NAROD MA PRAVO SE BRANIT
niedziela, 31 sierpnia 2008
Tomáš Haas, poradce prezidenta republiky: Gruzie, Jižní Osetie, Rusko a co s tím? Vyřeší to Unie!

  Tomáš Haas, poradce prezidenta republiky

Je to vše komplikované a navíc to ještě zkomplikoval sám gruzínský president Saakashvili, který 7. srpna 2008 v celostátním vysílání gruzínské televize oznámil velkolepou nabídku úplné autonomie pro Jižní Osetii a dokonce vyzval Rusko, aby se stalo jejím garantem. Bohužel nevíme, zda by oslovené strany dohody na jeho velkorysost odpověděly kladně, protože několik hodin potom, co jeho nabídka úplné autonomie pro Jižní Osetii byla odvysílána, začalo 127 raketometů gruzínské armády nastolovat ústavní pořádek v hlavním městě Jižní  Osetie. Ze stran dohody, z Rusů, Osetů a Gruzínců se staly strany válečného konfliktu a z presidenta Saakashviliho miláček české vlády a České televize a v Evropské unii měli hned jasno: Jedna strana konfliktu je přece jen legitimní – ta, která uznává za svého presidenta Saakashviliho a která díky jeho vůdcovským schopnostem tu válku tak rychle začala a stačila ji ještě rychleji prohrát. 5. října 2006 Javier Solana, komisař pro zahraniční záležitosti Evropské unie, vyloučil  možnost nahradit ruské „Mírové sbory“ jednotkami EU (...) .

http://de.groups.yahoo.com/group/kulturzentrum/message/1687

(...) 3. srpna 2008 vydalo ruské ministerstvo zahraničí varování – „rozsáhlý vojenský konflikt je na spadnutí“. Podle německého Der Spiegel evropští politici a zpravodajské služby věděli, o čem ruské ministerstvo mluví. Saakashviliho plán invaze byl připravován mnohem dříve. Jeho první verze vznikla již v roce 2006. Saakashviliho plán počítal s tím, že gruzínské ozbrojené síly obsadí všechny klíčové body v Jižní Osetii během 15 hodin. Nový americký velvyslanec v Rusku John Beyrle řekl v rozhovoru, který 22.8.2008  zveřejnil ruský list Kommersant: „Ruská vojska reagovala na gruzínský útok na mírové jednotky Ruské federace v Jižní Osetii zcela odůvodněně." Washington až do posledního okamžiku přesvědčoval gruzínskou stranu, aby se do ničeho takového nepouštěla."Skutečnost, že jsme velmi naléhavě přesvědčovali gruzínskou stranu, aby takový krok nepodnikala, jasně svědčí o tom, že jsme nechtěli, aby k něčemu takovému došlo," řekl americký velvyslanec. To, že Američané museli až do posledního okamžiku velmi naléhavě přesvědčovat Gruzínce, aby ten krok nepodnikali, jasně svědčí i o tom, že jej Gruzínci až do posledního okamžiku stejně naléhavě podniknout chtěli. Že jej plánovali. Že jejich útok na Osetii nebyl jen přehnanou reakcí na ruské provokace, jak nám říká premiér Topolánek.

czwartek, 28 sierpnia 2008
Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 5. časť

Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 5. časť

  Vladimír Pavlík  
http://bohemia.htmlplanet.com/08/bana5.html

1.časť 2.časť 3.časť   4.časť    

         Štvrtú časť sme ukončili tým, ako neslávne dopadol Ján Ďurech na súde v Johanesburgu dňa 30. 11. 1992, keď ako usvedčený podvodník a klamár, hoci bol pod prísahou, bol nútený túto krajinu opustiť, aby sa vyhol väzeniu. V úvode tejto časti sa bližšie oboznámime s jeho komplicom Jánom Mikulášom, ktorý v tom období zastával funkciu viceprezidenta Martimexu Martin, a ktorý po dohode s Ďurechom, ako sme sa dočítali v štvrtej časti, napísal pánu Petrovovi list, že s ním ukončujú spoluprácu, keďže nezohnali financie na kúpu diamantovej bane.

Usvedčený klamár Ján Mikuláš

         Po dohode s Ďurechom sa dňa 10. 11. 1992 dostavil Mikuláš na veľvyslanectvo Juhoafrickej republiky v Prahe, kde pred prvým sekretárom Petrom Bolinkom vydal a podpísal písomné svedectvo, v ktorom mimo iného tvrdil, že Martimex Martin neuzavrel s pánom Petrovom žiadnu dohodu ohľadom kúpy diamantovej bane a následnej ťažby diamantov. Taktiež tvrdil, že on neplatil ani letenky ani pobyt dvom pracovníkom Geologického prieskumu zo Spišskej Novej Vsi a pracovníkovi Martimexu Ďurechovi. Dokonca zašiel tak ďaleko, že v bode č. 8 uviedol toto: Preto sa modlím, aby žiadosť Petrova na súdny rozsudok bola zamietnutá, a aby on platil všetky výdavky s tým spojené.

         Z nehorázneho a vedomého klamstva Jána Mikuláša, aj keď vypovedal pod prísahou, ho usvedčuje list ekonomického námestníka generálneho riaditeľa MARTIMEXU Ing. Jána Prokša z 21. 11. 1990, keď pánu Petrovovi do Johanesburgu mimo iného napísal: ...začiatkom januára 1991 pricestujú k Vám 2 pracovníci z uvedenej firmy t. j. jeden geológ a jeden prevádzkár ťažby rúd. V delegácii bude jeden obchodník z MARTIMEXU. Ide o pána Ing. Jána Ďurecha...V tejto súvislosti jedna prosba: Pre pracovníkov nájsť možnosť krytia nákladov cesty a pobytu... (celý obsah listu je uverejnený v druhej časti – pozn. V. P.) 

         Že z Jána Mikuláša je klamár a podvodník, svedčí aj nasledujúci „URGENT!“ z faxovej žiadosti, ktorú dňa 15. 3. 1991 posiela pánu Petrovovi do Johanesburgu vedúci odboru komerčnej politiky Martimexu Martin Ing. Miroslav Štrba, CSc. Citujem: V zmysle nášho telefonického rozhovoru posielam podklady k vízam. Prosím potvrdiť vybavenie.

