NAROD MA PRAVO SE BRANIT
poniedziałek, 10 lipca 2006
(2. časť) Ako časopis týždeň z ekonomických zločincov ekonomických reformátorov vyrába
    Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! 

 Nove na necenzurovanych strankach

Ako časopis týždeň z ekonomických zločincov ekonomických reformátorov vyrába
                                                             
 
  (2. časť)                     1.časť

Vyše štyri desaťročia nám tu pred novembrom 1989 ospevovali svetlé zajtrajšky hlásne trúby KSČ a ŠtB Rudé Právo, Pravda a im podobné periodiká. Zločiny proti ľudskosti nám tu vysvetľovali ako ochranu socializmu, alebo ochranu záujmov robotníckej triedy. Popravených vo vykonštruovaných procesoch, alebo postrieľaných na hraniciach, nazývali záškodníkmi a diverzantmi, ktorí škodili ľudovodemokratickému či socialistickému zriadeniu. Z politických vrážd vedeli vyrobiť samovraždy, ktoré sa nikdy nevyšetrili a dostávali sa do zabudnutia.

         V súčasnosti podobnú úlohu, ale po politickej a ekonomickej línii, preberá na seba časopis týždeň, hlavne čo sa týka jeho informácií a dezinformácií o ekonomických zločinoch sadisticko-fašistickej pravicovej luzy z SDKÚ, KDH a SMK na nezanedbateľnej časti slovenského národa, v úzkej spolupráci so sionisticko-židovskou bankárskou lichvou zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Ich zločiny tu nazýva ekonomickými reformami. Pred novembrom 1989 sme takýmto novinárom či publicistom hovorievali – platení zadkolezci KSČ a Moskvy. Ako nám ale realita ukázala, dnes tu už máme novú garnitúru zadkolezcov, ale už za americké, nadnárodné a židovské záujmy, samozrejme za primeraný finančný obnos. Volajú sa Hríbovci z časopisu týždeň. Samozvaní novovykvasenci, osvietení americkou a sionisticko-židovskou bankárskou ekonomickou zvrátenosťou, likvidujúcou najzákladnejšie ľudské práva a princípy, ktoré oni nazývajú slobodou, demokraciou, a ľudskými právami. 

Servilný a ponížený vítač kapitalizmu Štefan Hríb

         Niet prakticky žiadnych rozdielov medzi servilnými „babkami demokratkami“ slepo obdivujúcich Vladimíra Mečiara, a servilným Štefanom Hríbom či jemu podobných, slepo  horiacimi plamennou láskou k Václavovi Havlovi, USA, NATO, EÚ, ako aj ku kadejakému súhrnu treťotriednych ekonomických diletantov a špičkových ekonomických zločincov typu Václava Klausa, Dušana Třísku, Ivana Mikloša či im podobných indivíduí. V časopise týždeň č. 4/2006, na str. 24 – 25, v článku pod názvom – Vítanie kapitalizmu, v ničom nezaostáva za istým Mikulášom Dzurindom, keď tento vzdával hold Februáru 1948 v básničke pod názvom – Pomník vďaky.     

         Takže si zacitujme z myšlienok Štefana Hríba, tohto servilného a poníženého vítača kapitalizmu, ako to prezentoval v dotyčnom článku: Na tlačovkách vlády či VPN to vtedy bývalo bizarné – drvivá väčšina otázok nemierila na to, ako sa dostať zo 40 – ročnej krízy, spôsobenej komunistami, ale na to, prečo chcú odporcovia komunizmu zničiť všetko dobré, čo sa tu za tie roky vybudovalo. Novinári s plameňom v očiach hovorili o zničení roľníckych družstiev (to boli tie známe JRD, ktoré vznikli štátnou krádežou súkromného majetku), o vyhladovaní a zbedačovaní Československa (to bola tá krajina, ktorá sa po roku 1948 postupne zo špice Európy prepadla na jej dno).

