NAROD MA PRAVO SE BRANIT
wtorek, 19 września 2006
Ponovembroví politici ako predĺžené ruky zločincov z KSČ a ŠtB

 Je to taký zvláštny paradox, že Ján Čarnogurský, hoci nechtiac, sa spolupodieľal na odhalení V. Vajnara. Horšie ale je, že tento politik sa vedome, ako spolupáchateľ, spolupodieľal na najzavrhnutiahodnejších ekonomických zločinoch na nezanedbateľnej časti slovenského národa. No ani toto nie je konečný odpočet jeho zločinov a kolaborácie so zločincami z KSČ a ŠtB po novembri 1989. Ako politik sa svojou činnosťou spolupodieľal nielen na likvidácii kresťanstva na Slovensku, oslabovaniu či spochybňovaniu kresťanských ideálov, ale sa aj spolupodieľal na oslabovaní a spochybňovaní pozícií najvyšších predstaviteľov Kristovej cirkvi na Slovensku. Tak ako KDU-ČSL v Českej republike urobila z Ježiša Krista, obrazne povedané, politického prostitúta, tak politici typu Jána Čarnogurského urobili z KDH bezcitnú a cynickú, hermeticky uzatvorenú, Antikristovu organizáciu. Mám dosť dôvodov tvrdiť, že to robili a robia vedome a cieľavedome. Dôvodov je niekoľko. Pre sionisticko-židovské kruhy, ako aj liberálne kruhy a rôzne sily zla, je úplne neprípustné, aby kresťanstvo nielen v rovine politickej, ale aj v rovine občianskej, sa stalo vedúcou silou na Slovensku po novembri 1989, hoci prednovembrová realita to priamo predurčovala. Prečo zrazu taký strach?

         Dôvod je vcelku jednoduchý. Pokiaľ by na Slovensku vládli skutoční kresťanskí politici,  tak by sa tu nikdy neboli realizovali také ekonomické zločiny, ako aj zločiny proti ľudskosti, aké sa tu napáchali za posledných 16 rokov. Pričom tieto zločiny sa realizovali v mene pretransformovanej prednovembrovej komunisticko-eštebáckej oligarchie a ich pomocníkov – zločineckých a zlodejských politikov. Tvrdím, že touto politikou najvyšší predstavitelia KDH vedome oslabujú a spochybňujú autoritu najvyšších predstaviteľov Kristovej cirkvi na Slovensku, ale aj samotné kresťanstvo. O bezbrehom cynizme Jána Čarnogurského svedčia napr. aj jeho výroky v týždenníku Domino fórum číslo 46/2005, citujem: „V sociálnej sfére sa komunizmus na Slovensku premenil na najtvrdší kapitalizmus, akého dnes už ani na Západe niet.“ Pri tejto jeho vete, vete pravdivej a realistickej si treba uvedomiť, že toto tu zaviedli a zrealizovali komunisti a eštebáci utrhnutí z reťaze v mene demokracie, slobody a ľudských práv v podaní disidentských kolaborantov. Vyrabovali majetok tohto národa ako tí najzločineckejší novodobí fašistickí vyvrheli, potláčajúci pri tom nielen právo na život, ale aj právo na dôstojný život nezanedbateľnej časti slovenských občanov. Dokonca im už neprekáža ani  zavádzanie systému kolektívnej viny na nevinných občanoch za ekonomické zločiny, ktoré tu spolu s politikmi napáchali.

         Že je to aj zásluhou takých, ako je on sám, svedčí aj ďalší výrok v dotyčnom týždenníku, citujem: „Na našej vnútroštátnej úrovni dohody medzi disidentmi a komunistickou vládou sa dosiahlo, že pád komunizmu sa udial vcelku kultúrne v rámci ústavných pravidiel a najmä bez krviprelievania.“ Škoda len, že nemal odvahu povedať, že za vlastizradu a kolaboráciu disentu s komunisticko-eštebáckymi fašistickými zločincami sa nám títo po novembri 1989 odvďačili nielen tými najodpornejšími nekultúrnymi protiústavnými metódami, ale aj psychickou a fyzickou likvidáciou nevinných občanov, kde nezanedbateľný počet z nich dohnali k sociálnym samovraždám. V týždenníku Nové slovo bez rešpektu č. 27/1994 jednoznačne priznal, že ako predseda vlády sa spolupodieľal na najzávažnejších ekonomických zločinoch, spojených s protizákonným rabovaním majetku, citujem:

         „V prostredí, kde som sa pohyboval ja, sa hovorilo, že prví privatizovali starí komunisti, ktorí si nahrabali peniaze. Keby som bol chcel podnikať kroky proti privatizérom, moji prívrženci by to boli privítali. Verejne som vtedy povedal, že poznám aj špinavé peniaze a že sú mechanizmy aspoň čiastočne ich odlíšiť od čistých. Uvažovali sme týmto smerom, ale systémové kroky proti tomu robiť- bolo by znamenalo zastaviť privatizáciu....Privatizácia bola dobrá a netreba spätne si za ňu sypať popol na hlavu. BOLA V SÚLADE S PRÁVOM A KRESŤANSKÝM PRESVEDČENÍM.“

         A ja, ako autor tohto dokumentu hovorím, že by bolo v súlade s právom a kresťanským presvedčením, keby bol verejne vyobcovaný priamo do horúcich pekiel. Čím skôr, tým lepšie. Lebo všetko nasvedčuje tomu, že práve cez neho sa chystá ďalšie oslabenie KDH s následnou víziou – v budúcich voľbách sa nedostať do parlamentu. Taktiež si treba položiť závažnú otázku, komu to v skutočnosti vyhovuje, keď väčšina občanov chodí na bohoslužby, no do vysokej politiky volia predstaviteľov zla?

Keď politických väzňov riadia konfidenti ŠtB

         Po novembri 1989 mali byť morálnou elitou národa. Mali byť vzorom odvahy, statočnosti, morálky, cti a vlastenectva pre väčšinu národa. Áno, hovorím o politických väzňoch. Nestalo sa tak. ŠtB ani tu nenechávala nič na náhode. Tí statoční a čestní sú dnes vytláčaní kolaborantmi tejto zločineckej organizácie. Dôvod je celkom prozaický. Konfederáciu politických väzňov v ČR nezakladali a neskôr neovládli tí statoční a nekolaborujúci. Závažné a zároveň otrasné svedectvo k tejto téme bolo uverejnené v mesačníku Svědomí č. 8/2006 na stranách 10-11. Dočítame sa tu, že pri zakladaní KPV bolo niekoľko agentov ŠtB a členov KSČ. Uvádzajú sa tu mená šiestich agentov a tajných spolupracovníkov ŠtB s dátumom ich narodenia, krycími menami a registračnými číslami. Jedná sa o tieto mená: František Melichar, Čeněk Sovák, Bruno Fagoš, Ladislav Tonar, Pavel Muraško, Miroslav Hesoun.

         Hlavnou oporou týchto agentov ŠtB či im podobných kolaborantov v radoch politických väzňov bolo Ministerstvo vnútra ČR. Vrcholom cynizmu, ale aj urážky a pľuvancov do tváre tých čestných politických väzňov bolo, že agenti ŠtB v ich radoch presadili, že o tejto téme sa nesmelo verejne hovoriť. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že tento kolaborantský odpad nielen začal dezinformačnú kampaň na adresu tých neskompromitovaných, keď si títo založili Združenie bývalých politických väzňov, ale dokonca sa postavil na stranu ľavicových a komunisticko-eštebáckych zločincov, ktorí vykonštruovali krivé obvinenia za účelom uväznenia najmladšieho člena KPV ČR Vladimíra Hučína. 

        

(Pokračovanie v ďalšej časti)
        

Vladimír Pavlík

----- Original Message -----

From: "Vladimir Pavlik" <vpavlik@pobox.sk>

To: "MFDnes" <dopisy@mfdnes.cz>; "Muller" <Imuller@czemail.org>; "PAzdera" <ivanna1@post.sk>; "OTEVRENEFORUM" <JoskaZoceli@hotmail.com>; "LUMEN" <lumen@lumen.sk>; <magnificat@stonline.sk>; "Markiza" <markiza@markiza.sk>; <mglogo@poczta.fm>; "PESSonlinne" <michal@PressOnLine.cz>; "NICHOLSON" <nicholson@nextra.sk>; "NUNCIATURA" <nunziatura@nunziatura.sk>; "KORZAR" <oliver.ondras@korzar.sk>; "LIDOVENOVINY" <redakce@lidovky.cz>; "NOVINKYCZ" <redakce@novinky.cz>; "NOVYCAS" <redakcia@novycas.sk>; "Kosiewsky" <sowa-frankfurt@t-online.de>; "NOVATV" <tn@novatv.cz>; "KPVCR" <ustredi-kpv@volny.cz>; "Macko" <zora.macko@sympatico.ca>; "NOVA" <zpravodajstvi@nova-tv.cz>

Sent: Tuesday, September 19, 2006 9:25 AM

Subject: Nove na NS


http://bohemia.htmlplanet.com/06/statne2.html

V mene vyšších štátnych záujmov, v mene KGB a ŠtB
(2. časť)
http://www.bloglines.com/blog/sowa?id=9

niedziela, 10 września 2006
Fanatický a uvědomělý komunista, prospěchář a bezcitný sadista, tuplovany lump v parlamentu CR

Dobrý den,

předkládáme Vám přepsaný, se svolením politického vězně svědomí Jiřího Wolfa a k dalšímu šíření, jeho materiál z 25.srpna 2006, ke zjištění Jiřího Gruntoráda o současném poslanci Parlamentu ČR za KSČM Josefu Vondruškovi, obsahující závažná svědectví. Text byl Jiřím Wolfem doručen poslanci Josefu Vondruškovi do Parlamentu.

Bachařské čuně a tuplovaný lump v parlamentu Č.R.

(zločinec z povolání)

Inu, opět se ve světě můžeme pochlubit další parádní ostudou. Zatímco na Slovensku si komunisty nepustili do parlamentu, to v Čechách mají soudruzi vystaráno, a to díky velkému počtu příznivců. Opravdu jsme se jako národ vyznamenali! Vedle všech těch nově postavených památníků, varujících před zločiny komunismu, můžeme se my, demokraté, ke všemu ještě pyšnit opravdovou životaschopnou a velmi početnou komunistickou partají! Hýčkáme si komouše na prsou a volíme je na místa, která by měli zastávat jiní, opravdu slušní lidé. V řadách poslanců KSČM sedí už jeden pravý konfident StB, sám jejich předseda Vojtěch Filip, zapírající dokonce sám sebe! A další povedený poslanec z téhle party, je zločincem z povolání – bývalý bachař! Tedy žadný komunistický bubák. A to ještě neznáme pravou minulost všech ostatních soudruhů.