         Samozrejme, že pán Petrov na svoje náklady tieto víza vybavil nielen jemu, ale aj Jánovi Mikulášovi, ktoré im koncom marca 1991 odovzdal v Luxembursku. Títo dvaja výtečníci sa mu potom odvďačili tak, že v Juhoafrickej republike sa stretli s poľským židom Stolarczykom, a poza jeho chrbát sa chystali dohodnúť kúpu bane. (O tomto židovskom podvodníkovi neskôr uverejním samostatnú kapitolu – pozn. V. P.) Zatiaľ, čo v JAR sa pripravoval tento podvod, pán Petrov sa na Slovensku stretáva s ďalším členom tejto tlupy – riaditeľom závodu Geologického prieskumu v Spišskej Novej Vsi Ing. Jánom Kobichom. Keď sa ho v Banskej Bystrici pýtal na dotyčnú diamantovú baňu, Kobich mu začal vysvetľovať, že ich páni ministri niečo plánujú a robia, no on, Petrov, nemá právo o ničom vedieť, že on je pre nich len taký maličký človiečik.

Usvedčujúca korešpondencia

         Na ústach mali med, v ich srdciach bol však jed. Takto by som charakterizoval nasledujúce pasáže – autentické listy dvoch členov tejto štátno-kriminálnej a podvodníckej tlupy Eduarda Jablonského a Jána Kobicha v réžii slovenských politikov, ktoré napísali pánu Petrovovi. Dňa 14. 5. 1991 Eduard Jablonský posiela zo Spišskej Novej Vsi pánu Petrovovi list s týmto textom:

         Milý Jozef!

         Ďakujem za list, ktorý prišiel ešte minulý týždeň. Fax som dostal na druhý deň po Tvojom telefonáte. Neviem čo bolo s tým strojom, ale nechcel zobrať Tvoj list. No nič sa konečne nestalo. Jano Kobich sa o túto vec začal zaujímať aj preto, lebo bol na služobnej ceste v Bratislave a spojil sa s Tvojím bratrancom najprv telefonicky a potom aj osobne. Mne tiež volal hneď vari o dva dni. JE DOHODNUTÉ, ŽE BUDÚCI TÝŽDEŇ BUDEME MAŤ STRETNUTIE S MINISTROM MIKLOŠOM, PRESNÝ DÁTUM VŠAK EŠTE NIE JE STANOVENÝ. TEDA ROBÍME ČO JE V NAŠICH SILÁCH.

         Medzitým som našiel ďalší kontakt na možný zdroj financií, ale to sa dozviem za pár dní, či je to reálne. Dúfam, že to bude tak zavčasu, že stihneme MIKOVI oznámiť (pri mene „MIKOVI“ je myslený poľský Žid Stolarczyk, ktorý sa hanbil za svoju poľskú národnosť a nechal sa titulovať anglickým menom – pozn. V. P.) do konca mája, že sme pripravení štartovať. Tento kontakt sa mi zdá asi najreálnejší a je dosť možné, že pôjdeme do toho ASI SAMI, alebo s firmou Kramoprojekt. Nemá však zmysel predbiehať, lebo zatiaľ nič nie je isté. TAKTIEŽ UVIDÍME, AKO SA POSTAVÍ K CELÉMU VRCHNOSŤ V BRATISLAVE, DÚFAM ŽE KLADNE. Za nás Ťa budeme samozrejme veľmi rýchlo informovať, teda hneď ako sa ujasnia veci definitívne.

         Srdečne pozdravujem manželku, dcérku a držím palce nám všetkým, aby to dobre dopadlo. Ahoj!

         Dňa 2. 7. 1991 posiela Eduard Jablonský pánu Petrovovi list tohto znenia:

         Milý Jozef!

         Ďakujem za list, teda fax, došiel včera. Medzitým však Jano už odišiel a dnes je v Bratislave, takže to dostane až zajtra ráno, má to už na stole.

         Hovoril som pred pár minútami s tým chlapcom v Prahe, tvrdil že na tom pracuje a naháňa to čo najviac. Aby si však dobre rozumel aj Ty, tak to musím trochu rozviesť, lebo som to nenapísal v poslednom faxe. Tá suma totiž zahrňuje všetko a Mike (Stolarczyk) nemusí do roka nič platiť, teda ani ubytovanie a platy. Len potom až sa rozbehne výroba, teda ťažba, už musí mať peniaze, čosi buď požičia alebo získa predajom tej svojej ďalšej bane. My sa zaväzujeme ZÍSKAŤ PRACHY TAK, aby sme pripravili baňu a spracovanie suroviny k čomu on nám musí samozrejme dať súhlas. Toto, zdá sa, je jedna asi najschodnejšia cesta pre nás. Mike musí mať však asi garancie, že bude mať odbyt diamantov a tu mu asi môžeš veľa pomôcť zas Ty. Zrejme aj tá firma zo Španielska sa bude chcieť na tom podieľať. To však ukáže budúcnosť, dôležité je, aby Mike súhlasil s niečím takýmto, detaily atď. by sme dohodli samozrejme potom. Či dá tá firma viac peňazí, zatiaľ neviem odhadnúť. Stále však mám ešte jedno koliesko v zálohe, a rozbehnem ho nezávisle, keby aj toto zle dopadlo. Myslím, že naše vzájomné vzťahy aj v tomto prípade zostanú veľmi dobré a dohodneme sa na prijateľnom spôsobe riešenia, ktoré aj Tebe bude vyhovovať.

         Treba si totiž uvedomiť, že Theron Mine je OK, nemusíme mať teda hneď veľké oči a byť bombastickí, stačí začať, hlavne začať a postupne to rozbehnúť vo väčšom. VEĎ SA BUDE DAŤ ŤAŽIŤ VEĽMI HLBOKO A VIAC ROKOV. Myslím, že sa nechystáme zomrieť za dva roky a nič nám neutečie. ZAČAŤ POVRCHOVOU ŤAŽBOU A AŽ TÚ ROZBEHNEME BUDEME ŠPEKULOVAŤ A HĽADAŤ ZDROJE NA HLBINNÚ ŤAŽBU A PRIPRAVOVAŤ SA SPOKOJNE NA TENTO KRÁSNY KŠEFT. Verím, že nakoniec sa veci dajú do poriadku. Nakoniec nič nejde bez problémov a bolo by naivné si myslieť, že niečo také veľké pôjde ľahko.

