NAROD MA PRAVO SE BRANIT
poniedziałek, 30 kwietnia 2007
Eva Clarová: Standa Kosik, zima a hlad

Zima a hlad-říká dnes třiasedmdesátiletý vězeň padesátých let Standa
Kosík
-jsou dva nejsilnější vjemy, jež ho provázejí po celý život.Ač sužován
různými chorobami a neduhy v tomto věku obvyklými , s velkou chutí pojídá i
to, co je považováno i u zcela zdravých a mladých lidí za prohřešek proti
dietě. A kupodivu-u mužů jev neobvyklý-velice rád a s chutí nakupuje.
Chlad-další vjem  přetrvávající  dodnes-důsledek pobytů v korekcích -těmi
věznitelé trestali už tak trestané -pobyt, začasté několikadenní -pět dní
byla nejnižší taxa- ve studené vlhké kobce, bez možnosti pohybu, spánku a
pochopitelně se stravou prvotřídního restaurantu -jedenkrát za tři dny
poloviční dávka obvyklé  vězeňské stravy.

                                                  ---------------------------------------------------------------------

Je krátce po válce. Městem projíždějí vojenská i civilní vozidla ČSA i RA,
jež Tábor osvobodila , v ulicích zní nejen čeština, ale i ruština a sem tam
angličtina, město je vyzdobeno praporky a vlajkami osvobozeneckých armád, z
lidí vyzařuje radost ze znovunabyté svobody.Vyrojila se spousta těch, kteří
sy pyšně ozdobili levý rukáv rudou páskou, na níž bylo černě vytištěno
PARTYZÁN , pár dní nato další s nápisem RG -Revoluční garda (lidově Rabovací
garda)-zatímco ti opravdoví partyzáni a odbojáři namnoze kroutili nevěřícně
hlavami.Prý ony pásky bylo možné získat za krabičku cigaret , tehdy to byla
docela vzácnost, byly na t.zv.tabačenky.
V ulicích se ale objevovaly i podivné skupiny lidí -kolaboranti byli
pozatýkáni a vsazeni do vězení , ostříhani dohola , tak se stalo i ženám,
které si s okupanty zadaly -za dohledu stráže chodili pracovat tam,kde bylo
právě potřeba-hlavně udržovat čistotu a pořádek ve městě.
Jednoho dne bloumal Standa ulicemi -v tom skupinka vězňů (lidi si na ně rádi
plivli a hodili nějakou nadávku) , mezi nimi poznal hostinského F.L. z
Budějovické, k němuž chodíval tatínkovi pro pivo. Proč se ocitl mezi
kolaboranty? Němci , příslušníci SA, si jeho hospodu vybrali za stravovnu.
Standa držel v ruce krajích chleba se sádlem a s cibulí, když ucítil
prosebný pohled-přistoupil k hloučku a svoji svačinu podal panu hostinskému,
jenž poděkoval jen pohledem(-tuto příhodu si, prosím laskavě zapamatujte)
V této době došlo k obnovení spolkové činnosti . Sokolíci, skautíci,
baráčníci , povytahovali své kroje a stejnokroje,vyprali, vyžehlili ,
namnoze bylo zapotřebí zhotovit nové, jenže nebylo z čeho a tak nastoupila
lidová tvořivost -barvila se stará prostěradla a šikovné ruce maminek,
babiček, tetiček dokázaly vytvořit slušivé stejnokrojea tak už na slavnosti
6. července na Kozím Hrádku se v plné parádě sešlo několik tisíc lidí , aby
se společně radovali, ale i zavzpomínali na ty, kteří se svobody nedožili.
To byla ta lepší stránka té vzrušené doby.
Vlastenecká armáda spolu s rudou armádou a RG uvrhly stín na toto šťastné
období právě skončené strašlivé války, již stále ještě připomínaly zvuky
střelby ozývající se z okolních lesů.Členové těchto armád často přepadali
osaměle žijící občany, hlavně ženy, ty pakznásilňovali , vtrhli i do budovy
staré nemocnice, byli dychtiví po alkoholu natolik že vypilii ten, v němž
byly naloženy histologické  preparáty tam uchovávané. Též koncem června 1945
se konala veřejná poprava dvou kolaborantů Krále a Ryneše.