 Poslanec Josef Vondruška je další ostudou nového parlamentu a své rodné strany. (Jeho fotografii si může každý občan stáhnout z internetu.) Je gaunerem přímo korunovaným a to ne ledajakým! Výstižně bych měl říci lumpem tuplovaným! Fanatický a uvědomělý komunista, prospěchář a bezcitný sadista, začal svou kariéru v minkovickém pracovním táboře (honosně totalitním režimem nazývaným II. Nápravně vychovný ústav), jako tak zvaný příslušník SNV – Sboru nápravné výchovy. V tomhle pracovním táboře jsem si s Petrem Cibulkou a Jiřím Gruntorádem vytrpěl v rozmezí let 1978-80 celých 20 měsíců! Poté jsem si dosedával svůj trest odnětí svobody (9 měsíců) ve Valdickém pekle. (Jako politický vězeň, odsouzen za podvracení republiky, paragraf 98 od.1.tr.zák.)

 Nadporučíkovi Josefovi Vondruškovi jsme dali výstižnou přezdívku "pes Filipes" a také "Čuně". Tenhle soudruh, referent režimu, později dokonce vychovatel, všude jen čenichal, koho by nachytal při nedovolené činnosti (hraní karet, ležení na lůžku v nepovolené době atd.), a jakmile někoho lapil, hned za tepla našim převychovatelům žaloval, a už psal návrh na přísné kázeňské potrestání provinilce. Za své čenichání byl pozitivně hodnocen nadřízenými, to jest náčelníkem výchovy a velitelem pracovního tábora, nadzločincem Šimkem. A tak se ani nebylo čemu divit, že tenhle patolízal za neustálé šikanování chovanců NVS rychle postupoval.

 Pamatuji si, jak před celým lágrem ze sebe dělal šaška, když ve službě lezl tenhle horlivec po mřížích do prvních pater baráků na přepadovky, kde po setmění nahlížel do oken našich cel a vytrvale šmejdil, koho by načapal. I natřel jsem mu jednou ty mříže štětkou lidskými výkaly. Krásně potom zuřil a smrděl! Náš barák byl panem referentem režimu potrestán kolektivním trestem, což nebylo zákonné, ale bachaři si v Minkau stejně dělali, co chtěli. Celou neděli měl oddíl "B" na buzerplacu pořadovou přípravu. Za tu páchnoucí pomstu to ale věru stálo. To mi věřte! Od té doby si Pepíček na své výpravy bral už gumové rukavice. Co kdyby zase někde narazil na hovínko.

 Rád také chodil do práce na "Oddělení kázeňských trestů" (OVKT) na trénink boxu. Tuhle sportovní disciplínu milovali všichni dozorci v lágru. Místo boxovacího pytle však sloužily ksichty muklů! Tak si páni referenti režimu krátili dlouhou chvíli ve službě při své namáhavé a velmi nebezpečné práci s kriminálníky. Kdy se jim to zlíbilo, mohli bachaři bez důvodu seřezat vyhlédnutého vězně ručně i pendrekem, což ovsem činili velmi rádi a často. A zmrzačit lidskou bytost nebylo pro ně trestné! Každý den se tak dopouštéli zločinů.

 Náš nadporučík Vondruška miloval především "filcunky", což byly osobní prohlídky. Při nich si navlékal gumovou rukavici a odsouzeným strkal ukazováček do řitních otvorů, aby se přesvědčil, zda v zadnicích náhodou něco nepašují z práce do tábora na baráky! Prostě čuně! I já prošel jeho důkladnými prohlídkami.

 Pana poslance Vondrušky jsem si v Minkovickém táborě užil dost. Až ho v příštích letech uvidím v televizi, kterak velkohubými projevy o lásce a spravedlnosti bude mazat lidem med kolem úst, vždy si připomenu, jak mne se svými kamarády na samovazbě mlátil. A tohle Minkovické čuné dnes sedí na čestném místě v parlamentu České republiky. Inu, vládu a poslance máme holt takové, jaké si národ sám zaslouží. Václave Havle, ty velký bojovníku za lidská práva, kam jsme to s tím tvým hebkým sametem dopracovali! Teď nám v parlamentu scházejí za poslance už jen zloději, recidivisté a vrazi z Valdic a Mírova!

 Chtělo by se pana poslance zeptati, kde on v sobě vzal toliko drzosti, že se ani nezastyděl kandidovat do parlamentu? Člověk, jenž vědomě zapřel voličům svou zločineckou minulost a dělal ze sebe na veřejnosti málem svatouška, ukázal jen, jakým opravdu ve skutečnosti je. A lhal tak dobře, jak ostatně mistrně umí lhát všichni komunisté, že mu důvěřiví volici, naivní a především političtí analfabeti, snadno uvěřili. Uvěřili jeho předvolebním slibům a také na plakatech jeho bezelstnému úsměvu. Opravdu mu to na nich slušelo. Vypadal na nich, jako velmi sympatický chlapec, který pro tenhle národ chce jen to nejlepší. A tak mu voliči dali své hlasy.

 Jenže, bývalý bachař Vondruška si vůbec neuvědomil, že v této zemi jsou ještě lidé, kteří na jeho zločiny v Minkovickém pekle nezapomněli a s jeho poslaneckým mandátem se prostě nechtějí smířit. Ono se na bití, šikanování a bezdůvodné trestání zapomenout ani nedá!

 Člověk, který již vstupem mezi komunistické bachaře, ztratil svou čest a charakter, takovy je schopen čehokoliv špatného a opravdu v sobě může míti toliko drzosti, že je schopen podvádět, bez studu lhát lidem do očí i porvat se o to blahobytné koryto poslance. Mezi námi slušnými občany, ono v té různorodé směsici zvolených poslanců, nejlepších z nás občanů, každičký sám sebou do nebe vychválený, až málem ku svatořečení, bude povícero podobných Vondrušků, samolibých lhářů, intrikánů, kariéristů, podvodníků, slibotechen, kecalů, arogantních korupčíků, opilců i megalomanů. Však oni se nám všichni ještě časem vybarví. To mi můžete věřit!

 A protože nám už nikdo z těch rváčů o koryta opravdu neschází, arciž všechna místa byla do posledního křesla obsazena a v parlamentních škamnách konečně zasedli všichni poslanci, protěž můžeme začít nové volební období. Intrik, podvodů, úplatků a jiných lumpáren. Ančto slušný člověk dnes vůbec nemá šanci se mezi gaunery v rouchu svatých dostat! Jen na stupínku před tabulí schází přísný pan učitel, který by všechny ty darebáky z parlamentních škamen vypráskal rákoskou. A tak nám v lavicích dolní komory, pěkně na čestném místě, zůstal stoprocentní konfident StB a zločinec, bývalý bachař, stále ještě dnes páchnoucí po hovínkách. Jen se bojím toho, aby nám poslanec Vondruška, až do sebe v parlamentním bifé kopne pár těch ostřejších frťanů vodky, nezačal v opilosti uplatňovat na spoluposlancích své oblíbené praktiky z Minkovického lágru! A že ma v mlácení bezbranných a strkání prstů do rekta opravdu dlouholetou praxi. To mi můžete věřit!

Nakonec bych chtěl vzkázat panu J.Vondruškovi:

 Nevážený pane. Pokud máte v sobě alespoň krapitek slušnosti, odejděte sám a pěkně v tichosti z parlamentu České republiky, kam prostě nepatříte! K tomuto kroku jsem nucen Vás vyzvat, já, lidská bytost, kterou jste na samovazbách a Zvláštním oddělení vlastnoručně a bezdůvodně mlátil. Jste totiz velkou ostudou této země. Arciž pro bývalého bachaře - zločince z Minkau - tam opravdu neni místo. K mandátu poslance v žádném případě nemáte morální právo. Lhal jste voličům a tím jste se dopustil neomluvitelného podvodu, který v žádném případě nelze tolerovat. Opusťte parlamentní lavici sám a dobrovolně, by se Vás ostatní poslanci dolní komory a Vaši soukmenovci z KSČM nemuseli štítit a také se za Vás stydět!

Jiří Wolf

nejdéle vězněný disident,
(Minkovice a Valdice 1978–89)
 Praha 25. srpna 2006
Jílovská 423/39
142 00 Praha 4-Lhotka
telefon: 241 494 312, mobil: 736 137 495
----- Original Message -----
From: SZCPV
Sent: Sunday, September 10, 2006 8:58 PM
Subject: Nove na Indexe-MUKL 5. vyrocie teroristickych utokov na USA
http://www.szcpv.szm.sk/06/el= even.html
Podobnosti a rozdielnosti a medzi Nebankami SR a Dvojičkami USA

Únia mužov Slovenska – Hnutie pre rodiny
Tel: (421) 48 4133632, 0904 946148

Podobnosti a rozdielnosti a  medzi Nebankami SR a Dvojičkami USA

       11. septembra si pripomíname útok na Svetové obchodné centrum v USA. 4. februára si pripomína 500 000 občanov Slovenskej republiky útok na Nebankové subjekty Horizont, Drukos a ďalšie. Aké sú rozdielnosti a  podobnosti medzi týmito udalosťami?

      Podobnosti a rozdielnosti:

1) Výročiu útoku na Dvojičky, okradnutiu cca 6000 rodín o obrovské zisky a životy venujú masmédiá v SR  takmer stopercentnú pozornosť! Výročiu útoku na Nebanky SR a okradnutiu cca 250 000 rodín o vlastné peniaze, zisky a životy venujú masmédiá v SR takmer 0% svojho priestoru.

2) Masmédiá v SR dávajú priestor takmer výlučne zástancom klientov a zamestnancom Dvojičiek a nie zástancom útoku. Ale v prípade Nebánk masmédiá SR dávajú takmer výlučne priestor zástancom útočníkov, podvodníkov a zlodejov. Zástancovia okradnutých veriteľov mali a naďalej majú v masmédiách priestor takmer nulový.  

3) Klienti a zamestnanci Svetového obchodného centra mali zisky mnohonásobne vyššie ako veritelia Nebánk. Dokonca mnohonásobne vyššie, ako je priemer USA. Masmédia a politici USA a Slovenska ani len v jednom prípade nepoukazovali na to, klientov a zamestnancov Svetového obchodného centra sú chamtivci, nenažranci, hazardéri.... Ale v prípade útoku 4.2.2002 na nebankové subjekty politici a masmédiá začali obrovský útok na veriteľov tým, že ich začali označovať za chamtivcov, nenažrancov, hazardérov a hlupákov.

4) Vzhľadom na image Svetového obchodného centra v prevážnej časti sveta a rôzne varovania každý mal vedieť o riziku  byť v Dvojičkách. Napriek tomu žiadni politici a masmédia neprišli s demagógiou, že osoby a rodiny, ktoré prišli o zisky a životy, si za to môžu sami. Ale v prípade pripravenia o vlastné peniaze a zisky v nebankách politici a masmédiá obvinili veriteľov, že pád Nebánk mali predpovedať, že boli varovaní a že si za svoje okradnutie a stratené životy môžu sami.

5) V prípade útoku na Dvojičky politici a masmédiá  nezorganizovali rozdelenie USA a SR na dve časti
a) skupinu okradnutých veriteľov
b) skupinu škodoradostníkov a závistlivcov.        
Ale v prípade útoku na Nebanky a veriteľov masmédiá rozdelili  obyvateľov na dva nepriateľské tábory. Zatiaľ čo masmédiami a politikmi sfanatizovaná skupina b) útočí na okradnutých občanov, zlodeji si v kľude rátajú zisky z okradnutia slušných ľudí ... Koľko platia „kmíni“ za politickú a masmedálnu štvavú kampaň proti okradnutým občanom? Nepripomína to štvavú kampaň pri okrádaní  občanov v I. Slovenskom štáte?

