorému sa nevyhneme bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči lebo nie. Skúsenosti napr. zo Švajčiarska ukázali, že po zavedení mýta sa 12% dopravy presunulo na ekonomicky výhodnejšie a aj z hľadiska ekológie vhodnejšie  železnice. Tí skôr narodení si možno ešte pamätajú na 24 hodinovú  prevádzku plne vyťažených prekládkových železničných staníc a regionálnu autodopravu dopravu z čias socializmu, ktorú sme po novembri 1989 až príliš rýchle zavrhli a nechali padnúť na hubu.  Dnes železničné stanice zväčša zívajú prázdnotou,  zatiaľ čo sú cesty devastované a preťažené stovkami kamiónov. Štatistiky dopravných nehôd sú bez pochýb varujúce. Tak ako vždy, aj teraz ide v prvom rade o peniaze, ako zo strany autodopravcov, z ktorých hrozí likvidácia tým najslabším, pretože tí silní to prežijú  a pochopiteľne aj zo strany štátu, ktorý si musí zabezpečiť zdroj financií.

            Štrajk autodopravcov je dnes vo svete bežným prostriedkom na dosiahnutie požiadaviek. Prekvapila však reakcia opozície a najmä pokrytecké vyhlásenie bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý označil postup vlády za návrat pred november 1989. Zdá sa, že Mikuláš Dzurinda vôbec nepochopil, že jeho neschopnosť sebareflexie je klincom do truhly súčasnej opozície v najbližších parlamentných voľbách. Vyhlásenie SAS o možnej spolupráci s SDKÚ ale bez M. Dzurindu, potvrdzuje, že to čo už došlo každému, stále nechápe predseda SDKÚ. Chcel by som súčasnej opozícii pripomenúť, ako počas svojho vládnutia v rokoch 1998-2006 pristupovala k štrajkom.

Pripomínam, že zodpovednosť za stav slovenských železníc nesú vlády a ministri, ktorí nechali ich úpadok dospieť až na dnešné dno a preto snáď prvý raz od pádu komunizmu slovenskí odborári pozbierali odvahu, odolali strašeniu aj bakšišom mocných a zorganizovali úspešný štrajk železničiarov, ktorý vláda M. Dzurindu, neschopná riešiť situáciu v osobnej  ako aj nákladnej železničnej doprave, jednoducho právo na štrajk v rozpore s ústavou SR a jej článkom č. 37 ods. 4, zakázala zmanipulovaným a nezákonným rozhodnutím bratislavského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky neskôr vyniesol rozsudok, podľa ktorého je štrajk dovolený aj nad rámec Zákona o kolektívnom vyjednávaní. Cieľom štrajku nebolo spôsobiť slovenskej ekonomike škody, ale upozorniť vládu i zamestnávateľov na neúmerné sociálne reštrikcie a pokračujúci pokles životnej úrovne väčšiny slovenských občanov. O tomto rozmere štrajku sa však v slovenských médiách mlčalo a ukázalo sa, že ich objektivita  je na bode mrazu.  Namiesto ignorovania odporúčaní prestať liať miliardy do diaľničných tunelov a úsekov diaľníc s kriminálne nízkou ekonomickou efektívnosťou, sme videli obraz  vysmiateho Mikuláša Dzurinda, spokojného Pavla Ruska a pozitívne ladené články o zahraničných investoroch, ktorých dokázala vláda prilákať. Len škoda, že sme sa nedozvedeli viac za akých podmienok sem prišli, škoda, že novinári vtedy nezisťovali viac o vtedajších závažných veciach napríklad privatizácii strategických podnikov, poisťovní, kontách politikov vtedajšej vládnej koalície či kauze „Dzurindove vláčiky“. V roku 2003 Dzurindova vláda na štrajk železničiarov odpovedala predbežným opatrením okresného súdu – pikantné na tomto rozhodnutí súdu s fungujúcou elektronickou podateľňou bolo, že ŽSR podávali a sťahovali žalobu na železničné odbory za nezákonný štrajk dovtedy, kým sa žaloba nedostala do tých správnych rúk.