         Zastávam názor, že ani opitý či nafetovaný priemerne mysliaci človek by v dvoch vetách nedokázal vyprodukovať toľko bludov a nevedomostí, ako Štefan Hríb. Pokiaľ tu tvrdí o 40 – ročnej kríze, spôsobenej komunistami, kto to bol potom na kandidátkach VPN na najvyššie stranícke a politické funkcie hneď po novembri 1989? Kto v skutočnosti hneď v tom období získaval ten najlukratívnejší majetok? Ozaj, ako vlastne vyzerala tá 40 – ročná kríza, po ktorej tu ostalo prebytočných okolo 1 500 miliárd, ktoré si potom v rámci tzv. reforiem privlastnili (rozkradli) pretransformovaní komunisticko-fašistickí zločinci, pravicovo-fašistickí zločinci, bankári, rôzni kvázi podnikatelia, organizovaný zločin, nadnárodné zahraničné spoločnosti, ako aj kadejaké Penty? Či to neboli konkrétni privilegovaní komunisti zahodiaci červené legitimácie, z ktorých mnohí už vtedy patrili do kategórie zločincov? A kto boli tí odporcovia komunizmu? Tí, ktorí kolaborovali s KSČ a ŠtB z Charty 77? Prečo títo tzv. odporcovia komunizmu v skutočnosti umožnili, aby z niektorých prednovembrových členov komunistickej nomenklatúry, pri tzv. privatizácii štátneho majetku, samozrejme, podľa zločinecko-zlodejských zákonov za tým účelom vytvorených, ako bol napr. otec Ivana Lexu Vladimír, či špičkových agentov a rezidentov ŠtB, ako bol napr. Juraj Široký, nar. 29. 12. 1953, agent ŠtB, kr. meno „Bellan“, číslo zväzku 196592, sa stali miliardári, či multimilionári?

         Pokiaľ napr. Hríb tvrdí, že JRD vznikli krádežou súkromného majetku, čo je na 50% pravdou, treba sa taktiež nielen opýtať, ale hovoriť aj o tom, ako väčšina, drvivá väčšina dnešných multimilionárov a miliardárov rozkrádala štátny majetok aj za aktívneho krytia politika židovskej národnosti Václava Klausa. Mimochodom, svetovo uznávaný ekonóm Dr. David Ellerman pôsobiaci vo Svetovej banke označil Václava Klausa za „trhového boľševika“ a architekta „svetového pirátstva“. A pripomeňme si ešte jedno meno – Dušan Tříska. Hríbovci ho v časopise týždeň predstavujú takto – V roku 1990 poradca Václava Klausa, dodnes považovaný za jedného z kľúčových ľudí tej doby. Stál pri zrode kupónovej privatizácie a vytvorení RM Systému, ktorý tento masívny prevod majetku zo štátu do rúk občanov technicky umožnil. Ja, ako autor tohto dokumentu doplním to, čo si servilný a zbabelý Hríb dovoliť nemôže – Dušan Tříska, nar. 14. 4. 1946, komunista, agent ŠtB, židovského pôvodu. Jeho brat Aleš, nar. 2. 3. 1944, ortodoxný komunista, dnes ortodoxný Žid, agent ŠtB, sa spolupodieľal na miliardových krádežiach a spreneverách. Podrobnosti niekedy neskôr.

         Keď Hríb hovorí o zbedačovaní a vyhladovaní Československa po roku 1948, ktoré sa postupne zo špice Európy prepadlo na samé dno, hádam len toľko: Asi mu uniklo, že tu bola aj druhá svetová vojna a po nej zničené Československo. Nejako mi nejde do hlavy téza o zničenom a na samom dne ostávajúcom Československu do novembra 1989, keď v rámci privatizačných rabovačiek po novembri 1989, znovu to opakujem, sa tu rozkradlo minimálne 1 500 miliárd.  A veru, nezdá sa, že by tie peniaze boli inflačné, alebo že by mali hodnotu toaletného papiera. Veď sa len pozrime, v akom blahobyte žijú ich majitelia.   