6) Napriek faktom uvedeným v bodoch 1 až 5, ľudia z Dvojičiek ako aj ich rodiny boli odškodnení vo výške o ktorej sa obyčajnému Američanovi a už vôbec Slovákovi  ani len nesníva. Napriek tomu politici a masmédiá ani v USA ani v SR sa proti tomu nepostavili. Ale v prípade podania návrhu na odškodnenie klientov nebankových subjektov v SR vrátením ani nie tretiny z peňazí, ktoré z nekalej činnosti nahrabal štát a iní, politici a masmédiá zorganizovali povstanie škodoradostníkov a závistlivcov proti okradnutým veriteľom.

7) Body 1 až 6 naznačujú aj rozdielnosť postojov k vlastným občanom vo vyspelých a nedospelých štátoch. Zatiaľ čo Američan vie, že ostatní Američania a USA sa za neho vždy postavia, tak Slovák si je istý, že slovenskí závistlivci a škodoradostníci ho podrazia. Slušní Slováci vedia, že Slovenskí štát II je opäť ich najväčším nepriateľom. Nepriateľom, ktorý sa postaví vždy na stranu zločinu.

Zmení novozvolená vláda Róberta Fica niečo na tom hroznom stave obyvateľov Slovenska?
Radi sa dáme prekvapiť!
Každej vláde sme ponúkali svoju pomoc.
Žiaľ doterajšie vlády nechápali, alebo nechceli pochopiť príčiny problémov Slovenska.
Preto našu pomoc odmietali a aj tak dopadli.
Teraz našu pomoc ponúkame Vláde Róberta Fica!
Sme zvedaví na odozvu.

Lepšie a zdravšie Slovensko praje

Ing. Lubomír Balvín
Predseda Rady a Výkonného výboru
Únia mužov Slovenska - Hnutie pre rodiny

Ps: Pripravujeme Podobnosti a rozdielnosti medzi Pádom vojenského lietadla s odškodnenými slovenskými žoldniermi a Pádom nebankových subjektov s neodškodnenými okradnutými veriteľmi
             
 ----- Original Message -----
From: Lumir Balvin
To:
redakce@novinky.cz
Sent: Sunday, September 10, 2006 5:21 PM
Subject: Unia muzov Slovenska - Hnutie pre rodiny

V prilohe si dovolujeme poslat clanok pri prilezitosti vyrocia a odsudenia utoku na Dvojicky a porovnanie s utokom na Nebanky.
 
Pekny den praje
 
Marcela Vetráková
predsedníčka Klubu žien pri UMS-HPR

piątek, 08 września 2006
Otvoreny list Slovenskej pospolitosti predsedovi vlady SR - V Trnave, dňa 3. septembra 2006
Mgr. Marian Kotleba, Kráľovohoľská 5,
974 11 Banská Bystrica, Slovenská republika
IČO: 34075534

Otvorený list predsedovi vlády Slovenskej republiky
Poznámka: Dňa 4.9.2006 Okresná prokuratúra v Banskej Bystrici uznesením č. 1 Pv 614/06 zrušila uznesenie policajného orgánu o stíhaní Vodcu SP Mgr. Mariana Kotlebu a ďalších 14 osôb z prečinu výtržníctva

http://bohemia.htmlplanet.com/06/list.html

Nove na NN Otvoreny list Slovenskej pospolitosti predsedovi vlady SR



V Trnave, dňa 3. septembra 2006

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico!

            Boj o mastné korytá neobmedzených a nekontrolovateľných výhod pre nové garnitúry členov novovzniknutej vlády, parlamentu, ako aj z toho odvodených ďalších funkcií na základe volebných výsledkov, poznáme. Počuli sme tu množstvo sľubov, kde každá politická strana chce pracovať pre blaho občana, či dokonca celého národa a vytvoriť skutočný demokratický a právny štát. Ako v skutočnosti táto práca politikov vyzerá v realite od novembra 1989, pozná väčšina z nás sama na sebe. Politicko-ekonomické zločiny v mene členov ponovembrových vlád a parlamentov. niekoľkonásobne predbehli samotný organizovaný zločin. Mimochodom, treba pripomenúť, že organizovaný zločin ide len po tú hranicu, či dokonca len tak ďaleko za hranicu, ako mu to dovolia zákony z dielne ponovembrových vlád a parlamentov. Toto je jedna z realít, ktorá sa najskôr začína predvolebnými sľubmi politikov o ich službe občanom Slovenskej republiky. Na jej konci, teda po voľbách, je už iná realita. Položíme Vám otázku, kam v skutočnosti patria takí politici, ktorí cez nimi pripravené zákony umožnili organizovanému zločinu, že po materiálnej a finančnej stránke má prevahu nad tými, ktorí proti nemu majú bojovať? Nemali by miesto vo vláde a parlamente sedieť v Leopoldove a Ilave? Kam patria podľa Vás politici, ktorí si z polície, prokuratúry a pravdepodobne aj súdov vytvárajú svoju s.r.o. na likvidáciu tých občanov, ktorí majú iný názor ako je ten ich?

Dovolíme si Vám povedať náš názor, keďže ani pán prezident Schuster, ani i pán prezident Gašparovič nemali záujem s nami komunikovať, pričom obaja deklarovali, že sú prezidentmi všetkých občanov Slovenskej republiky.

         Slovenská pospolitosť nielen s hrôzou, ale aj s pobúrením musí konštatovať, že po novembri 1989 a to najmä za vlády Mikuláša Dzurindu sa sociálne samovraždy, tento nový fenomén, stali súčasťou tzv. ekonomických reforiem. Zároveň sa Vás pýtame, prečo o týchto zločinoch mlčia nielen politické strany, médiá, generálna prokuratúra, ale aj všetky tie organizácie na Slovensku, sledujúce porušovanie ľudských práv? Prečo mlčí zahraničie, práve to zahraničie, ktoré nás označovalo za reformného tigra? Či sociálne samovraždy nevinných slovenských občanov cez zákony potláčajúce ich práva na ľudský život, či práva na dôstojný život, ktoré im zaručuje Ústava SR, nemajú pre ponovembrové „demokratické“ vlády, poslancov Národnej rady SR, ako aj zahraničné kruhy velebiace Slovensko, či tieto obete nemajú pre nich ani hodnotu pokusných myší a králikov? Až takto sa tu musel zhanobiť a ponížiť občan Slovenskej republiky, keď za poblúznené ekonomické bludy musel si nezanedbateľný počet občanov siahnuť na život? Prečo o tomto mlčíte, pán Fico, a prečo o tom mlčia páni Dzurinda, Mikloš, Hrušovský, Bugár, Mečiar, Slota, Ševc, Gašparovič, pani Martináková, ako aj ostatní politici? Čo pre Vás vlastne znamená ľudský život nevinného slovenského občana, ktorého takéto zákony doženú k sociálnej samovražde?

A potom je tu otázka najzákladnejšia: Prečo Generálna prokuratúra SR doteraz nezačala trestné stíhanie konkrétnych fašistických zločincov, tyranov a vrahov z ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí majú smrť týchto nevinných ľudí na svedomí? To predsa nebola Slovenská pospolitosť, ale členovia ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí prípravou a schválením zákonov, ktoré najhrubším spôsobom potlačili práva a slobody nezanedbateľnej časti slovenských občanov, dohnali týchto nielen k sociálnym samovraždám, duševnému vraždeniu, či rodinným rozvratom, ale im upreli aj právo na dôstojný život, ako aj právo na život. Toto je skutočná realizácia ponovembrového fašizmu, keď nevinní občania musia niesť následky za zločiny ponovembrových politikov. Dokonca systémom kolektívnej viny. Alebo ešte hodlá súdruh generálny prokurátor obviniť Mgr. Mariana Kotlebu, či Slovenskú pospolitosť z ekonomického rozkrádania a tunelovania našich bánk a hospodárskych podnikov, zdravotníckych zariadení, ako aj z prijatia nedokonalých zákonov, cez ktoré sa toto všetko realizovalo? Alebo aj Vy, pán predseda vlády, si myslíte, že tieto stovky miliárd rozkradli členovia Slovenskej pospolitosti alebo ste toho názoru, že ich rozkradli členovia ponovembrových vlád a parlamentov, alebo sa rozkradli v mene nedokonalých zákonov, ktoré oni samotní pripravili a realizovali?

Na jednej z tlačových besied Slovenskej pospolitosti – národnej strany, sme povedali, že jediným skutočným dôvodom prečo Generálny prokurátor podal návrh na rozpustenie SP-NS sú majetky poslancov a členov ponovembrových vlád, o ktoré ožobráčili slovenský národ.

Prečo teda pán predseda vlády nepodnikáte nič proti tým skutočným extrémistom z horných desaťtisíc, ktorí nám tu čoraz viac vytvárajú extrémnu skupinu chudobných? Kde sú tie Vaše slová a predvolebné sľuby o budovaní demokratického a právneho štátu? Prečo považujete Slovenskú pospolitosť za extrémistickú? Je vari extrémnym a zločinným nosiť modrú rovnošatu Slovenskej pospolitosti, o ktorej mimochodom už dávno polícia i prokuratúra rozhodla, že nemá nič spoločné s nacistickou, či fašistickou uniformou? Považujete za extrémistu toho, kto si dovolí povedať iný názor na SNP, pričom svoje tvrdenia opiera o historikov, ktorí vyjadrili svoju podporu Vášmu koaličnému partnerovi SNS?

Polícia považuje za extrémistov ľudí, členov Slovenskej pospolitosti, ktorí sa bez jediného slova zúčastnili osláv odhalenia súsošia svätých Cyrila a Metoda v Komárne, pričom začali byť označovaní len pre svoje oblečenie za fašistických, či nacistických vrahov. Naše rovnošaty sa stali dôvodom k tomu, aby príslušníci vojenskej polície opierali svoje samopaly o členov SP, neozbrojených, ani ničím neporušujúcich zákon, ako tomu bolo na Bradle v r. 2004. Naša snaha o odstránenie sochy Lajoša Košúta, vraha Slovanov, z mesta Rožňava, právnou cestou, je de facto dôvodom prenasledovať členov Slovenskej pospolitosti. Prečo však nepovažuje polícia za výtržnosť účasť hajlujúcich maďarských neonacistov, ktorí si dovolili dokonca zaútočiť na zhromaždených Slovákov v Komárne fľašami, a ktorí ukradli veniec od sochy gen. Milana Rastislava Štefánika? Nebol vari pokus o vraždu Mariana Kotlebu a jeho matky, ktorú polícia prekvalifikovala len na akýsi pokus o ublíženie na zdraví tou najhrubšou formou extrémizmu?