            V mene oprávnených osôb z radov bývalých politických väzňov ako aj násilne odvlečených do pracovných táborov v býv. ZSSR, pripomíname  opozícii, že to bola práve ich vláda, ktorá v roku 2003 zrušila všetky výhody na cestovom v autobusovej a železničnej doprave pre obete komunizmu ako aj účastníkov odboja. 

Ak to Mikuláš Dzurinda myslí s opozíciou skutočne úprimne, mal by si už dávno spytovať svedomie, oľutovať svoj básnický úlet  z čias socializmu, „Pomník vďaky - óda na víťazný február“ (uverejnený okrem iných aj na tejto stránke  a odísť na politicky dôchodok.

Jeho zaslepenosť mu to však nedovolí a preto si súčasná koalícia nemôže priať nič lepšie ako strašiaka v podobe „reformátora“ Dzurindu. Stačí totiž len pomyslenie na to, ako by sa správala pri súčasnej hospodárskej kríze  tzv. „pravicová vláda“, ako by sa pchala do zadku Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke  na úkor obyčajných ľudí, ktorí by to všetko museli zaplatiť uťahovaním opaskov, či ako by rušila príspevky na barly, invalidné dôchodky pre baníkov, skracovala obdobie vyplácania podpory v nezamestnanosti, či rušila zľavy pre politických väzňov a už len zo strachu na toto pomyslenie, budú slovenskí občania voliť hocikoho, len nie modrých reformátorov. Bohužiaľ na politickej scéne v súčasnosti neexistuje žiadna alternatíva a tak je výsledok budúcich volieb už vopred známy, rovnako podobne, ako  v Maďarsku.

            František Bednár
          Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

http://www.szcpv.org/10/opozicia.html
piątek, 08 stycznia 2010
Vladimír Pavlík: všetko v poriadku – kradlo sa v medziach zákona

Link to Pavlik Podl'a...


Podľa „špeciálnych“ policajtov a „špeciálnych“ prokurátorov je všetko v poriadku – kradlo sa v medziach zákona

 

         V septembri 2009 bol na tejto stránke uverejnený dokument pod názvom: Oznámenie o podozrení z rozsiahlej hospodársko-ekonomickej organizovanej trestnej činnosti a vedome organizovaného okrádania obyvateľstva - Správa o organizovanom okrádaní štátu a obyvateľstva po novembri 1989. Keďže už mám autentické dokumenty o tom, ako sa s touto kauzou vysporiadali Prezídium Policajného zboru Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Bratislava, ako aj po mojej sťažnosti Úrad špeciálnej prokuratúry, dávam čitateľom možnosť si to prečítať.

         Vzhľadom k tomu, že kauza je oficiálne uzatvorená, aspoň čo sa týka zo strany štátnych orgánov, môžem už teraz otvorene povedať, čo som týmto sledoval. Niekoľko krát som na týchto stránkach napísal, že polícia, prokuratúra a súdy sú len poníženými, niektorí jej členovia priamo prostitučnými služobníkmi a lokajmi arcizločincov, arcizlodejov, parazitných darmožráčov, toho skutočného odpadu slovenského národa – členov ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí v skutočnosti o polícii, prokuratúre a súdoch rozhodujú. Poďme ale k vysvetleniu, čo som chcel docieliť? Poviem to otvorene: oficiálne priznanie polície a prokuratúry, že v týchto kauzách sa nejedná o žiadne trestné činy, keď zločinci a zlodeji z vysokej politiky si pripravia a schvália také zákony, podľa ktorých je to všetko legálne. Pokiaľ teraz niekto očakáva, že sa na polícii a prokuratúre začnem odbavovať, tak je na veľkom omyle.