                                     
Eva Clarová, Tábor

8. mája 2007 o 14.00 hod. v Poprade - Veľkej na Velickom námestí na pietnu spomienku pri pamätníku obetiam 2. svetovej vojny

   

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov
Sekcia násilne odvlečených
a
 
Klub Veličanov
Vás pozývajú
  Poprade - Veľkej  na Velickom námestí         
      na pietnu spomienku pri pamätníku obetiam 2. svetovej vojny  
        
utorok 8. mája 2007 o 14.00 hod.      
 Pamätník vo Veľkej pripomína obete 2.sv.vojny,
                                 padlých na fronte, v SNP,  deportovaných židov a nezákonne odvlečených a deportovaných do gulagov
PROGRAM PODUJATIA:
14.00     Pietny  akt pri pamätníku,
              príhovory hostí, kladenie kvetín  
15.00     ukončenie štátnou hymnou SR a hymnou EÚ
Doprava účastníkov tam aj späť je zabezpečená autobusom, ktorý  bude pristavený o 13.30 hod. na parkovisku pri supermarkete Billa  v blízkosti autobusovej stanice  
                               Foto pamätníka: www.szcpv.org     

   

http://groups.google.de/group/sowa-frankfurt/browse_thread/thread/2cf872647700bbee

 POZVÁNKA 8.5.2007 v Poprade - Vel´kej.pdf
166K
Pobierz

środa, 25 kwietnia 2007
von der Taufkirche ist es nicht weit zur Heinrichgasse, wo Rilkes Eltern wohnten

Stefan Kosiewski, Prof. František Všetička

Rainer Maria Rilke

Von direktion, 22:59

   ANIOŁY

  Zmęczone usta wszystkie mają
  i jasne dusze, zarysu cień.
  I ta tęsknota (jak za grzechem)
  przechodzi czasem przez ich sen.

  Jednakie prawie wszystkie sobie;
  w ogrodach Boga milczą zgodnie
  jak wiele, wiele interwałów
  w jego potędze i melodii.

  Tylko gdy skrzydła rozkładają,
  są budzącymi taki wiatr
  jak gdyby Bóg szedł dalekimi
  dłońmi rzeźbiarza pośród kart
  przez ciemną księgę prapoczątku.


            übertragen von Stefan Kosiewski


     aus dem Buch der Bilder.

http://sowa.beeplog.de/17379_44101.htm
http://tinyurl.com/3yhwwn

14:11, reakcja , nowe, sowa beeplog
link
Stefan Kosiewski
                           WYZNANIE

Modlę się rzadko,
Nie wzywam imienia,
Nie piszę wierszy daremnie.
 
W mojej katedrze
Wysoki łuk nieba
Miasteczka domki we mnie.
 
Patrzysz na czoło
Pokryte wzgórzami
Tajemnic, uczuć i znaczeń.
 
Siadasz na wargach
Słodka śmierci pszczoło;
Jakżeżby mogło być inaczej?
 
 
15.12.2006/3.3.2007
Od Polnisches Ku...
wtorek, 24 kwietnia 2007
JUTRO, 25.04.2007 Prof. František Všetička ma 75 lat. Drogi Franciszku, sto lat!
KOŘENOVÁ ZELENINA netradičně

From: "clarova eva" <clarova.eva@tiscali.cz>

Sent: Monday, April 23, 2007 10:06 PM
Subject: Fw: zeleninove recepty
niedziela, 22 kwietnia 2007
25.04.2007 Prof. František Všetička ma 75 lat. Drogi Franciszku, ad multos annos
 

František Všetička

Europäisches Magazin SOWA - Frankfurt am Main - Heraugeber: Stefan Kosiewski
mezi likvidací selského stavu komunisty a současnou snahou likvidovat otce rodin

Dobrý den.