Hovorí sa o nás, že svojim názorom znevažujeme pamiatku padlých v SNP. Ale nepovažujete za zneuctenie pamiatky padlých Slovákov účasť policajtov oblečených v uniformách komunistickej VB na cintoríne v Černovej, kde sú pochovaní slovenskí martýri? Boli sme obvinení z údajného trestného činu výtržníctva, hoci sme si len dovolili prísť k miestu osláv SNP, rozprávať sa pokojne s políciou a pokúsiť sa dostať tam, kde ako ostatní občania SR máme aj my právo ísť. Nič iné sme neurobili a o nič iné sme sa nepokúsili. A keď sme už odchádzali, zasiahli proti nám špeciálne jednotky. Tie špeciálne jednotky, ktoré sa nasadzujú do boja s mafiou a teroristami, ste nasadili teraz proti neozbrojeným, nikomu neubližujúcim, nič nenarúšajúcim, dokonca aj mladistvým občanom SR. Len preto, že si dovolili mať iný názor, ako je ten Váš. Zatiaľ čo nás obviňujete z trestných činov, skutočných trestných činov sa dopúšťajú iní. Alebo vari nie je trestným činom a nehanebnosťou sexuálne obťažovanie mladých dievčat príslušníkmi Policajného zboru, po ich zadržaní v Modre? Nevadí Vám ako právnikovi, že tu bola rozpustená politická strana, bez riadnej obhajoby, na základe vykonštruovaných obvinení a politickej objednávky, pre údajný dôvod obmedzenia volebného práva, pričom skutočným obmedzením tohto práva je súčasný volebný zákon, zavádzajúci napríklad volebnú kauciu a potvrdzujúci nemožnosť nezávislých občanov kandidovať bez účasti na kandidátke politických strán? Alebo je dôvodom na perzekúcie to, že sa vo svojich prejavoch opierame o citáty Otca národa Andreja Hlinku? To je len zopár príkladov z toho, čo vykonala štátna moc a jej orgány voči nášmu združeniu, a v čom pokračujete teraz v jej šľapajách...

Tak ako 17. novembra 2005 pošliapali štátne orgány Dzurindovej vlády právo na zhromažďovanie a slobodu prejavu, nezákonným zákazom protestného zhromaždenia v Bratislave, tak teraz pár dní pred výročím prijatia Ústavy SR, z nej Vaša štátna moc urobila zdrap papiera. Chcete nám ako dobre študovaný právnik tvrdiť, že výtržníctvom je uplatnenie ústavou garantovaného práva na slobodu zhromažďovania a pohybu, pokojnou a nikomu neubližujúcou cestou? Že hrubého rušenia zhromaždenia, ktoré tvorí skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva sa môže občan dopustiť snahou ísť na miesto verejne prístupné? Možno slová „prísť a vyjadriť nesúhlas“ explicitne vykladať ako výzvu na hrubé rušenie zhromaždenia, na vyvolávanie nepokojov? Veď vyjadriť odlišný názor sa dá rôznym spôsobom, a nie každý z nich je rušivý. Ak má byť pokus o príchod na miesto osláv považovaný za pokus o výtržníctvo, museli by sme vychádzať z toho, že samotná prítomnosť občanov SR, oblečených inak, je výtržníctvom. Rušenie však môže spočívať len v aktívnej činnosti, nikdy nie v samotnej prítomnosti.

Tiež sa pýtame, kedy začne Generálny prokurátor a polícia konať a obviňovať z trestného činu výtržníctva maďarských neonacistov, ktorí sa nie len pokúsili dostať na naše riadne nahlásené zhromaždenie v Komárne, ale svojim vykrikovaním, a dokonca hodením fľaše, ho hrubo narušili? Kedy budú výtržníkmi skupiny militantných výrastkov, čo prišli narúšať predvolebný míting Slovenskej ľudovej strany v Trnave? Prečo ich polícia neobvinila ani z priestupku, keď boli evidentne pripravení (s rôznymi predmetmi, ktoré mali v rukách) zaútočiť na pokojných občanov, keď svojim zvukovým prejavom rušili rečníkov SĽS? Skutočným trestným činom nemôže byť iný názor, či oblečenie, skutočným trestným činom je nepotrestanie tých, čo prijali zákony v rozpore s platnou Ústavou, rozkradli a vypredali náš národný majetok, demontovali našu zvrchovanosť zatiahnutím do Európskej únie a pridali sa na stranu páchateľov vojnových zločinov pri bombardovaní Juhoslávie NATO-m.

Označili ste nás za polobláznov. Týmto slovníkom, nedôstojným skúseného právnika a politika, ste hrubo urazili všetkých národne zmýšľajúcich Slovákov, pretože drvivá väčšina z nich zdieľa náš názor na 1. Slovenskú republiku aj SNP. Dovolili by ste si takto označiť, a bol podľa Vás poloblázon aj nebohý biskup Ján Vojtaššák (za jeho blahorečenie sa v súčasnosti postavila celá cirkevná hierarchia), ktorý na margo SNP vyhlásil že: „Slovák, a tobôž Slovák katolík nezná žiadneho slovenského národného povstania, ale len bystrickej rebélie…“? Je polobláznom profesor Dejín strednej a východnej Európy na Univerzite v Padove Dr. Milan Stanislav Ďurica, ostro kritizujúci SNP vo svojich knihách? Či náš veľký spisovateľ Jozef Cíger Hronský, ktorý vo svojom diele Svet na trasovisku napísal: „ Nie v dejinách niet na to príkladu. Niet na to príkladu, aby národ povstal proti svojmu vlastnému štátu, aby si niekto podpaľoval dom, v ktorom sa mu žilo dobre, za ktorým dlho túžil a ktorý sa napokon ťažko vydobyl, postavil a zariadil. To nie je možné! Tu je to vo všelijakých proklamáciách, článkoch, rečiach, knihách i zákonoch napísané, zaznačené, že slovenský národ roku 1944 povstal proti samostatnému štátu... „

Vážený pán predseda vlády, Slovenská pospolitosť zastáva názor, že pokiaľ sa tu bude porušovať právo a poriadok, pokiaľ tu nebudú platiť zákony pre každého rovnako (teda aj politikov vládnej koalície, či parlamentnej opozície), pokiaľ tu nebudú potrestaní konkrétni vinníci za politické a ekonomické zločiny, či štátny terorizmus, pokiaľ rozkradnuté miliónové a miliardové majetky nebudú konkrétnym zlodejom zabavené, a pokiaľ vraždy študentov a fyzické útoky na ostatných občanov, či súčasné slovensko-maďarské nepokoje zapríčinené niekým iným nebudú vyšetrené, bude polícia pre svoju neschopnosť vypátrať konkrétnych vinníkov situáciu riešiť porušovaním práv a zvaľovaním viny na nevinných občanov a ich vulgárnym označovaním za fašistov, nacistov a extrémistov, je úplne zbytočné hovoriť o nejakom právnom štáte, demokracii, prosperite, či zlepšených podmienkach pre radových občanov.

Vážený pán predseda vlády, boli by sme radi, keby sme Vás mohli osobne informovať o skutočnom stave extrémizmu, fašizmu a nacizmu v Slovenskej republike. Kedy hodláte nielen verejne odsúdiť, ale sa aj zasadiť o potrestanie tých skutočných extrémistov z ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí použili fašistické metódy na nezanedbateľnej časti slovenských občanov, keď za ekonomické zločiny nimi, či v ich mene napáchané, systémom kolektívnej viny následky za toto preniesli na nevinných občanov? Preto si Vás dovoľujeme požiadať o prijatie.

                                    Slovenská pospolitosť
 
----- Original Message -----
From: "Vladimir Pavlik" <vpavlik@pobox.sk>
To: "Kalna" <dalibor.kalna@bluewin.ch>; "Durovova" <durovova@energy.sk>; "Fakty" <fakty@fakty.sk>; "Fragmenty" <fragmenty@fragmenty.cz>; "Hlasatel" <hlasatel@comcast.net>; "KBS" <hovorca.kbs@kbs.sk>; "Charta77" <charta77@mbox.vol.cz>; <chelemendik@seznam.cz>; "IDNES" <iDNES@mafra.cz>; "Format" <iformat@iformat.sk>; "INTERNETLIDOVKY" <internet@lidovky.cz>; "joj" <joj@joj.sk>; "KBS2" <kbs@kbs.sk>; "KORZAR" <oliver.ondras@korzar.sk>; "KatNoviny" <posta@katnoviny.sk>; "Kosiewsky" <sowa-frankfurt@t-online.de>; "HUcin" <stopcommunists@yahoo.com>; "KatNoviny2" <tuchova@katnoviny.sk>; "KPVCR" <ustredi-kpv@volny.cz>; "EUROPRESS" <vsuchan@europress.cz>
Sent: Friday, September 08, 2006 9:00 AM
Subject: Nove na NN Otvoreny list Slovenskej pospolitosti predsedovi vlady SR
Otvorený list predsedovi vlády Slovenskej republiky
Poznámka: Dňa 4.9.2006 Okresná prokuratúra v Banskej Bystrici uznesením č. 1 Pv 614/06 zrušila uznesenie policajného orgánu o stíhaní Vodcu SP Mgr. Mariana Kotlebu a ďalších 14 osôb z prečinu výtržníctva
http://bohemia.htmlplanet.com/06/list.html
Ross Hedvicek: vy je z oken vyhazovat nemusite, staci je vykopat ze snemovny a ze senatu.

Ctenarum pripominam nutnost prihlasit se na novem
serveru na yahoogroups.  Poslete email na adresu
ross_hedvicek-subscribe@yahoogroups.com    - to by melo stacit.

------------------
Proc je cast ceskych volicu dobytek?


von Ross Hedvicek

Nez se ve vas zacne varit krev, prectete si ten  nazev jeste jednou a vsimnete si, jak je to presne vyhraneno. Nenapsal jsem, ze Cesi (10 milionu lidi, vcetne nemluvnat) jsou dobytek, pisu o ceskych volicich (jen 5 372 449 lidi), ale ani ty nemam na mysli vsechny, jasne jsem napsal CAST ceskych volicu. Jak velka cast? Presne 685 328 lidi, neboli 12.81 % volicu je podle mne dobytek.

To jsou totiz volici, kteri primo nebo zprostredkovane volili pro poslance dnesniho Parlamentu Ceske republiky za KSCM Josefa Vondrusku. Soudruh Josef Vondruska veznil (byl "vychovatel", vezni mu rikali "bachar Filipes", v letech 1972 az 1990) v dobach komunisticke diktatury a prime sovetske vojenske okupace letech v nejtvrdsim komunistickem lagru Minkovice u Liberce krome mnoha dalsich bojovniku za svobodu a demokracii i Petra Cibulku, Jiriho Gruntorada a Vladimira Hucina! Vondruska az teprve na posledni chvili v roce 1988 dokoncil vysokou skolu SNB v Praze a coby titul obdrzel RSDr. (Rozhodnutim Strany Doktor). Po sametovce se z nej zazracne stal JUDr. (tento titul ma i na webu Poslanecke snemovny). Myslim ze by mel byt postizen za neopravnene uzivani akademickeho titulu. Takovych grazlu s falesnymi tituly v Praze uz meli povicero, ze jo?