Úspechy podľa Hríba

         V závere svojho paškvilu nám nezabudol pripomenúť, citujem: Slovensku sa vďaka Klausovým mužom vyhla hyperinflácia... Po 15 rokoch môžeme povedať: liečba Klausom sa podarila a slovenský pacient sa napriek komplikáciám, ktoré si neskôr spôsobil svojou hlúposťou, napokon uzdravil. Ako máme možnosť dozvedieť sa z poslednej vety, všetci Slováci, ktorí sa nedokázali stotožniť so zločinecko-zlodejskou a sadisticko-fašistickou ekonomickou ideológiou vyšinutého Klausa a jeho vyšinutej, poblúznenej a vlastizradne zapredanej družiny, sú hlupáci. Lenže tá realita je v skutočnosti úplne iná, ak nie katastrofálna. Pokiaľ napríklad Hríbovci považujú za uzdravenie slovenského pacienta aj to, že 30% detí do 15 rokov žije v chudobe, že deti ohrozuje depresia, že dochádza k likvidácii rodiny, že podľa štatistík je až 57% rodín neúplných, že ľudia sú doháňaní k sociálnym samovraždám, tak toto majú byť tie úspechy? Alebo mi chce časopis týždeň tvrdiť, že tieto negatívne javy sú tu preto, že tieto deti a ich rodičia nedokázali pochopiť zvrátené bludy ekonomického diletanta a vyšinutého Václava Klausa a jeho zbojníckej družiny? Čo to je za nezávislého novinára, ktorý ekonomické experimentovanie na ľuďoch, keď sú porušované ich práva na život, ako aj práva na dôstojný život, nazýva ekonomickými reformami?

         Najsmutnejšie ale je, že výčiny týchto ekonomických diletantov a zločincov, ktorí sa nazývajú ekonomickí reformátori, sa už 14 rokov prejavujú napr. aj v tom, že v materiálnom, technickom a finančnom vybavení slovenská polícia zaostáva za organizovaným zločinom, čím je nielen ohrozená bezpečnosť tohto štátu, ale aj jeho vlastných obyvateľov. V mesačníku euroREPORT – január/2006 sa v rozhovore s prezidentom Policajného zboru Antonom Kulichom dozvieme aj takúto otrasnú realitu, keď na otázku, akým smerom sa bude v budúcnosti uberať organizovaný zločin, Anton Kulich povedal: Dostupnosť nových špičkových technológií širokej verejnosti spôsobí, že si ju organizovaný zločin zabezpečí z finančných prostriedkov, ktorými disponuje vo väčšej miere ako orgány, ktoré ho majú postihovať, môže teda dôjsť k technologickému zaostávaniu Policajného zboru. Technologický náskok organizovaného zločinu môže viesť k rozvoju nových foriem trestnej činnosti. Či aj toto Hríbovci považujú za ozdravenie Policajného zboru v mene reforiem Václava Klausa a jeho družiny? Veď za tie stovky a stovky rozkradnutých miliárd v mene týchto ekonomických úchylákov by naša polícia nemohla byť v takomto stave, v akom sa nachádza. Lenže realita od novembra 1989 nám jednoznačne ukazuje, hlavne cez vedome deravé zákony a vedome deravú legislatívu, že toto bol jeden z hlavných cieľov zločinecko-zlodejských a sadisticko-fašistických gaunerov z ponovembrových vlád a parlamentov v spolupráci so „ctihodnými“ ústavnými lumpengaunermi označkovaných skratkou JUDr., tých skutočných rodičov a starších súrodencov nielen organizovaného zločinu na tej najvyššej úrovni, ale aj kadejakých konkurzných mafií, záujmových skupín či im podobných spolkov.     

         Ozaj, poznáte tú rečňovanku? – Hovorila krava krave, čítam ten časopis týždeň stále. Až ho prečítam ešte štyrikrát, udelí mi Štefan Hríb od Václava Klausa a Ivana Mikloša podpísaný ekonomický doktorát.

Vladimír Pavlík  

http://bohemia.htmlplanet.com/06/hrib2.html 

Archiwum
Zakładki:
EU-Fotos
FREUNDE - PRZYJACIELE
IN POLEN - W POLSCE
KOSIEWSKI
Księga - Gästebuch
KULTUR
LITERATUR
Narodowi socjaliści - komuniści - inne
NASZE - UNSERE
POLONIA i Polacy za granicami RP
SOWA
SOWA RADIO
SOWA VIDEO
UNIA & POLSKA
YES - POLAND
Free Image Hosting at www.ImageShack.us Sowa Magazyn Europejski