Pro zajímavost si dovoluji poslat odkaz na nový článek pana Ing. Jiřího Fialy:
http://www.k213.cz/start.php?act=read&art=357

Přesto, že se týká spíše persekuce otců, dosti dobře také odhaluje, jak komunistické praktiky jsou stále (bohužel) používané a jak je přebírá a používá současná feministická politika.

Článek doporučuji (v otázce zlepšení situace otců a jejich dětí jsou tam průlomové informace) a dovolím si z něho citovat:

„Přímo se zde vnucuje historická souvislost s násilnou kolektivizací vesnice v 50. letech komunisty, kdy základem strategie ke zdeptání vzpurných sedláků  bylo nejprve jim stanovit takové dodávky, které nemohli ani při sebelepší vůli splnit, a potom je označit za sabotéry, protože blokují zásobování měst ( i když dodávali kupříkladu 3x více než rolníci z JZD). Konečně, vždyť stratégové společenského vývoje přežili pořád stejní, tak proč se divit stejným prostředkům pro boj s domnělým nepřítelem.“

Pan Fiala vidí zcela správně souvislosti mezi likvidací selského stavu komunisty a současnou snahou likvidovat otce rodin.

S pozdravem    Ing. Jiří Štefek

http://groups.google.com/group/sowa-frankfurt/browse_thread/thread/568e15efee90a659?hl=pl

poniedziałek, 16 kwietnia 2007
Evidovaní udavači ŠtB, kontra neevidovaní udavači ŠtB (1. časť)

    Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! 

http://bohemia.htmlplanet.com/07/udavaci.html                      

         Vďaka Bohu, že na Slovensku existuje Ústav pamäti národa. Je síce pravdou, že názory naň sa rôznia, počnúc Vladimírom Mečiarom a jemu podobným, ktorí by túto inštitúciu najradšej zrušili, či zniesli pod čiernu zem, v protiklade s tými, majúcimi názor, že pamäť národa by mala byť súčasťou nášho bytia. Tvrdím, že Ústav pamäti národa má nielen svoje opodstatnenie, ale aj to, že jeho existencia by mala byť dlhodobou súčasťou existencie Slovenskej republiky. Mám na to dostatok argumentov, veľmi závažných argumentov, ktoré tu budem predkladať. Ich súčasťou budú autentické dokumenty, ktoré budú dokazovať nielen opodstatnenosť vzniku a následného fungovania Ústavu pamäti národa, ale zároveň budú usvedčovať ten skutočný prednovembrový a ponovembrový odpad slovenského národa, v mnohých prípadoch odpad zločinecký, zlodejský, amorálny a štátno-teroristický. Odpad, ktorému pravda nielen prekáža, odpad, ktorý z titulu svojich politických funkcií si neželá, aby občania poznali pravdu. A tým aj svoju vlastnú minulosť. Dôvody na to majú vcelku jednoduché. Tento odpad bol vo väčšine odkojený najzločineckejšou ideológiou, od ktorej sa učil samotný fašizmus a nacizmus, ideológiou boľševickou a komunistickou.

         Ktovie, či ešte Petr Cibulka spomenie, ako som mu niekedy pred trinástimi rokmi hovorieval, že mám také neblahé tušenie, že ŠtB udávali svojich spoluobčanov aj ľudia, veľké množstvo ľudí, ktorí vôbec v žiadnych zoznamoch nefigurovali. Dnes už môžem potvrdiť, že takýto udavači, neevidovaní udavači, boli nielen mnohokrát zákernejší a podlejší ako udavači evidovaní, ale mnohokrát takýto neevidovaní udavači spolupracujúci s ŠtB mali aj mnohonásobne väčší finančný prospech z tejto podlej, ale vedomej a dobrovoľnej nadpráce, ako udavači evidovaní. Oficiálne, teda podľa Ústavu pamäti národa, ŠtB moju osobu rozpracovávala v dvoch zväzkoch. Jeden pod krycím menom Vlado, druhý pod krycím menom Betonár.