Jiri Gruntorad vzpomina, jak byl v minkovickem vezeni zaprazen do snezneho pluhu, protoze bachari chteli usetrit pohonne hmoty. "Pokud existuje peklo na zemi, pak bylo v Minkovicich", cituje Gruntorada cesky tisk.

Vladimir Hucin napsal 3. zari 2006 nasledujici: "Velice dobre znam npor. Josefa Vondrusku, nebot jsem byl v letech 1983-1986 umisten v napravne vychovnem ustavu v Minkovicich. On osobne mi navrhl po vykonu trestu jeste dalsi trest a to tak zvany ochranny dohled na 2 roky. Tento navrh Vondruska ucinil pote, co mi zemrel tata a ja na pohreb nemohl jit. Do konce trestu mi jeste zbyvaly 3 mesice! Vondruska mi napr. v Minkovicich navrhl vic jak 55 kazenskych trestu a daval si na mne opravdu zalezet! V dusledku toho jsem stravil celkove 10 mesicu v zostrene korekci !!! Ja jsem byl v Minkovicich jako jeden z mala oznacen zelenym a bilym pruhem na vezenskem munduru. To bylo z toho duvodu, ze jsem byl odsouzen za poburovani §100, hanobeni statu svetove socialisticke soustavy a jeho predstavitele §104, nedovolene ozbrojovani a za dalsi trestne ciny majici charakter nepratelstvi proti socialistickemu statnimu zrizeni. Dnes je ma takzvana trestna cinnost rehabilitovana dle zakona o protipravnosti komunistickeho relimu. To, ze je Vondruska jako poslanec v parlamentu je svym zpusobem i duvod me kandidatury do Senatu, nebot v ramci svych moznosti a zkusenosti chci zabranit podobnym zlocincum pusobeni ve verejnych funkcich!"

Vladimir Hucin ma pravdu a meli byste pro nej volit. Ovsem neni to vsechno, co muzete udelat. Co byste meli udelat, je kontaktovat - pisemne, telefonicky a osobne - sve zakonne predstavitele, sve poslance a senatory, ktere jste uz drive volili a vysvetlili tem hnupum, byvalym komunistum a detem komunistu (a par slusnym, ale nechapavym), ze VY jste elektorat, ze vy jste volici a VY jste pro ne volili. Ze tedy jejich poslanecky a senatorsky mandat dostali od vas, nikoli od predsedu jejich stran. A VY volici, mate pravo zadat, aby vas vasi poslanci representovali ve snemovce - VY mate PRAVO (opravdu, nekecam, to vam u vas vzdy tajili) aby vas poslanec ve snemovne representova; VAS (ne jeho) nazor.

A vas nazor by mel byt, ze by snemovna mela prijmout rozhodnuti, ktere by zbavilo poslance soudruha Josefa Vondrusku jeho funkci a poslaneckeho mandatu Z DUVODU MORALNI NEZPUSOBILOSTI! (muj verbiage je: protoze je to komunisticky grazl!) A pozadejte vaseho poslance/senatora at to predlozi khlasovani. Jiste ze komuniste budou hlasovat proti, ale snad jich neni vetsina. A dulezitym bodem je, ze musi byt rozhodnutim snemovny VYKOPNUT! Ne, ze mu bude dovoleno rezignovat! To je malo!

Dostavam spousty emailu, ze porad jen kritizuju a kritizuji a neporadim, co byste tedy meli delat. Tak tady to mate. Vyuzijte svych zakonnych prav jako obcane vasi zeme a udelejte neco sami pro sebe a pro lepsi budoucnost sve zeme. To delate sami pro sebe a pro sve deti, ne pro nejake zle emigranty. Neni treba delat dalsi defenestraci, neni treba byt jako oni (jejich otcove vyhodili z  okna Masaryka), vy je zoken vyhazovat nemusite, staci je vykopat ze snemovny a ze senatu.

Udelejte to a budete mit krasny precedent! A uvidite jak vsichni ti arogantni Langrove, Mlynarove, Rujbrove, vsichni ti byvali komuniste a deti komunistickych rodicu budou najednou prekvapene valit bulvy a budou strachy dokaleni az za usima.  Oni jsou tam pro vas, vy tam nejste pro ne! A je treba, abyste jim dali vedet, ze o tom vite. Ceska republika nebude pravnim statem, dokud zlociny a zlocinci nebudou potrestani, nastup vojaka Svejka do kasaren NATO nic nezmenil.  Demokracii si musite vynutit sami, tu vam nemuze nikdo naordinovat z balkonu na Vaclavskem namesti.

Klidne to preposlete, kam vas napadne. Policii CR to poslu sam.

Rosta
-----------------------

O Hucinovi
http://mbelza.sweb.cz/vlastimil_podracký_hrdinum_se_nedekuje.htm
http://www.hucin.info/kniha.html

O Vondruskovi
http://www.psp.cz/cgi-bin/win/sqw/detail.sqw?id=4527&o=4
- zde je Vondruska uveden jako JUDr.
http://aktualne.centrum.cz/domaci/volby/kandidati/clanek.phtml?id=155981
- zde je Vondruska uveden jako RSDr.

--------------
Autor timto souhlasi s volnou redistribuci, preposilanim a publikovanim tohoto clanku, za predpokladu, ze bude v nezmenene forme.
Autorske honorare prosim posilejte charitativni organizaci vasi volby v miste vaseho bydliste a nebo financne podporte jediny pravidelnyzahranicni magazin CS-magazin na adrese
http://www.cs-magazin.com/2006-02/view.php?article=articles/cs060201.htm
----
CS-CLUB je uzavreny soukromy internetovy diskusni klub, provozovany ze serveru mimo uzemi Ceske
republiky. Nelze se na nej prihlasit primo. Zajemci o ucast, kontaktujte, prosim na adrese
ross@scanlon.im1.net
----
Knizka "Jak Paroubek kradl salamy" je v soucasne dobe kompletne a uplne vyprodana. Stejne nakladatelstvi v Praze ale vyda v zari tohoto roku tlustejsi pokracovani pod nazvem "Sametovy Auschwitz" -  predbezne objednavky mozno posilat primo vydavateli. Autor tohoto clanku rovnez
pripravuje k vydani (pouze v anglictine a pouze v USA) knihu o nedavne historii Ceskoslovenska pod
nazvem "Velvet Bullshit: How the KGB Won (Not Lost) the Cold War". Kniha bude k dostani skrze Amazon.com.
----
Muj oblibeny medusa server se bude z duvodu povereni jinymi ukoly (bude delat velvyslance v
Turecku) rusit pro ucely provozovani mailing listu, ne ted hned, ale asi brzo. Za tim ucelem budu prehazovat napred svuj rozesilaci seznam na sve clanky "ross_hedvicek" na yahoogroups a tesne
pred zrusenim medusy tam ja sam manualne prehodim i cs-club. Na listu "ross_hedvicek" se zadne diskuse nekonaji, z te adresy vam budou chodit pouze moje clanky (pokud se tam tedy prihlasite),
pokud si chcete povidat, pripadne mi od plic vysvetlit, co si o mem psani myslite, pak musite
napsat me osobne a nebo se prihlasit na diskusni server CS-CLUB a to se udela poslanim emailu na jinou adresu,a to
cs-club-subscribe@yahoogroups.com.

Doufam, ze se timto prestehovanim muj rozesilaci mailing list opravdu PORADNE vycisti a vsichni
ti, co tam nechteji byt, tam uz nebudou, i kdyz s Cechama clovek nikdy nevi. Takze mailing list "ross_hedvicek" se stehuje z humintelu na yahoogroups. List na "humintel" bude zrusen. Tim, ze se sami prihlasite a server overi vasi adresu, se eliminuje moznost, ze byste dostavali me
clanky z nejake jine adresy, kterou mate presmerovanu na tu nynejsi (to byla hlavni stiznost na starem nastaveni).

Dva hlavni commandy/pokyny, ktere potrebujete znat jsou (vsimnete si ze mezi ross a hedvicek je tohle _ kdezto mezi hedvicek a subscribe je to obycejna pomlcka - )

wtorek, 05 września 2006
V mene vyšších štátnych záujmov, v mene KGB a ŠtB (1. časť)
    Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! 

 Nove na necenzurovanych strankach

http://www.bloglines.com/blog/sowa?id=9

         Pomaly to bude už sedemnásť rokov od pamätných novembrových udalostí v roku 1989. Týmto obdobím sa začalo niečo, čo v ekonomickom drancovaní a rozkrádaní majetku pripomína Február 1948, hlavne keď sa jedná o rozkrádanie hnuteľných a nehnuteľných majetkov cez vysokú politiku. Pokiaľ v období, od ktorého už uplynulo vyše 59 rokov, bol hlavným, znárodňovateľom – rabovačom štát, ktorému v tom období vládla nastupujúca komunistická diktatúra, z drvivej väčšiny sa brali súkromné majetky, ktoré sa obratom menili na štátne, samozrejme, v mene platných zákonov, za týmto účelom vytvorených. Mnohí o svoj majetok prišli aj takým spôsobom, že najskôr z nich ŠtB vyrobila nepriateľov štátu a robotníckej triedy, no a po ich odsúdení vo vykonštruovaných procesoch automaticky prichádzali o majetky, ktoré potom za lacný peniaz prechádzali do vlastníctva vyvolených súdruhov.

Poznámka redakcie: 

         Aj novembrové a ponovembrové udalosti prevratu z roku 1989, boli hlavne o presunoch stámiliardových majetkov do rúk vyvolených.  Nielen domácich, ale aj zahraničných. Tentoraz sa, na rozdiel od Februára 1948, raboval štátny majetok. Príprava bola opäť v réžii úzkych skupín KSČ, ŠtB a KGB. Mnohí z týchto elitných súdruhov sa pri rozkrádaní štátneho majetku dokázali spojiť aj s tými, ktorých dlhé roky nazývali imperialistami, kapitalistami či vojnovými štváčmi a  nepriateľmi socialistického tábora. Pochopili, že peniaze nesmrdia, aj keď to vedeli už veľmi dávno pred novembrom, no z ideologického dôvodu si ešte nemohli dovoliť to, čo začali realizovať po novembri 1989. Pojmy ako sloboda, demokracia či ľudské práva tu boli len fixnými a zastierajúcim nástrojom na dosiahnutie cieľa. Peniaze a nové prerozdelenie moci dokázali spojiť – zjednotiť zločincov z KSČ a ŠtB s tzv. disentom, nomenklatúrnym disentom a zaklínačmi demokracie a ľudských práv štedro dotovaných západom. Svoju úlohu tu hrali aj politici, skrývajúci za vieru, kresťanské hodnoty či samotného Boha.