         Čo sa týka Martimexu.  Ako nám Ďurech vysvetlil, majú aj oni problémy, teda so svojimi akcionármi, ktorí nechcú nikoho iného momentálne podporovať, lebo sú v trabloch a musia si hlavne riešiť a sanovať svoje problémy vzhľadom na celkovú hospodársku situáciu v štáte. Samozrejme, že tam musí byť kopa iných problémov, o ktorých my nevieme a ťažko je zaujať stanovisko. Čo sa týka nášho spoločného problému, tak to sme už definitívne skončili. Chápem Tvoje rozhorčenie a mrzí ma, že som bol tak trocha toho účastníkom, ale iste vieš že nevinne. POTREBUJEME, ČI POTREBOVALI SME TAKÚTO FIRMU AKO JE MARTIMEX NA BACKING, LEBO SAMI BY SME SI TO TRÚFNUŤ NEMOHLI. Backing je dôležitý a hlavne v tomto období, vari za pár rokov si veci budeme vedieť zariadiť úplne sami. Srdečne pozdravujem a dúfam, že sa čoskoro ozvem s dobrými správami.

         Dňa 19. 8. 1991 posiela Ing. Ján Kobich pánu Petrovovi list, z ktorého citujem:

         Ahoj Jozef,

         pozdravujem Ťa ja a Edo a prajem Ti pevné nervy a elán do ďalšej spolupráce a celkovej našej snahe zo snahy geologického prieskumu. Doposiaľ ja a Edo sme robili všetko spoločne a medzi nami do dnes je dobrá spolupráca. Do posledných chvíľ  sme hľadali možnosť ako úspešne ukončiť celú akciu. Posledný náš rozhovor mi bol dosť nejasný, nakoľko neviem z toho si nič vybrať. Z našej strany by sme dali ponuku na geologický prieskum, výstavbu a ťažbu, ak by to od nás požadoval pán Stolarczyk alebo iná firma. Považujem z našej strany akúkoľvek ponuku na spoluúčasti pri zobratí pôžičky v dolároch. Situácia u nás nie je taká, aby sme si to mohli dovoliť. Minule, čo som vyprával s pánom Prokšom z Bratislavy bolo to, že už ako osobu nemôžem Ťa naťahovať a len konkrétne veci, ak by sme vedeli tak Ti napíšem.

Ak sa nám podarí získať akúkoľvek možnosť urobiť v prospech Teba niečo tak to využijeme. Osobne ja a Edo sme vynaložili maximum za úspešné pokračovanie. Pre pána Stolarczyka, alebo inú firmu prieskum by nebol zbytočný. Prieskum by sme tak navrhli, ŽE PRAKTICKY SA ZAPLATÍ DIAMANTMI, KTORÉ BY SME VYŤAŽILI, lebo okrem zostavenia mapy a geofyziky by všetky práce boli zamerané na vyťaženie rúbaniny. Týmto prieskumom by ložisko stúplo na cene aspoň 2x, čo by sa mohlo odzrkadliť v ďalšej ťažbe a výstavbe. Ktorýkoľvek majiteľ nemôže pokračovať bez prieskumu.

         Teraz je tá záležitosť čo by som chcel od Teba, či cez Teba alebo pána Stolarczyka by sme s Edom vypracovali oficiálny návrh na prieskum a tento by sme zaslali Tebe alebo ako to budeš faxovať. Tento návrh z našej strany by bola ako posledná možnosť ponuky pre Teba. Cez Martimex sme podľa mňa ukončili kontakty, nakoľko zo strany Martimexu nebola urobená ani minimálna snaha.

         Z našej strany prosím Ťa ak sa naskytne možnosť tak nám pošli požiadavku na geologický prieskum, tento návrh urobíme len pre Teba a to bez akejkoľvek náhrady a potom by sme sa spojili.

Slovo na záver

         Po uverejnení tretej časti mi bolo istým diskutujúcim na www.prop.sk vytknuté, že miesto dôkazov osočujem premiéra Fica. Takže pre všetkých ficovských fanatikov či naivných rojkov považujúcich Fica za skutočného Slováka, alebo sociálne cítiaceho politika, ktorý bojuje za Slovensko, len sily zla ho v tom brzdia, pripomínam: Spomenie si ešte Robert Fico, keď ako opozičný poslanec mal koncom roka 2001 telefonický rozhovor s J. Wildangerom, ktorému prisľúbil, že keď pôjde do Bruselu, tak ešte v decembri 2001 sa s ním stretne v Luxembursku ohľadom kauzy diamantovej bane v Juhoafrickej republike, pri ktorej bol okradnutý a okrádaný slovenský národ? Prečo mu doteraz neprekáža, že slovenský národ sa ešte nedozvedel, akým podvodom a zbojstvom sa najskôr vyplatila záloha v sume 10 miliónov dolárov za túto baňu, a potom sa v päťmiliónových splátkach doplatilo ďalších 30 miliónov dolárov, ako aj to, odkiaľ bolo týchto 40 miliónov dolárov získaných?

         Hoci mu bolo na adresu strany SMER dňa 5. decembra 2001 o 11,15 hod. poslané faxom z Luxemburska na číslo jeho faxu 00-421-2-4342 6297 poďakovanie za prisľúbené stretnutie, dojednanie stretnutia, Robert Fico sa viac sa neozval. Keďže ja veľmi dobre viem, kto v skutočnosti tento politik je, nečudujem sa ani tomu, že po pravicových sadisticko-fašistických tyranoch a vrahoch z SDKÚ-DS, KDH, ANO a SMK pri realizácii fašistických pokusov na 52-55 tisíckach opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých, ako aj na rodičoch starajúcich sa o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti, pod dohľadom židofašistických lichvárov zo Svetovej banky, komunisticko-fašistickí zločinci so „sociálnym cítením“, premiér Fico a ministerka Tomanová do pokračovania týchto zverstiev sa s radosťou zapojili. No nielen to. Likvidačnou politikou cez ekonomiku, prebranej od SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO profesijne a ľudsky zdegradovali a degradujú, ponižovali a ponižujú skutočnú elitu slovenského národa – lekárov a učiteľov. Aj tu je cieľ jednoznačný. Urýchliť likvidáciu slovenského národa. Lebo s chorým a nevzdelaným národom sa nielen ľahko manipuluje, ale politici si ho môžu prispôsobiť na svoj obraz.  