 

         Na takom omyle, na akom sú všetci tí občania, ktorí policajtov, prokurátorov a sudcov považujú za hlavných vinníkov tohto zla a týchto negatív. Pričom jednou z príčin týchto negatív sú aj  samotní občania. Svojou zbabelosťou, nevedomosťou, neinformovanosťou, nekritickým obdivom k niektorým vyvrheľom z vysokej politiky, ktorí sofistikovanými metódami oblbli ich hlavy a mozgy. Poznám dostatok prípadov, keď statoční jedinci z polície, súdov a prokuratúry chcú ísť a išli podľa zákona, dokonca aj proti vlastným kolegom. Čo myslíte, ako skončili? Buď sú z prípadov odvolaní – a majú dve možnosti: mlčať, alebo odísť. Kvôli objektivite treba ale povedať aj to, že svoj diel viny tu majú aj samotní policajti, prokurátori a sudcovia v tom, že približne tých 75-80% slušných sa podriadilo gaunerom v menšine. No kvôli ďalšej objektivite treba povedať aj to, že táto 20-25% menšina gaunerov z polície, prokuratúr a súdov má v páchaní zla a hanobení zákonnosti podporu tých najzlodejskejších zlodejov a najzločineckejších zločincov z ponovembrových vlád a parlamentov.

         Máme ešte v živej pamäti, ako sa v roku 2003 vzoprel statočný a čestný sudca Alexander Mojš sudcovským a politickým zberbám odchovaným komunisticko-fašistickou ideológiou, keď ako správca konkurznej podstaty pri konkurze Preglejky Žarnovica váhou svojej občianskej a sudcovskej statočnosti a cti zabránil tomu, aby sudcovské a politické mafie nemohli tento podnik vytunelovať. Keď za túto svoju odvahu a statočnosť bol zločincami s boľševickou minulosťou na Najvyššom súde SR šikanovaný a trestaný, ako sa zachovala slovenská verejnosť? Zbabelo, veľmi zbabelo. Akoby nechceli pochopiť, že on v skutočnosti zachraňoval náš spoločný majetok a bojoval aj za túto verejnosť.   

         Na ďalšom názornom príklade si taktiež ukážeme, ako táto luza z vysokej politiky si rozumie, aj keď, naoko, na seba vrčia, štekajú a nadávajú si. Popredný ekonomický „odborník“ Eugen Jurzyca – šéf tzv. protikrízového tímu SDKÚ-DS v rozhovore pre periodikum „týždeň“ č. 37/2009 z 14. septembra 2009 povedal aj toto: „Neskôr bolo treba riešiť dôsledky Mečiarovej vlády a opäť sa to nedalo inak, LEN UTIAHNUTÍM OPASKOV. A keďže reformy robili Mikloš s Dzurindom, sú takí neobľúbení.“ 

         Omyl, veľký omyl, tzv. ekonomický expert Jurzyca. Mikloš s Dzurindom by neboli pri reformách nepopulárni, pokiaľ by si boli opasky uťahovali aj tí, ktorí toto všetko zapríčinili – a keby boli aj trestnoprávne postihnutí. Lenže, pri hodení následkov na nevinných občanov vo forme uťahovania opaskov, systémom kolektívnej viny, za ekonomické zločiny HZDS a SNS, si ako jedna rodina rozumeli a rozumejú sofistikované fašistické zberby pravicové, tzv. národné, tzv. kresťanské a tzv. sociálno-demokratické.

         Takže sa začítajme do uznesenia polície, mojej sťažnosti proti tomuto uzneseniu a definitívneho uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry.

 

Vladimír Pavlík  
(...)

http://necenzurovane.cwahi.net/09/sp1.html


http://www.esnips.com/doc/c22e5d80-6ea6-4255-9a14-588e260ebfe7/Pavlik-Podla
Archiwum
Zakładki:
EU-Fotos
FREUNDE - PRZYJACIELE
IN POLEN - W POLSCE
KOSIEWSKI
Księga - Gästebuch
KULTUR
LITERATUR
Narodowi socjaliści - komuniści - inne
NASZE - UNSERE
POLONIA i Polacy za granicami RP
SOWA
SOWA RADIO
SOWA VIDEO
UNIA & POLSKA
YES - POLAND
Free Image Hosting at www.ImageShack.us Sowa Magazyn Europejski