Poznámka redakcie: 

Po arizácii  majetku židov,  väčšinou vyvezených do koncentračných táborov, uskutočnenej počas  Slovenského vojnového  štátu  boli znárodnenie a menová reforma druhým bezprecedentným zločinom uskutočneným v priebehu historicky  krátkeho obdobia

Novým sprievodným fenoménom tohto procesu bol vznik organizovaných kriminálnych skupín, ktoré v začiatkoch mali plniť len úlohu nastrčených, sprostredkovateľov, konateľov alebo ochranky, či vymáhania pohľadávok medzi nomenklatúrnymi privatizérmi a novozbohatlíkmi. Tí neskôr svojím pánom alebo objednávateľom prerástli cez hlavu a sami sa dostali k finančným zdrojom, ktoré im umožnili postupne, ak sa medzi sebou nestihli vyvraždiť, získať ekonomický vplyv v celých regiónoch.  Takto začínali, Černák, Sýkora, Holub či súčasný majiteľ Tatra vagónky, ktorý ostal ako jediný žijúci z jej predošlých spolumajiteľov, zastreleného Steinhubela-Žaluďa a exprednostu OÚ Bachledu   súdne vyhláseného  po roku za mŕtveho.

Neexistovali žiadne náhody

     Nech sa robia niektoré veci aj v tom najprísnejšom utajení, ich realizátori nikdy nemajú záruky, že o tomto sa raz verejnosť nedozvie. To sa vzťahuje aj na samotnú prípravu a realizáciu novembrových a ponovembrových udalostí v bývalom Československu. Dnes už môžeme povedať, že o zmenu režimu sa usilovali dve vplyvné skupiny KSČ a ŠtB. Tá prvá chcela chod udalostí realizovať dosiahnutím odstúpenia skostnatenej komunistickej nomenklatúry jakešovského typu. Táto skupina si bola veľmi dobre vedomá, že vývoj doby sa  už nedá zastaviť v mene nejakých dogiem, preto bola odhodlaná realizovať viaceré zmeny, či už politické, ekonomické, ako aj zmeny týkajúce sa ľudských práv, či slobody vyznania, alebo sa dokonca podeliť aj o moc. Mal to byť tzv. obrodený socialistický systém, ktorý mal neskôr splynúť do tzv. sociálno-demokratickej platformy. Najme  predstavitelia pravicového českého a slovenského ranno-kapitalistického systému  často tvrdia, že socializmus je nereformovateľný, čím de-facto spochybňujú sociálnu demokraciu vo viacerých štátoch EU,  ponovembrová realita ukázala, že tento systém by bol, hlavne po ekonomickej línii, omnoho menej drastickejší, ako ten pravicový, ranno-kapitalistický,  ktorý tu paradoxne vytvorili  pretransformovaní prisluhovači  KSČ a ŠtB s požehnaním disidentov a Václava Klausa , ktorý nechcel poznať pojem „ špinavé peniaze“, čím vytvoril z Československa najväčšiu pračku na prepieranie nomenklatúrnych peňazí, ktoré však nezískal štát ale rafinovane sa preliali do vopred určených rúk.

         Druhá, omnoho vplyvnejšia a silnejšia skupina mala taktiež svoj plán, ktorý sa začal realizovať už niekedy v roku 1985. Tu sa nepočítalo s demokratizáciou socializmu, ale s tvrdým ranno-kapitalistickým ekonomickým systémom, kde na vrchole ekonomickej pyramídy moci budú stáť ľudia, cynickí ekonomickí zločinci, pre ktorých radový český či slovenský občan bude mať asi takú hodnotu, ako černoch pre otrokára 200 – 300 rokov dozadu. Samozrejme, že drsnosť tejto novej garnitúry tu bude obrusovaná či poľudšťovaná cez médiá, ako aj rôzne tzv. občianske skupiny a mimovládne organizácie, ktoré tu boli za pochybný finančný kapitál vytvorené. Už v roku 1987 sa začali vysielať do zahraničia skupiny vytypovaných mladých ľudí, ktorých ŠtB a KGB pripravovala do neskorších silných ekonomických pozícií, ale ešte predtým tam aj presúvať stámilióny korún, čo malo v skutočnosti vybraným predstaviteľom týchto dvoch zložiek zabezpečiť neskoršie dominantné postavenie. Takýmto spôsobom začínali aj niektorí dnešní zakladatelia Finančnej skupiny „Penta“,  Jaroslav Haščák a Marek Dospiva. O tom, ako aj o úlohe prednovembrového arcizločinca Alojza Lorenca, posledného náčelníka ŠtB, si povieme neskôr.

         Ako som už v horeuvedenom podnadpise pripomenul, ŠtB nenechávala nič na náhodu. Za týmto účelom dokonca ešte v rokoch 1988 – 89 pripravovala nádejných adeptov do kategórie TS – agent ŠtB. Názorne si to zdokumentujeme na prípade Romana Filisteina, nar. 2. 6. 1967 a Radovana Ujházyho, nar. 12. 6. 1967. Obaja sa stali TS – agentmi ŠtB v pomerne mladom veku 22 rokov, tesne pred novembrom 1989. Niekto môže namietnuť, no a čo, veď sa jednalo o neškodných zelenáčov, ktorí po novembri 1989 splynuli s davom. Omyl, vážení. Veľký omyl. Že ŠtB po ekonomickej línii pracovala mimoriadne precízne, si zdokumentujeme práve na týchto dvoch, v novembri 1989 ešte 22-ročných mladíkoch. 

         Radovan Ujházy, TS – agent ŠtB, reg. č. 40321, krycie meno RADO, ako aj Roman Filistein, reg. č. 30833, krycie meno BIOLOG, sa nám po novembri 1989 z ekonomickej a politickej sféry nestratili. Že napr. Roman Filistein sa stal dokonca agentom centrály II. správy ŠtB svedčí o tom, že riadiace orgány si ho museli nielen vysoko ceniť, ale mať s ním aj ďalekosiahle plány. Preto aj ľudí rozumejúcich problematike neprekvapilo, keď v auguste 2003 sa prevalil škandál okolo bratislavského letiska, ktoré sa pokúšala ovládnuť istá vplyvná skupina poslancov z SDKÚ v Bratislavskom samosprávnom kraji okolo Romana Filisteina. Už vtedy sa totiž objavili úvahy o záujme viedenského letiska kúpiť bratislavské letisko, čo by pre slovenskú stranu bolo nevýhodné. Ako vidieť, obavy či úvahy sa nakoniec potvrdili začiatkom januára 2006, keď minister dopravy Pavol Prokopovič obhajoval predať 66-percent akcií bratislavského a košického letiska konzorciu TwoOne, ktoré tvorí Flughafen Wien (Rakúsko), Raiffeisen Zentralbank (Rakúsko) a Penta Group (Česko a Slovensko). Paradoxné je to, že drvivá väčšina analytikov a odborníkov tvrdí, že takýto obchod je mimoriadne nevýhodný pre Slovensko. Ďalej tvrdia, že letiská sa jednoducho nepredávajú, hlavne nie do zahraničia a tobôž nie konkurencii.

         Ako si ďalej ukážeme, ani agentovi ŠtB Radovanovi Ujházymu sa neviedlo zle. Niekedy v júni 1992 sa mi podarilo získať Správu o personálnom a kapitálovom prepojení medzi investičnými privatizačnými fondami a investičnými spoločnosťami. Stav bol k 31. decembru 1991 a v januári 1992 bola táto Správa odovzdaná vtedajšiemu predsedovi vlády SR Jánovi Čarnogurskému. Len tak mimochodom, prakticky všetky investičné fondy a investičné spoločnosti ovládali bývalí členovia komunistickej nomenklatúry, bývalí dôstojníci ŠtB, agenti ŠtB, ako aj bývalí vysokí úradníci komunistických ministerstiev a prednovembrových finančných sfér. Nachádza sa tu aj meno Radovana Ujházyho. V tabuľke - Funkcia v IPF alebo u zakladateľa, má v tom období tento 24-ročný mladík nasledujúce funkcie: Eastbrokers fond, a.s. – výkon správy fondu, Podnikateľský investičný fond ZPS – výkon správy fondu, Detský kupónový fond, a.s. – výkon správy fondu, Prvý privatizačný fond a.s. – výkon správy fondu, Humanita a.s. – člen dozornej rady, KOVO a.s. – člen predstavenstva, Banícky fond a.s. – člen predstavenstva, Južný fond a.s. – člen dozornej rady, Novohradský fond a.s. – člen predstavenstva. V rubrike – Poznámka – ešte figuruje ako zakladateľ Golden club a.s. – riaditeľ a.s.. A čo myslíte, kto bol v tom období jeho zamestnávateľ? No predsa PSI, kde bol v tom období generálnym riaditeľom Ing. Peter Vajda a Radovan Ujházy tu pracoval v oddelení investičného výskumu.

         V tejto Správe ale Ing. Peter Vajda nebol vedený len ako generálny riaditeľ PSI. Mal aj ďalšie výnosné džoby. V Prvom privatizačnom fonde a.s. bol členom dozornej rady, v Garantovanom fonde a.s. bol taktiež členom dozornej rady, v Zlatom fonde a.s. bol taktiež členom dozornej rady, v Humanitnom fonde a.s. bol ako člen predstavenstva, v Novohradskom fonde bol členom dozornej rady. Keďže sa mu málilo, chúďatku utrápenému a „finančne podvyživenému“, tak ešte fungoval aj v Credit fonde a.s. a v Cosmexinveste a.s. Len tak mimochodom, mimo týchto dvoch pánov sa v dotyčnej Správe nachádzalo ďalších 17 pracovníkov PSI, z celkového počtu 125 mien. Niektoré mená sú tu mimoriadne zaujímavé, napr. ex-súdruh akademik Milan Čič, ktorý ako poslanec Federálneho zhromaždenia bol členom predstavenstva v Spoločnosti pre rozvoj severného Slovenska s personálnym napojením IPF na banku Bohémia, ako aj na  Severoslovenský podnikateľský IPF.

         Vráťme sa ale k Ing. Petrovi Vajdovi. Veľmi rád si od neho nechám vysvetliť nasledovné: Ako náznak riešenia divokej Mečiarovej privatizácie Ivan Mikloš chcel vysporiadanie údajne nezákonnej privatizácie Slovnaftu Hatinovou Slovintegrou a.s., ktorá nadobudla 37% akcií nákupom zo štátnych financií Slovnaftu a Benzinolu. Okrem toho Hatina získal ďalších 10% akcií Slovnaftu prostredníctvom účelovo zriadenej s.r.o. v Novákoch, ktorej spolukonateľom bol aj nebohý Ducký a tým sa stal majoritným držiteľom balíka akcií jedného z najziskovejších strategických podnikov v štáte. Pod mediálnou hrozbou, kde Vajda bol spolumajiteľom SME, musel Hatina vrátiť 10% akcií z Nováckej s.r.o. naspäť do FNM. Tieto boli tajne predané iba Ing. Petrovi Vajdovi za štvrtinu pôvodne emitovanej ceny. Predajom akcií Slovintegry a.s. MOLu sa zrodili ďalší piati miliardári vrátane Hatinu. Predajom Vajdových 10% akcií MOLu mu tieto vyniesli čistý lichvársky zisk 1,6 miliardy Sk. Preto si rád počkám na stanovisko nielen Ing. Vajdu, ale aj ostatných zainteresovaných. 