Vladimír Pavlík  

 Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!              

piątek, 22 sierpnia 2008
Pietna spomienka pri prilezitosti 40. vyrocia okupacie ceskoslovenska 21. augusta 1968 v Poprade
Od Česko , Slove...
Od Česko , Slove...
Od Česko , Slove...
Od Česko , Slove...
Sent: Friday, August 22, 2008 9:02 AM

Pietna spomienka pri príležitosti 40. výročia okupácie Československa 21. augusta 1968 v Poprade

 ...Až do roku 1989  sa nikto  kto sa pristavil pri hrobe nesmel dozvedieť ako Jozef Bonk zahynul.  Žiaľ  zákon o odškodnení obetí okupácie sa v prípade usmrtených vzťahoval len na ich rodičov a  deti. Rodičia väčšinou mladých ľudí usmrtených a auguste 1968 už nežijú a ich súrodenci na odškodnenie nemajú nárok (...).

----- Original Message -----
Sent: Saturday, August 23, 2008 10:22 AM
Subject: Rekonštrukcia hrobu Jozefa Bonka a sv. omša za obete okupácie 21.augusta1968 v Hôrke pri Poprade,,Žiadosť SZČPV prezidentovi Ruskej federácie o odškodnenie príbuzných usmrtených obetí okupácie
http://szcpv.org/index.html
Rekonštrukcia hrobu Jozefa Bonka a sv. omša za obete okupácie 21.augusta1968 v Hôrke pri Poprade

Žiadosť SZČPV prezidentovi Ruskej federácie o odškodnenie príbuzných usmrtených obetí okupácie

http://szcpv.org/08/horka08.html

czwartek, 21 sierpnia 2008
21.augusta 1968 sa občania Košíc, ako i celá vlasť sa prebudili na nezvyčajný zvuk rachotiacich tankov

21.augusta 1968 sa občania Košíc,  ako i celá vlasť sa prebudili na nezvyčajný zvuk rachotiacich tankov a motorových vozidiel označených bielym pásom. Týmto dňom sa skončili na 22 rokov všetky naše ilúzie o demokratickej budúcnosti.
http://szcpv.org/08/kovac.html

Košičan Tibor Kováč fotoaparátom bol pri tom a reportérskou pohotovosťou nasnímal v chronologickom slede udalosti a to predovšetkým na námestí v strede mesta, ktoré paradoxne je "zasvätené" osloboditeľom z roku 1945, t.j. sovietskym vojskám...
Popoludní film vyvolal a večer okolo ôsmej, keď sa okolie tohto námestia premenilo na ohňostroj striel, bol so svojim aparátom opäť na tvári miesta. Ľudoprázdne ulice neveštili nič dobré a preto sa rozhodol odísť domov, kde však už nedošiel. Zasiahla ho strela neznámeho agresora, ktorá prešla sedem centimetrov kanálom mozgu a narušila centrum motorických schopnosti.
Tibor Kováč pri plnom vedomí spadol na zem, z rúk mu vypadol fotografický aparát. Hmlisto sa pamätá, že spod okolitých brán pribehli k nemu ľudia, ktorí privolali taxík. Ten ho zaviezol do nemocnice, pričom mu na sedadle držala jedna jemu doteraz neznáma plačúca žena zakrvavenú hlavu. Nastal boj o život.Túžba po ňom a silný organizmus odolali  nebezpečenstvu smrti(...)

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov Vás  pozýva na pietnu spomienku, ktorá sa uskutoční
21. Augusta 2008 o 16.00 hod.
pri Pamätníku obetiam okupácie Československa
v Poprade na Námestí sv. Egídia
PROGRAM PODUJATIA:
16.00 -položenie kytíc k Pamätníku obetiam okupácie
16.30 - ukončenie hymnami SR a ČR 
http://szcpv.org
poniedziałek, 18 sierpnia 2008
Ivana Haslingerová: Prezident republiky vetoval přijetí zákona o evropské regulaci chemického průmyslu REACH

Proto je zarážející, že v médiích stále nějací zelení Čochtanové  vštěpují občanům do hlav, že  chemie lidstvu pouze škodí, ale ona přitom zaměstnává v ČR 100 000 a v EU 2 miliony lidí. Probíhá v ní nejvíce inovací a dodává suroviny do dalších odvětví, která jsou  při ohrožení chemického průmyslu rovněž ohrožena. Emocionální argumentace, že REACH zachrání životy lidí vycházela ze studie Světové banky, která ale měla na mysli chemikálie ve třetím světě a otravy jimi. Nikdo navíc neprokázal, že po zavedení REACHu bude EU efektivněji chráněna než kdyby to prováděly samy národy. Je smutné, že v USA vkládají prostředky do výzkumu, v EU do svých vlastních nesmyslných regulací.

Už vidím, jak mi namítnou kolegové typu pana Potůčka, že přece REACH v nějaké formě přijmout musíme, neboť si to EU si to žádá. Tak proč se tím vzrušovat. Jsou přece líbivější a čtivější témata. Mají pravdu, ale nemusíme ho přijmout na kolenou. Naši zákonodárci měli protestovat, aby EU viděla, že považují tuto normu za škodlivý nesmysl. A média ovlivňující jejich mínění o tom měla psát. Navíc, kdyby komentátoři kauzu sledovali, mohli zabránit alespoň tomu, že Ministerstvo životního prostředí (MŽP) využilo REACH k tomu, aby na sebe strhlo všechnu kontrolní moc nad celým důležitým průmyslovým odvětvím. Na hlas médii naši populističtí politici dají. Protože ale to byl problém pod rozlišovací schopnosti pánů Patočků, došlo pod pláštíkem „ochrany životního prostředí“ k pozvolnému přesunu regulačních a kontrolních pravomocí v nejdůležitějších oblastech národního hospodářství právě na toto nejneefektivnější ministerstvo. O tom, že má být zřízen centrální dozorčí orgán pro REACH právě na MŽP,  nerozhodl ani EP, ani Rada Evropy, ale naše vláda. Naše vláda rozhodla, že  právě MŽP bude pracovat jako příslušný orgán evropské kontrolní agentury a stane se tak jedinou a všemocnou policií u nás. Naši zákonodárci mohli zamezit alespoň tomuto excesu, kdyby se nad REACH alespoň jedním závitem zamysleli. Smutné je, že ani politici ODS se nad burcováním svého prezidenta po celé dva roky nezamysleli. Smutné je, že když už nepřijdou na jeho semináře, alespoň si o nich nepřečtou. Vlastně to není jen smutné, ale neodpustitelné!