         Podľa mojich informácii sa viedli na moju osobu aj ďalšie aktivity nielen zo strany ŠtB, ale aj straníckych orgánov. Z Ústavu pamäti národa mi bolo oznámené, že jeden zo zväzkov pod krycím menom Betonár bol skartovaný. Škoda, lebo práve v tomto zväzku sa nachádzalo niekoľko špičkových udavačov, nasadených na mňa, keď som pracoval v Bratislave a angažoval som sa v Charte 77. S určitosťou viem, že niektorí z týchto udavačov fungujú aj po novembri 1989. Možno ale, v tomto prípade, ešte nie je všetko stratené. Na jedného z priateľov, s ktorým som sa v tom období v Bratislave stýkal, je zachovaný zväzok, v ktorom na tisíc percent musia byť aj záznamy a hlásenia o jeho stykoch a stretnutiach s mojou osobou.

         Považujem za svoju morálnu a občiansku povinnosť poďakovať všetkým tým, ktorí mi pomohli sa vzdelávať súkromnou cestou, hlavne v období, keď po skončení základnej vojenskej služby som v roku 1969 nastúpil pracovať do bane ČSM-sever v Stonave, okres Karviná. Ďakujem všetkým tým vysokoškolsky vzdelaným ľuďom, ktorí, aj keď v období normalizácie stratili svoje zamestnanie, a v rámci tzv. prevýchovy sa museli preorientovať na robotnícke profesie, ktorí mi dali viac, ako keby som legálne vyštudoval dve vysoké školy. Boli to moji učitelia a druhí rodičia. Len vďaka ním som dokázal nielen prežiť, ale aj odolávať, ba dokonca vtedajšej štátnej moci aj vracať údery. Dlhé roky, vlastne celé obdobie, si Štátna bezpečnosť myslela, že všetky listy adresované štátnej moci mnou podpísané, písali vysokoškolsky vzdelaní ľudia, a ja, ako robotník, som sa pod to podpisoval.

         Žiadna moc nikde na svete v skutočnosti neverí tomu, čo hlása. Hlavne, pokiaľ sa jedná o dobro a sľuby vlastným občanom. V prednovembrovom a ponovembrovom Československu, neskôr v samostatnom Česku a Slovensku, nie je v tomto skoro žiadny rozdiel medzi bývalo KSČ, ŠtB, prednovembrovými disidentmi typu Václava Havla, tzv. národovcami z HZDS, SNS, Matice slovenskej, tzv. politickými kresťanmi z KDH, v drvivej väčšine Antikristovými služobníkmi, či kadejakými vyklonovanými demokratmi, alebo niektorými národnými „politickými väzňami“ ktorým neprekáža Mečiarov štátny terorizmus, a ešte sa  hrdo považujú za mečiarovcov - národovcov. Tak ako KSČ a ŠtB pohŕdali radovými občanmi, tak nimi pohŕdala aj amorálna disidentská nomenklatúra okolo Václava Havla, či 99% ponovembrovej politickej scény. Čo je ale paradoxné, že svoje osobné blaho si väčšina z nich  zabezpečila práve cez radového občana. Podvodmi a nesplniteľnými sľubmi pred každými parlamentnými voľbami.          