         V denníku SME z 5. 5. 2003 na str. 19 bol rozhovor pod nadpisom – Ujházy: Spoveď agenta, ktorý riadil revolúciu. Stojí za to priblížiť čitateľom niektoré jeho názory. Hoci v tom období mal už 36 rokov, aj keď v mnohých veciach klamal, čitatelia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, budú niektorými odpoveďami prekvapení. V úvode rozhovoru ho redaktorka predstavila nasledujúcimi vetami: Bývalí agenti alebo spolupracovníci Štátnej bezpečnosti sú dodnes vo vysokých funkciách. My sme sa zamerali na podnikateľov. Ponúkame vám príbeh človeka, ktorý podpísal spoluprácu s ŠtB, a neskôr viedol ako študent na ekonomickej univerzite revolúciu. Expredseda predstavenstva VSŽ nominovaný cez finančnú skupinu Istrokapitál hovorí, že je to dnes trauma, s ktorou musí žiť. V Cibulkových zoznamoch je vedený ako agent, tajný spolupracovník a dôverník s krycím menom Rado. To si vymyslel sám: „Keď sa ma spýtali na krycie meno, nič iné mi nenapadlo. Všetci ma tak volajú.“ RADOVAN UJHÁZY hovorí, že ide o jeho najväčšiu životnú traumu.

         Už z úvodu, ako ho napísala redaktorka ktorá s ním robila rozhovor, sa môžeme dozvedieť, že byť agentom ŠtB je veľmi výnosný džob. Veď si len porovnajme všetky tie jeho funkcie v období rokov 1990 – 1992, ako je to zdokumentované vo vyše uvedenej Správe, ktorú v januári 1992 dostal vtedajší predseda vlády SR Ján Čarnogurský, ale aj tie ďalšie významné funkcie – džoby, ktoré nasledovali. Samozrejme, že všetky tieto funkcie boli a sú aj nadpriemerne honorované. Že bývalá ŠtB naďalej preferuje, že svoj svojmu vždy pomôže, svedčia aj nasledovné pasáže z rozhovoru.

         Na otázku – Postupne ste sa dostali do vysokých ekonomických kruhov. Kedy ste sa prvýkrát stretli s tým, že vám váš podpis niekto pripomenul? „Naopak, ja som to pripomenul mojim šéfom. Bol som na škole členom prvého senátu, z ktorého som odstúpil, lebo sme sa mali lustrovať. Zároveň som bol poradcom investičnej skupiny a dostal som ponuku venovať sa tomu úplne. Vtedy som pozval na obed rozhodujúcich akcionárov a povedal som im, že mám problém. Vysvetlil som im to a myslím si, že som ich prekvapil. Porozprávali mi príbehy iných svojich známych, novinárov, najmä športových redaktorov.“

(Pán Ujházy nám pripomenul, že ŠtB by bolo treba premenovať na dobročinnú a ľudomilnú organizácia – pozn. autora V. P. )

         Na otázku – Neskôr ste sa dostali do vedenia VSŽ, tam za vami nikto nebol? Vo VSŽ som o tom informoval človeka, čo mal na starosti PR. Nikdy som sa nestretol s tým, že by ma niekto vydieral.“  (Nepochybujem o tom, že pokiaľ by pán Ujházy nebol agentom ŠtB, ťažko by sa zamestnal niekde, čo nielen ŠtB zakladala, ale aj kde rozhoduje – pozn. autora V. P.)

         Mimochodom, je tu ešte taká zvláštna perlička, ktorú stojí za pozornosť si pripomenúť. Ešte máme v živej pamäti predvolebnú bicyklovú kampaň Mikuláša Dzurindu v roku 1998.

V pelotóne, ktorý ho sprevádzal, boli aj páni Radovan Ujházy a Roman Filistein.

Vladimír Pavlík

http://www.szcpv.szm.sk/06/zaujmy.html

http://www.bloglines.com/blog/sowa?id=9

niedziela, 03 września 2006
na OBLASTNI SETKANI SFR, ktere se uskutecni v nedeli 10.09.06 v arealu kapucinskeho klastera na Dolnim namesti v Olomouci

+ !

POKOJ  a  DOBRO !

Tlumocim timto pozvani clenu Sekularniho frantiskanskeho radu (SFR) v ramci Olomouckeho kraje na OBLASTNI SETKANI  

SFR, ktere se uskutecni v nedeli 10. zari ´06 v arealu kapucinskeho klastera na Dolnim namesti v Olomouci. Zahajeni akce je ve

14:00 hodin msi svatou u kapucinu. Letos bude mit tematickou prednasku otec J.Bonaventura Stivar "Do bratrstva k radu".

Nasledovat bude tradicni "SDILENI" sester a bratri frantiskanu, spojene se spolecnym AGAPE ... K pozvani se pripojuje bratr

Frantisek Antonin Ciganek ze SFR Prerov

V Prerove dne 31.08.´06

Od:
František Cigánek
 
 
Do:
info@cdu-bodenseekreis.de, fakty@fakty.sk, volny
Kopia do:
info@dns.pl, INFO@centrumszembeka.pl, info@christian-stetten.de, info@cdu-muelheim.de, albi.frantisek@volny.cz
Temat:
Re: [sowa] Slowo Boze w kiciu; czy status pokrzywdzonego ma byc w Polsce dla Polak#w dziedziczny? nowy antysemita; bohater, czy zdjajca ? kolonializm;##renie krestan
Data:
31 sierpnia 2006 00:18
Posilam vam posledni clanek. Ctenarum pripominam nutnost prihlasit se na novem serveru na yahoogroups
Poslete email na adresu
ross_hedvicek-subscribe@yahoogroups.com - to by melo stacit.
-----

Jak jsme sli do konzumu...
Ross Hedvicek

Moje babicka, z Hedvickovy strany, se jmenovala Ruzena. Ovsem protoze to bylo na Hane, tak jsme nepouzivali slova babicka, to je cechismus, ale rikali jsme ji starenka. Starenka Hedvickova se narodila v roce 1895 a za svobodna byla Skopalikova a jeji stryc byl architekt Skopalik, ktery v Kojetine na namesti postavil Okresni dum, ktery tam stoji dodnes.

Starenka Ruzena v pozdejsim veku velice spatne videla, ale ji to ani tak moc nevadilo, protoze nikam nechodila a kam chodila, to znala po pameti. Po pameti chodila i do konzumu na rohu Polni a Olomoucke ulice a kdyz jsme byli mali, tak jsme tam chodili s ni. Ze stareckova domu dole u Jordanu, presla se dlazdena ulice na druhou stranu ke Stastnikove zahrade, tehdy auta nastesti skoro zadne nejezdily a po prave strane podel zdi do mirneho kopce Olomouckou ulici do konzumu. Pamatuji jak jsem starenku casto doprovazel spolu se svou sestrenici Vlastou, nejstarsi dcerou stryce Vojty, tudiz starenku jsme meli stejnou, byla o rok starsi a poslouchali jsme cestou starencino vypraveni - mistni povesti a legendy. Zajimave bylo, ze od prarodicu se clovek vzdy dovedel uplne jine veci nez od rodicu.

Takze vyslechli jsme klasicke pribehy o krali Jecminkovi, to jsme znali ze skoly, ale neprerusovali jsme ji, pak pribeh o popravenem vojakovi za cisare pana (muj casovy odhad byl valka v roce 1866), posel na koni s milosti od cisare pana cvalal a cvalal yeeehaaww, ale vcas nedocvalal a vojaka popravili tam u te lipy na kopci nad Ojezdama smerem na Pivin co tam stoji dodnes, ale i mnohe dalsi, mnohem soucasnejsi pribehy. Sli jsme pomalu do kopce okolo baraku, kde bydlela babka Prindiska a hned jsme se dozvedeli, ze jeji manzel po valce zmizel. Ze pry do Ameriky. Podivne ovsem bylo, ze z te Ameriky se nikdy neozval a ani neposlal treba pohled. Treba se zasnezenymi jerabinami, jako jsem posilal ja z Rakouska.  To nas coby fluchtlingy navstivila jakasi nabozenska organizace a mezi jinymi vecmi nam nadelili spoustu pohlednic. Asi jako "phone home E.T." A na tech pohlednicich byla fotka zasnezenych jerabin.  Krasne umelecky vyvedena. Posbiral jsem jich co nejvic a nakonec jsem je poslal na desitky adres do CSSR s timto textem: "Posilam vam pohlednici se zasnezenymi rudymi jerabinami k vyroci VRSR. Jerabiny asi budou trochu namrzle, ale snad to nebude problem, slysel jsem ze v CSSR namrzlost vubec nevadi." Mnozi adresati tu pohlednici zcela dobrovolne odnesli na StB a kdyz mne pak v nepritomnosti soudili, pridali mi i paragraf 112 Trestniho zakona o snizovani vaznosti republiky v zahranici. O paragraf vic nebo min, bylo mi to jedno. Ovsem to bych zase odbocil - stary Prindis nikdy zadnou pohlednici neposlal, takze se nikdy nevedelo, jestli se do te Ameriky vubec dostal, nebo zda ho zastrelili nekde na hranicich, nebo jestli pred starou Prindiskou uplne normalne utekl a nebo dokonce jestli ho treba Prindiska nemajzla sekyrkou a nezahrabala pod zahonkem petrzele v zahrade za stodolou. No byly to zahadne pribehy - a stara Prindiska tam bydlela jeste nekdy v sedmdesatych letech.

Jednou jsme tam zase sli a sla s nami i sousedka Hreblova, ktera bydlela vedle starecku. Hreblova byla Nemka, ale nejak se ji povedlo vyhnout se odsunu, protoze se nekde schovala a manzel Hreblo se psal s hackem nad r.  Prisla rec na zmizeleho Prindise a Hreblova povida: "Mozna on mel boty z toulavyho telete. " Na jeji nemcinu jsem byl zvykly, ale tohle mi nebylo jasne.  "Coze?" potreboval jsem vysvetleni. "Wanderlust! Frsten? Boty z toulavyho telete od Slavicka!" Slavicek byl svec, ktery bydlel taky u Jordanu, mel maly uzky knirek jako Hitler, ale vypadal spis jak Vlasta Burian,  mel prvni barak pod zidovskym
hrbitovem a cele nasi rozvetvene rodine vzdy opravoval nebo i sil boty. Jeden z pribehu, diskutovanych na ture do konzumu, byl jak boty od Slavicka, pokud nejsou poradne zaplacene, tak vrzaji. Az jsou zaplacene, tak prestanou vrzat. Urcite si pamatuji, ze takove boty mel stryc Lada, svetle hnede, semisove, s extra tlustou podrazkou. Vrzaly jak zjednane. Slysel jsem je mockrat. A mozna to byly zaroven i ty boty z toulaveho telete.

Legenda za botami z toulaveho telete byla, ze si je staci obout jen jednou a uz to s tebou zustane navzdy. Nevim, kdy se boty z toulaveho telete dostaly na me vlastni koncetiny, ale myslim si, ze muj otec mel taky jedny od Slavicka, ale nikdy je nenosil - coz mohlo byt, kdyz se tak na to divam s odstupem padesati let, jadro problemu. Mel je ve skrini v loznici, v rezerve ke svatecnimu obleku. Ale jelikoz na sobe svatecni oblek snad nikdy nemel a cely zivot ztravil v monterkach - je docela mozne, ze ani ty boty na sobe nikdy nemel. Ja ovsem ano - kdyz jsme byli uplne mali a hrali si doma, tak jsme mu ty boty nekolikrat vytahli a chodili v nich a meli jsme naramnou legraci z toho, ze ty boty vrzaly. To, ze jsou to zaroven i boty z toulaveho telete, jsme netusili. A ono se to na mne prilepilo.