http://de.groups.yahoo.com/group/kulturzentrum/message/1669

sobota, 16 sierpnia 2008
Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 4. časť

1.časť 2.časť 3.časť       

         Že tretia časť tohto dokumentu vyvolá aj pochybnosti, že takéto niečo môže byť realitou, som očakával. Ľudia, ktorí veci rozumejú, mi poštou či na internet napíšu niekoľko konkrétnych viet, udajú adresu, doplnia svoje poznatky ohľadom tých aktérov, ktorých v tejto kauze poznajú. Niektorí si myslia, že netreba toľko písať, ale čo najskôr to dať polícii. Nuž, tej to je známe už od roku 1993, no konať nemôže. Dôvodov je niekoľko. Miesto nezávislosti je závislá od rozhodnutí najzločineckejšieho a najzlodejskejšieho odpadu slovenského národa: členov ponovembrových vlád a parlamentov, ako aj záujmových skupín. Pre lepšie pochopenie doporučujem čitateľom prečítať si na  www.bohemia.htmlplanet.com jeden článok z mája 2008 pod nadpisom – Vyššie štátne záujmy – o spolupráci štátnych orgánov s nájomným vrahom, dokonca s mojou konkrétnou ponukou.

         Ako ste si mohli prečítať, v závere tretej časti som verejne vyzval všetkých zainteresovaných v tejto kauze, vrátane premiéra Fica, aby sa vyjadrili. Odpoveďou bolo a je mlčanie. Mlčí polícia, mlčí prokuratúra, hoci o tejto kauze vedia už 14 rokov. Mlčia v mene vyšších štátnych záujmov. Preto, pokiaľ prikročím k odhaľovaniu ďalších dôkazov, nemožno obísť niekoľko mimoriadne závažných faktorov, ktoré z tohto mlčania vyplývajú.

         Kladiem, na prvý pohľad, vcelku nezmyselnú otázku: čo všetko majú spoločné Ivan Mikloš a Robert Fico v tejto kauze? A zároveň odpovedám: majú toho veľmi veľa spoločného. Napríklad aj to, že sú, zatiaľ, v jednom uzatvorenom reťazovom kruhu, ktorý, pokiaľ by praskol – oddelil sa, pre oboch by znamenal pohromu a diskreditáciu. Politickú, morálnu a občiansku. Zatiaľ nie trestnoprávnu, lebo Ministerstvo vnútra SR, Generálna prokuratúra SR, ako aj orgány im podriadené, sú len poníženými slúžkami arcizločincov a arcizlodejov z vysokej politiky a záujmových skupín. No nielen to. Robert Fico a Ivan Mikloš majú aj ďalšie spoločné vlastnosti: nenávidia a pohŕdajú slovenským národom, rozumejú si pri jeho okrádaní, ožobračovaní, ekonomických pokusoch, psychickej a fyzickej likvidácii nevinných občanov, aj keď, naoko, na seba kydajú a vzájomne sa obviňujú.

         Majú kladný vzťah s najväčšími zbojníkmi národnosti slovenskej, ktorí, cez vedomé zločinecké a zlodejské zákony, pripravené a schválené gaunermi z ponovembrových vlád a parlamentov, prišli k stámiliónovým a miliardovým majetkom. Sú poníženými zadkolezcami a služobníkmi lichvárskych šeliem zo Svetovej banky pri okrádaní a ožobračovaní nielen Slovenska, ale aj jeho národa, kde zisky idú predstaviteľom cudzej štátnej moci, ako aj im samotným, poníženým lokajom, a žobrácka palica ostáva slovenskému národu. Obaja, spoločne, sofistikovaným fašizmom cez ekonomiku, duševne a fyzicky likvidovali a likvidujú, doháňali a doháňajú k sociálnym samovraždám nezanedbateľný počet nevinných občanov.   

Predkladanie ďalších dôkazov

         Opätovne nadviažeme na autentický rozhovor Dlhopolčeka s Ďurechom z 20. mája 1992, kde mu Dlhopolček vyčíta, že nemal Petrovovi písať ten list, že pokiaľ zoženú 40 miliónov dolárov na rozbeh diamantovej bane, tak ho bude o tom informovať. Zároveň mu radí, aký má byť obsah listu, kde pánu Petrovovi oznamujú, že investície sa im nepodarilo zohnať, preto s ním ukončujú spoluprácu. Touto úlohou Ďurech poveril svojho komplica Jána Mikuláša, o ktorom píšem už v prvej časti, ktorý v tom období zastával funkciu viceprezidenta MARTIMEXU Martin. A mali veru naponáhlo. Už o dva dni, 22. mája 1992, posiela pánu Petrovovi do Johanesburgu list v anglickom jazyku. Citujem celý text preložený do slovenčiny:

         Vážený pán Petrov,

         Vo vzťahu Vašej predchádzajúcej korešpondencie s Martimexom by sme Vás chceli následne informovať.

         Po pokuse viacero možností  z našej firmy, Martimex nebol úspešný a my sme nenašli žiadne financie na investíciu do projektu pána Stolarczyka s Excelsior Diamond Company. Čo sa týka momentálnej situácie v Južnej Afrike, žiadna z našich obchodných bánk nie je schopná dodať tie potrebné financie, alebo dať za nás záruku. Veľmi ľutujeme, že Vás musíme s takýmito podmienkami informovať, preto nemôžeme naďalej s Vami spolupracovať na tom dotyčnom projekte. Ďakujeme Vám za spoluprácu, že ste naše záujmy brali do úvahy.