Štátna bezpečnosť ordinuje

         V prvej polovici októbra 2006 mi bol Ústavom pamäti národa v Bratislave vydaný zväzok pod krycím menom VLADO, vedený na moju osobu a obsahujúci 91 strán. Na strane č. 1 z 15. 9. 1981 čítam, ako operatívny pracovník O-ŠtB v Považskej Bystrici ppor. Ladislav Roman a náčelník oddelenia ŠtB kpt. Štefan Balla požiadali o lustráciu mojej osoby S-VB a ŠtB v Banskej Bystrici, OS-FKÚ, FS-VB a XIII. S-ZNB Praha. O ďalšie tri týždne náčelník Oddelenia ŠtB v Považskej Bystrici kpt. Štefan Balla požiadal S-ŠtB v Banskej Bystrici o zaevidovanie mojej osoby v S-PO s krycím menom VLADO. V odôvodnení sa mimo iného písalo:

         Pavlík pracuje v PS Považská Bystrica na závode 03 /výroba ložísk/. K menovanému bolo operatívnou cestou zistené, že tento pri rôznych rozhovoroch s občanmi a spolupracovníkmi v PS negatívne hodnotí pomery v ČSSR. Inklinuje ku kapitalistickému spôsobu života. V roku 1979 požiadal O-PV o vysťahovanie do NSR, čo zdôvodňoval tým, že stratil dôveru voči socializmu a ČSSR vôbec. Uvádzal, že čo sa o nás píše v oznamovacích prostriedkoch nie je pravdivé a podobne. Na základe jeho žiadosti o vysťahovanie bola prevedená previerka dôvodov uvádzaných v jeho žiadosti a po tejto mu bolo vysťahovanie zamietnuté. Z tohto dôvodu bolo zo strany tunajšieho O-ŠtB prevedené opatrenie k zabráneniu jeho vycestovania do KŠ.

         Bolo zistené, že menovaný i v súčasnej dobe, nakoľko sa javí ako osoba na nižšej spoločenskej úrovni, taktickým spôsobom naďalej inklinuje k západnému spôsobu života, s nadriadenými hospodárskymi funkcionármi vychádza v práci špatne, týchto sa snaží ohovárať a hrubo im nadáva i napriek tomu, že má výhodnú prácu. Snaží sa spolupracovníkov rôznym spôsobom negatívne ovplyvňovať. On samotný nie je organizovaný v žiadnej spoločenskej organizácii a vysmieva sa ostatným spolupracovníkom, že načo platia rôzne finančné čiastky pre organizácie a podobne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa budú k menovanému prevádzať v zmysle §-u 198 ods. b tieto opatrenia:

         1/ Všetky dokumentačné materiály a písomnosti o prevádzaných opatreniach k menovanému zhrnúť do navrhovaného S-PO. Termín do 15. 12. 19981, prevedie ppor. Roman.

         2/  Zisťovať a tipovať vhodné osoby, ktoré by potvrdili nepriateľské postoje PAVLÍKA voči ČSSR a politike KSČ s cieľom zadokumentovania jeho činnosti. Termín do 30. 3. 1982, zodpovedný ppor. Roman.

         Po prevedení horeuvedených úloh spracovať vyhodnotenie získaných materiálov, kde zároveň rozhodnúť aké AOO sa budú k menovanému prevádzať. Termín do 15. 4. 1982, zodpovedný ppor. Roman.

Neevidovaný udavač Emil v akcii

         V Zázname č. 1/81 operačný pracovník ŠtB v Považskej Bystrici ppor. Ladislav Roman píše:

         1/ Dňa 19. 8. 1981 bol prevedený styk s dôveryhodnou osobou Emil, ktorého som okrem iného vyťažil k osobe PAVLÍK Vladimír, zamestnaný na závode 03, ktorý v minulosti prejavil záujem vysťahovať sa do NSR.