         V tom období zlodeji zastupujúci Slovenskú republiku už ale potrebný kapitál v dolároch zohnali, ako som to opísal v prvej časti, takže okradnutie a podvod na pánu Petrovovi, ale aj slovenskom národe, sa mohol zrealizovať. Keďže ale dotyčná diamantová baňa bola zaliata vodou do hĺbky 200-300 metrov, potrebovali do Juhoafrickej republiky dostať nielen vodné pumpy na odčerpanie, ale aj ďalšie strojové zariadenia, pomocou ktorých by mohli rozbehnúť ťažbu diamantov. Bolo im veľmi naponáhlo. Už v júni 1992 posielajú do Juhoafrickej republiky tieto potrebné stroje aj s príslušenstvom, kamuflujúc, že to je pôvodne poslané na výstavu banskej techniky ohľadom diamantových baní, ktorá sa uskutočnila v Juhoafrickej republike v septembri 1992. Všimnite si prosím, vážení čitatelia, ten krátky časový rozdiel, cca. 2-3 týždňov od dátumu listu, v ktorom Ján Mikuláš oznamuje pánu Petrovovi, že nezohnali žiadne financie na tú kúpu diamantovej bane a preto odstupujú od spolupráce, hoci už v júli 1991 ZAPLATILI AKO ZÁLOHU TÝCH PRVÝCH 10 MILIÓNOV DOLÁROV, KTORÉ V SKUTOČNOSTI PATRILI SLOVENSKÉMU NÁRODU!!!

         Tá výstava banskej techniky, o ktorej píšem, mala oficiálny názov Electra Mining Exhibition. Ktovie, či práve táto Electra neinšpirovala už vtedy Vlada Mečiara pre názov svojho neskoršieho rodinného sídla, na ktoré, pokiaľ by som mal veriť jeho ôsmemu stupňu paranoje, tak na svoju Elektru šetril už od šestnástich rokov, pričom občas pracoval až 25 hodín denne. Hoci, ako „Otec“ slovenského národa by už mohol povedať, koľko mu z tej diamantovej bane káplo. A prehovoriť by mohol aj exprezident Michal Kováč.

         Poďme ale k ďalším faktom. Už 9. 6. 1992 posiela Martimex Martin do Juhoafrickej republiky dve vodné pumpy o váhe 280 kg a 550 kg. Príslušenstvo k pumpám a potrebnú dokumentáciu zabezpečuje SIGMA Nové Zámky, Budovateľská 6, 940 50 Nové Zámky. Keďže podvodníci a zlodeji chránení vyššími záujmami slovenských politikov kalkulovali s tým, že tieto stroje po ukončení výstavy odvezú priamo k diamantovej bani, nechali si ešte zo Slovenska poslať kyslíkovú fľašu s tlakomerom a dýchacou maskou. Pritom v Juhoafrickej republike sa predávali omnoho výkonnejšie prístroje tohto typu, no naši slovenskí zbojníci v mene vyšších štátnych záujmov sa už začali pripravovať na dolovanie diamantov. Tieto prístroje boli zabalené a vyexpedované v Roudnici nad Labem pod číslom 5110921104. A nasleduje ďalší paradox. Na dotyčnú výstavu posielajú aj váhy na diamanty, čo len dokazuje, že sa pripravujú na dolovanie. Problém by bol totiž v tom, že keby takéto váhy kúpili v Juhoafrickej republike, vzbudili by tým podozrenie o svojej chystanej nekalej činnosti.

Ďalšie prípravy na podvodnú ťažbu diamantov

         Keďže k ťažbe diamantov je potrebný nakladač LOCUST 750 vážiaci 2 875 kg, naši organizovaní zlodeji nezaháľajú. Už 3. 7. 1992 cez Závody ťažkého strojárstva v Krupine ho posielajú do Johanesburgu. Na dodacom liste je podpísaná pani Bešinová. (Uvítal by som, pokiaľ niekto z čitateľov by mohol podať bližšie informácie o pani Bešinovej – pozn. autora V. P.)

         Dňa 10. 9. 1992 posiela Ing. Ján Kričko za Martimex-ALFA faxovú správu do Johanesburgu pod číslom 011 8846 746 jednému zo šéfov týchto zbojníkov a podvodníkov Jánovi Ďurechovi, ktorý tam ČSFR zastupuje ako vicekonzul, ako sa má postupovať pri štartovaní stroja LOCUST 750. Citujem:

  1. Zapnúť odpojovač batérií umiestnených na ľavom blatníku.
  2. Odklopiť kryt kapoty motora a ručným palivovým čerpadlom načerpať palivo.
  3. Zatiahnuť ručnú páku odpojenia spojky umiestnenú na podlahe dohora, ktorá zopne elektrický spínač štartovania.
  4. Zošliapnuť pravý pedál ovládania vstrekovacieho čerpadla na „plný plyn“ a pootočením kľúčika doprava naštartujte motor. Naštartovať dlhšie ako 5 sec., ak motor nenaskočí na prvýkrát, opakovať štart po 30 sekundách.
  5. Po naštartovaní vrátiť páku odpojenia spojky späť do pôvodnej polohy a nechať motor volne bežať tak, aby sa zohrial na prevádzkovú teplotu.
  6. Skontrolujte prístroje na prístrojovej doske: oranžová kontrolka mazania musí byť zhasnutá, červená kontrolka nabíjania musí byť zhasnutá.  

 Ako podvodník a zlodej Ďurech klamal pod prísahou pred súdom v Johanesburgu

         Ako sa čitatelia majú možnosť presvedčiť, dátum na faxe s následným textom ako postupovať pri štartovaní stroja LOCUST 750, ktorý Martimex posiela Jánovi Ďurechovi do Johanesburgu, je 10. september 1992. To mu ale neprekáža, aby pred súdom v Johanesburgu dňa 30. 11. 1992, číslo jednacie 93915/92, kde ho pán Petrov zažaloval, (nech pozorne čítajú tí, ktorí sa stále pýtajú, prečo pán Petrov až teraz, cez moje články hovorí o tejto kauze – pozn. V. P.) pod prísahou vypovedal aj toto: Ja som pre Martimex pracoval do februára 1992, keď som bol vymenovaný za vicekonzula v Juhoafrickej republike ako zástupca Československej federatívnej republiky, dal som výpoveď z pracovného pomeru v Martimexe. Teda, vedome klamal, lebo žiadnu výpoveď nedal a naďalej bol vedený ako ich zamestnanec. A pochybovačom si dovoľujem položiť otázku: PREČO PRÁVE ĎURECH BOL VYMENOVANÝ ZA VICEKONZULA V JUHOAFRICKEJ REPUBLIKE? Veci rozumejúci pochopia, no a tí druhí – čo už...

         Nielen tieto klamstvá, ale aj ďalšie klamstvá ktoré pred týmto súdom tvrdil, mu spísali židovskí právnici pod vedením Blocha Edelsteina. A čo myslíte, vážení čitatelia, kto Ďurechovi týchto židovských právnikov zabezpečil? No predsa jeho komplic Dlhopolček, známy z prepisu nahraného telefonického rozhovoru medzi ním a Ďurechom, keď najpodstatnejšie časti tohto rozhovoru boli uverejnené v tretej časti.

         O absolútnej bezcharakternosti Ďurecha svedčí aj nasledujúci dokument. Dňa 29. 7. 1992 už vo funkcii vicekonzula zastupujúceho Československú federatívnu republiku v Johanesburgu pod č. 221/1992 píše pánu Petrovovi v angličtine list, ktorý po preložení do slovenčiny má nasledujúci text: Vážený pán, potvrdzujem príjem Vášho listu z 24. júla 1992, ktorý som prečítal.  Chcem Vám dať na vedomie, že celú Vašu záležitosť, o čom sa Vy sťažujete,  sme dali do rúk našim príslušným právnikom. Ja som v skutočnosti požadoval, aby Vám z Martimexu odpovedali na hocijaké Vaše požiadavky aké máte, a na základe mojich informácii oni tak vždy urobili.

         Pointa je ale v tom, že Ďurech nemal ani potuchy, že pán Petrov má nahraný jeho telefonický rozhovors Dlhopolčekom z 20. 5. 1992, ktorý som uverejnil v tretej časti, a v ktorom sa dohovárali ako ho podvedú, okradnú a zlikvidujú. Mimochodom, keď pán Petrov prehral na súde v Johanesburgu dňa 30. 11. 1992 tento rozhovor, tak židovský advokát Bloch Edelstein sa okamžite vzdal Ďurechovho zastupovania. Sudca potom rozhodol, že páska s dotyčným rozhovorom sa nechá preložiť do angličtiny, bude to overené súdnym expertom, a Ďurecha s jeho bandou nechá zatvoriť, dokonca aj s ich imunitami. Po tomto rozhodnutí Ďurech z JAR zdrhol.    

Vladimír Pavlík     

http://bohemia.htmlplanet.com/08/bana4.html 

----- Original Message -----
From: NS
Sent: Friday, August 15, 2008 6:49 PM
Subject: Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike -- 4. časť
K 40. VÝROČIU OKUPÁCIE ČSSR
Inwazja wojsk UW w 1968 - SZČPV, 22.8.2003
Inwazja wojsk UW w 1968 - SZČPV, 22.8.2003
22 Fotos

VYHLÁSENIE SVETOVÉHO ZDRUŽENIA ČS.POLITICKÝCH VAZŇOV K 40. VÝROČIU OKUPÁCIE ČSSR
Tohtoročné 40. výročie okupácie Československa má na Slovensku  aj  takmer  dva desaťročia po tzv. páde komunizmu v novembri 1989 stále podivnú  príchuť. Kým v ČR sa 21. august 1968 pripomína na najvyššej štátnej úrovni s patričnými poctami, vrátane tých vojenských, u nás si politici ani nemajú kde túto dejinnú udalosť pripomenúť.
Položenie kvetov k skromnej a historicky bezobsažnej pamätnej tabuli  s menom Danky Košanovej a Petra Legnera v Bratislave, či k hrobu Alexandra Dubčeka, vyznievajú neúprimne - trápne a rozpačito. Okrem skromného Pamätníka so štatistikou obetí v Poprade, na Slovensku  neexistuje dôstojný centrálny pamätník venovaný obetiam  invázie z radov našich občanov.
Bezprecedentný a zákerný prepad    Československa v roku 1968, vlastnými spojencami z Varšavského paktu, nesie bez akýchkoľvek pochybností pečať nielen permanentnej série zlyhaní komunistického systému, počnúc  boľševickým terorom, Gulagmi a pokračujúc vojenskými agresiami v Nemecku, Maďarsku či  Poľsku ale aj pečať zlyhania samotného Západu vo vtedajšej nepriaznivej geopolitickej situácii.
V auguste  1968 zlyhali politici, zlyhali svetové mocnosti,  nezlyhali však  milióny občanov Československa, ktorí vo svojej túžbe po lepšej a spravodlivejšej spoločnosti boli zradení. Mnoho rodín stratilo svojich najbližších a na ich srdciach ostala trvalá jazva.  Práve týmto obyčajným ľuďom by mal patriť prejav čo najhlbšej úcty.
21. august totiž nielenže pochoval všetky nádeje ale jeho následky nesieme dodnes. Komunistická chunta na čele s  Husákom a Biľakom,  ktorá sa dostala k moci silou ruských tankov a zapredala vlastnú krajinu,  zo štátu ktorý bol ešte v roku 1966 na úrovni Rakúska urobila ekonomicky zaostalú krajinu  obohnanú ostnatým drôtom.
Korene našej súčasnej biedy siahajú aj k augustu 1968. Aj preto sa dnes Slovensko stalo  krajinou, ktorá láka investorov už len lacnou pracovnou silou a daňovými úľavami. Náš návrat do Európy, odkiaľ sme boli po tzv. oslobodení    sovietskou armádou   a následne  po komunistickom puči vo februári 1948 násilne vytrhnutí a cena ktorú sme dnes zato priniesli bola až príliš vysoká.
Toto výročie by sa malo stať dôvodom k zamysleniu, prečo aj dnes namiesto vlastných obetí sú nám bližšie obete cudzie, ktoré servilne uctievame aby sme sa zapáčili mocným tohto sveta podľa toho z ktorej strany fúka vietor. Zatiaľ čo obete augusta  nemajú svoj dôstojný pamätník a ani len pamätný deň v kalendári, niekdajšie boľševické výročia majú stále najvyššiu štátnu prioritu. Slovensko je posiate pamätníkmi osloboditeľov, ktorí hnedú totalitu nahradili totalitou červenou a Stalin je stále čestným občanom slovenských miest.
História sa síce môže falšovať ale nedá sa oklamať. Boli to práve komunisti, ktorí keď sa im to hodilo kolaborovali s nacistickými okupantmi, prebiehajúcu 2. svetovú vojnu charakterizovali ako „zápas kapitálu“ a vojakov Wehrmachtu nazývali  „robotníckymi bratmi  v nemeckých uniformách“  Stalin uzavrel s Hitlerom pakt o neútočení a komunisti sa všade takto podľa  diktátu Moskvy správali.  Samotný Stalin na žiadosť Himmlera vydal Gestapu skupinu nemeckých komunistov ktorí pred Gestapom ušli do ZSSR kde skončili v Gulagoch.
Tak ako sa do roku 1989 nesmelo hovoriť o invázii do ČSSR obchádza sa, že po vpáde Hitlera do Poľska, Sovietsky zväz 17. septembra 1939 zákerne prepadol ustupujúcich Poliakov od chrbta a v deň pádu Varšavy 28. septembra  obaja agresori  podpísali spojenecký pakt o rozdelení Poľska, pričom komunista Stalin dostal od socialistu Hitlera k dobru pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Tieto svoju slobodu získali až po páde samotného ZSSR. Tak ako Hitler Poľsko, Stalin v tom čase prepadol maličké Fínsko.   Osud zajatých poľských vojakov  bol tragický, skončili v Gulagu, tak ako tisíce našich občanov po vstupe červenej armády v rokoch 1944-1945 a  dôstojníci byli povraždení v Katynskom lese. Tieto hromadné vraždy boli oficiálne  priznané až po páde Sovietskeho zväzu - do roku 1989 nášho veľkého vzoru.
Dnes minister vlády navrhuje povinné návštevy nacistického koncentračného tábora, ale obete komunizmu z radov našich vlastných občanov   ostávajú na periférii nezáujmu.
Prezident  nedávno v rozhlase povedal, že je šťastný z účasti slovenských vojakov v Afganistane. Podpora vojenskej okupácie prezidentom krajiny, ktorá samotná bola vyše dvadsať rokov okupovaná cudzou armádou je stratou historickej pamäte.
Toto výročie je očividne nechcené a nežiadúce, ľavičiarom až príliš pripomína ich pošramotené svedomie, pretože práve tomuto režimu a „vojenskej chunte“ prisluhovali   do novembra 1989. Pravičiari  zase presviedčajú o nereformovateľnosti komunizmu a označujú Alexandra Dubčeka za frakčného komunistu. Dokonca 21. august 1968 sa nehodil do programu ani  organizácii politických väzňov.  21. august je žiaľ aj nešťastne kalendárne príliš blízko 29. augustu kedy prebiehajú oslavy komunistami privlastneného a historicky zmanipulovaného SNP. Hlavné  média sa snažia verejnosť presvedčiť rôznymi  anketami, uskutočňovanými raz do roka, že august 1968 mladej generácii nič nehovorí a v podstate  už verejnosť ani nezaujíma. Sotva by  si však takto dovolili  spochybňovať podobnými anketami uctievanie obetí holokaustu.
Ak nemá byť Slovensko v Európskej únii a NATO len formálne, z ekonomicko-politickej vypočítavosti, malo by byť morálnou povinnosťou ako politikov tak aj verejnosti nedopustiť aby sa na 21. august hanebne  zabudlo.  Je to náš dlh voči všetkým obetiam okupácie 21. augusta 1968 a elementárny princíp ľudskosti a slušnosti.