         K menovanému uviedol, že ide o osobu, ktorá nemá kladný vzťah k nášmu socialistickému zriadeniu a dá sa povedať, že inklinuje k západnému spôsobu života. Po stránke politickej nie je organizovaný, ani v žiadnej spoločenskej organizácii. Podľa vyjadrenia dôveryhodnej osoby EMIL, PAVLÍK sa na pracovisku vysmieva svojim spolupracovníkom a týchto odhovára aby neplatili členské príspevky, jak KSČ tak i ROH, čo týmto zdôvodňuje tým, že nemajú z toho žiadnu výhodu a je to zbytočné. Po stránke pracovnej, sa naopak snaží svoju prácu vykonávať dobre, avšak na pracovisku by si chcel zavádzať rôzne svoje metódy, ktoré nie sú vo výrobe ložísk prípustné.

         Cez dôveryhodnú osobu EMIL i naďalej venovať pozornosť PAVLÍKOVI s cieľom podchytávania a dokumentovania jeho negatívnych názorov medzi zamestnancami v PS Považská Bystrica.

Kto je dôveryhodná osoba EMIL?

         Dôveryhodná osoba EMIL, pravým menom Emil Hradňanský, bývalý dlhoročný predseda ZO KSS na závode 03 až do novembra 1989. Vychodil až deväť tried základnej školy, typický stranícky karierista, po stránke vedomostnej a inteligenčnej nemajúci úroveň ani dostihového koňa. Vyše dvadsať rokov na dotyčnom závode evidovaný v robotníckej profesii údržbár, samozrejme s najvyššou vtedajšou tarifou R-8. Jeho pracovným robotníckym úborom bol oblek, košeľa a kravata. A silné voňavky, ktoré mali na ňom preraziť robotnícke prostredie. Nielen že bral peniaze za robotu ktorú nevykonával, ale prakticky každý deň mal cvikané šestnástky, vrátane sobôt a nedieľ. Od roku 1979 do novembra 1989 dostal neoprávnene okolo jedného milióna korún, ktorých kúpna sila má hodnotu dnešných, minimálne tridsiatich miliónov korún. Zatiaľ len toľko, ostatné bude opísané a objasnené v záverečnej kapitole, v ktorej bude napr. zdokumentovaná aj ekonomická sabotáž ŠtB pri podvádzaní Štátnej skúšobne v Žiline, kde nielen kryli vedenie závodu 03, ktorí cez tieto podvody získavali neoprávnene milióny korún, ale dokonca z tohto taktiež profitovali. Je len logické, keď som na toto poukázal a zozbieral dôkazy, že ohrozených sa cítilo množstvo ľudí. Škody a podvody, ktoré sa takto dlhé roky páchali v bývalej ČSSR ohľadom výroby ložísk, išli do závratných výšok.

(Pokračovanie v ďalšej časti)

Vladimír Pavlík     

http://bohemia.htmlplanet.com/07/udavaci.html

----- Original Message -----

To:Kosiewsky ;
Sent: Monday, April 16, 2007 9:57 AM
Subject: Nove na NS
wtorek, 03 kwietnia 2007
VEĽKONOČNÝ POZDRAV

Pokojné prežitie Veľkonočných sviatkov všetkým ľuďom dobrej vôle praje

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov
----- Original Message -----
From: SZCPV
 Sent: Tuesday, April 03, 2007 3:10 PM
"Jedinou skutočnou radosťou na zemi je uniknúť z väzenia svojho falošného ja a v láske vôjsť do jednoty so Životom, ktorý prebýva a spieva v podstate každej bytosti a v jadre našich duší."
THOMAS MERTON
Archiwum
Zakładki:
EU-Fotos
FREUNDE - PRZYJACIELE
IN POLEN - W POLSCE
KOSIEWSKI
Księga - Gästebuch
KULTUR
LITERATUR
Narodowi socjaliści - komuniści - inne
NASZE - UNSERE
POLONIA i Polacy za granicami RP
SOWA
SOWA RADIO
SOWA VIDEO
UNIA & POLSKA
YES - POLAND
Free Image Hosting at www.ImageShack.us Sowa Magazyn Europejski