                   Svetové združenie bývalých československých politických väzňov

czwartek, 14 sierpnia 2008
na koncert pisnickare oldricha janoty v sobotu 16. 8. ve 20.00 v nasem kostele v obci Pelhrimovy na Osoblazsku

Vazeni

radi bychom vas pozvali na koncert pisnickare
oldricha janoty
ktery se uskutecni
v sobotu 16. 8. ve 20.00 v nasem kostele v obci
Pelhrimovy na Osoblazsku.
Koncert uzavre nas tydeni pracovnepoznavaci ekovychovny tabor,
behem ktereho 32 deti opravuje goticky kostel a vysekava travu
kolem stromu nove vysazene aleje v Hrozove.

Koncert je tez soucasti oslav 700 let od zalozeni obce Pelhrimovy.
Na oslavach se poprve po asi 250 letech
sejdou predstavitele obou casti kdysi jednotne obce,
jejiz ceskou cast komuniste zcela znicili v roce 1949.


Vstup dobrovolny, vytezek bude venovan na opravu kostela.
Prespani mozne ve skole na zemi ve vlastnim spacaku.

Vice o nas na
www.jeseniky.ecn.cz.

Ivo Dokoupil

*********************************************
Mgr. Ivo Dokoupil
Hnuti DUHA Jeseniky
tel.: 554645345, 777787927
www.jeseniky.ecn.cz
----- Original Message -----

From: "Ivo Dokoupil" <ivo.dokoupil@tiscali.cz>
Sent: Thursday, August 14, 2008 1:03 PM
Subject: koncert oldricha janoty
piątek, 01 sierpnia 2008
Pietna spomienka pri príležitosti 40. výročia okupácie Československa 21.augusta 1968
Svetové združenie bývalých československých politických väzňov Vás  pozýva na pietnu spomienku, ktorá sa uskutoční
21. Augusta 2008 o 16.00 hod.
pri Pamätníku obetiam okupácie Československa v Poprade na Námestí sv. Egídia
PROGRAM PODUJATIA:
16.00 -položenie kytíc k Pamätníku obetiam okupácie
16.30 - ukončenie hymnami SR a ČR 
http://szcpv.org

----- Original Message -----

Sent: Saturday, July 12, 2008 10:29 AM
Subject: Nove na Indexe
http://szcpv.org/zakony/274novela.htm
Novela zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom z 2.7.2008 s účinnosť od 1.1.2009
Archiwum
Zakładki:
EU-Fotos
FREUNDE - PRZYJACIELE
IN POLEN - W POLSCE
KOSIEWSKI
Księga - Gästebuch
KULTUR
LITERATUR
Narodowi socjaliści - komuniści - inne
NASZE - UNSERE
POLONIA i Polacy za granicami RP
SOWA
SOWA RADIO
SOWA VIDEO
UNIA & POLSKA
YES - POLAND
Free Image Hosting at www.ImageShack.us Sowa Magazyn Europejski