Kdyz uvazime, v jake silene, zle a kurevske dobe jsem se narodil, tak jsem mel prekvapive prijemne az stastne detstvi. Byl jsem obklopen rodici, prarodici a pribuznymi a muj rozhled byl velmi omezeny.  Vedel jsem prd. Ale i tak se nade mnou neco vznaselo, nejaky duch velkeho Manitoua nebo neco takoveho a rikalo: "A vyrostu a me oci uvidi, daleko do zmen musim jit, v case ktery jsem proplytval... Prilis casne na zapad slunce, narodil jsem se mezi ctyrmi zdmi a zadna z mych tvari nemohla videt budouci dalky ..." budliky budliky budliky bueehehe... tak asi...

Sedel jsem nedavno na schodech mayske pyramidy v Tulum, Mexiko (boty z toulaveho telete, pamatujete?)
http://en.wikipedia.org/wiki/Tulum, vysoko na utesu nad morem, pyramida stoji na samem okraji, dival jsem se na more, kde v dalce byl druhy nejvetsi koralovy utes na svete, hned po tom australskem a kolem mne sel cas. Uplne  hmatatelne jsem to citil. Mayove uplne zmizeli okolo roku 900 n.l. a jakysi mistni vedator specializujici se na to vytesavane kameni dokonce stanovil, ze prestali tesat presne rokem 863 n.l. Ze pry uplne vycerpali pudu, ktera je zivila. Pak uz nic, pak vyhlasili rozchod, volno a rozesli se. Jednoduse zmizeli. A kolik jich vlastne bylo? Ruzne zdroje uvadeji ruzna cisla, od nekolika milionu az po jen nekolik tisic. Je to mozne? Je to logicke? Kam se podeli? Kam sli? Proc neposlali aspon pohlednici? Mnozi se stali namorniky, kdyz slyseli, ze kdesi na vzdalenem pobrezi roste kvet, jehoz vune cini lidi stastnymi. Ale ti, co se vratili, o tom nic nevedeli. Zeptej se tech, co se nevratili...

A moje tekava mysl se v ten moment vratila do Kojetina. Dle informace na
http://www.kojetin.cz/meks/  dne 22.cervna 1942 na kojetinskem nadrazi se sporadane shromazdilo  58  kojetinskych Zidu (z toho 12  deti, nejmladsimu byly 4 mesice) a 17 zidovskych "souvercu" (co to je smarjapano "souverec"?) z okolnich obci. Poslusne odjeli do Olomouce, pak do Terezina a pak nasledovala Osvetim, Treblinka, Birkenau a Minsk. Zarazilo mne to cislo: 58?  Zide prisli do Kojetina v roce 1454, synagogu meli brzo potom, stoji dodnes, zidovsky hrbitov taky, byl tam zidovsky park, zidovska skola, Judengasse (dnesni Husova ulice), Rosengasse (Ruzova ulice), kazdy druhy dum na namesti byl zidovsky, posledni pohreb na zidovskem hrbitove byl 1942 a do zhruba zacatku sedesatych let, nez zacali rozsirovat katolicky hrbitov na miste byvaleho smetiste (jak typicke)  byl zidovsky a katolicky hrbitov zhruba stejne velikosti. Dle meho odhadu nam tu zmizela aspon tisicovka Zidu. Zase nam tu nekdo manipuluje s cisly a nebo vylozene lze?  Roku 1921 (prvni scitani po valce) bylo v Kojetine 874 domku a 6158 obyvatel. Z toho 6038 Cechu, 33 Nemcu, 34 zidu, 3 jine narodnosti a 50 cizozemcu. Podle nabozenskeho vyznani 5261 katoliku, 27 evangeliku, 219 cirkve ceskoslovenske, 87 izraelitu, 11 jine viry a 533 bez konfese. Simon Wiesenthal Center http://motlc.learningcenter.wiesenthal.org/gallery/pg36/pg8/pg36851.html
se zda potvrzovat tyto udaje, problem ovsem je, ze jejich vlastni udaje pochazi az od ceskoslovenskych povalecnych uradu, ehm ehm.  Je to mozne? Je to logicke? Kam se podeli? Kam sli? Proc neposlali aspon pohlednici? Meli boty z toulaveho telete? Nebo je to nejaky jejich trend?

Nebo treba Nemci po valce. O tom jste nikdy neslyseli? Ostatne nejake vrazdeni Nemcu se konalo i v Kojetine - ale o tom se v oficialni kronice zajiste nedoctete... Podle oficialnich ceskych historiku maximalne 10 tisic Nemcu zemrelo v internacnich taborech (jeden z nich byl po valce v Okresnim dome v Kojetine). Dle ruznych zdroju povrazdili Nemci behem valky 120 tisic obcanu uzemi znameho jako Bohmen und Mahren (dnes Ceska republika, Slovensko se odtrhlo, zda se do toho pocitaly i Sudety, neni jasne) - tedy 120 tisic Cechu, mimo to bylo 240 tisic lidi (zidu, cikanu) zavrazdeno z rasovych duvodu, jak na uzemi Ceske republiky (Terezin) nebo nebo jinde (Auschwitz - Osvetim). Proti vrazdeni zidu Cesi tehdy ani moc neprotestovali, proto by snad zide ani nemeli byt zapocitavani do "ceskych" ztrat.

Publikace Konfliktni spolecenstvi, katastrofa, uvolneni. Nacrt vykladu nemecko-ceskych dejin od 19. stoleti, kterou vydal Ustav mezinarodnich vztahu, Praha 1996, rika, ze "Na zaklade scitani lidu, vypoctu i odhadu, a s ohledem na valecne ztraty, emigraci a masove vrazdy vydal Spolkovy statisticky urad roku 1958 prohlaseni, v nemz pravi, ze ,existuje nesrovnalost v poctu 225 600 Nemcu, jejichz osud neni objasnen´. Je chybne ztotoznovat tento pocet s obetmi odsunu." (konec citatu).  Poznamka o "chybnosti ztotoznovani" je jisteze pouze nazor "ceskych historiku".
Komunistickych "historiku", ano. Mne to zas tak chybne nepripada. A kdyby nekdo rekl, ze za par mesicu po valce stihli Cesi povrazdit vic Nemcu, nez Nemci Cechu za celych sest let ... ja bych se moc nehadal...  Kam se podelo tech 225 600 Nemcu? Kam sli? Proc neposlali aspon pohlednici? Meli boty z toulaveho telete?

A nebo zeptejte jakehokoliv ceskeho historika na pocet lidi, kteri z Ceskoslovenska po druhe svetove valce emigrovali. Bude neco mektat o par desitkach tisic, maximalne 50 tisic lidi. UNHCR (United Nations High Commission for Refugees) ovsem tvrdi, ze emigracni vlna po unoru 1948 mela 400 000 lidi, emigracni vlna po srpnu 1968 byla 450 000 lidi a mezi 1970 az 1989 emigrovalo dalsich 200 000 lidi. Tady ovsem nastava prudka zmena proti minulosti a muzeme verejne oznamit, ze naprosta vetsina z toho milionu poslala aspon tu pohlednici. Nekteri i nekolik.

Zacalo se stmivat. Slezl jsem ze schodu te pyramidy, chramu, pevnosti nebo co to na tom utesu stoji a mozna to bylo temi narazy (ty schody nejsou normalni vysky) ze se v me hlave zacaly mihat listy (mam temer fotografickou pamet) z Bible kralicke, v modrych plastikovych deskach, kterou jsem dostal od nejakych dobrovolniku pred vchodem od Fluchtlingslager Traiskirchen a mam ji dodnes, a tam jsem cetl: "Vysel jsem z pameti, jako mrtvy, ucinen jsem jako nadoba rozrazena" (31-13) a "Ja kdyz jsem mlcel, prahly kosti me v upeni mem kazdeho dne". (32-3). A taky jsem jeste chtel poslat par pohlednic.
Rosta
poniedziałek, 28 sierpnia 2006
Vladimir Hucin - Neni to o mne, ale o nas (knizni recenze) von Ross Hedvicek

 Muj pritel Frantisek byl v Cesku a dovezl mi knizku. Takove darky mam rad, je to lepsi nez slivovice. Tahle knizka je vlastne interview s Vladimirem Hucinem. Spravne interview je, kdyz se chytry pta chytreho. Tady se dva uplne vygumovani (29 a 18 let) ptali jednoho chytreho (52 let). Vysledkem vygumovanosti dotazujicich je kniha plna vysvetlivek, o kterych jsem nevedel, ze vysvetlivky potrebuji. Opravdu doba v Cesku tak pokrocila, ze je treba vysvetlivka na to, co to byl Svazarm, SSM a nebo ze komuniste mezi sebou nazyvali KSC "Stranou"? Muj dojem byl, ze doba prilis nepokrocila, ale umyslne zatajovani informaci o minulosti ze strany starsich vuci mladsim je v Cesku nepsanym zakonem dne. A pak z dnesni ceske mladeze jsou takovahle telatka. Minuly tyden jsem ja sam delal interview pro cesky casopis Reflex a dotazujici, jinak velmi sebevedomy mladicek, se mne tady ptal na takove zahady podle nej straslive davne minulosti, jako za co se mohl driv clovek dostat do rozporu s StB. Cumel jsem jako puk. Ovsem kdyz jsem chtel, aby v interview bylo zmineno, ze v zari vyda prazske nakladatatelstvi ALFA uz druhou knizku mych clanku (viz http://www.betaknihy.cz ) tak to kategoricky odmitl, ze nedela zadne PR! Predpisy jsou predpisy! V knize Vladimir Hucin vzpomina a probira celou svou zivotni historii. Kniha zrejme neni nijak zbytecne uhlazovana, coz je dobre, a tak ctenar ma pocit, jako by tam byl a ty odpovedi poslouchal, vcetne typickeho hanackeho frazovani a slovosledu, ktereho Hucin v mluve pouziva. Vzpominky jsou casto prekvapive drsne, ale presto realisticke. Napriklad pri vzpomince na jeho zadrzeni v roce 1976 Hucin rika: "Pri prvnim predani me vysvlekli v male mistnosti do naha. Vrhl se na mne prislusnik StB nepatrne postavy v hodnosti nadstrazmistra. Bezduvodne me zacal mlatit obuskem po zadech a po zadku. Prisli jeste dalsi prislusnici. Zacali na me rvat, ze me zmlati tak, az se poseru, a pak jeste jednou za to, ze jsem se posral." (str. 60). Ve zhruba stejne dobe, asi o 2-3 roky pozdeji, byl ve fesackem vezeni budouci prezident a zlate tele na Orebe Vaclav Havel. Sve vezenske zazitky popsal ve slavne knize Dopisy Olze, kterou se dnesni ceske deti pomalu musi ucit nazpamet. Dle vlastniho popisu v jeho knize... kouril doutniky (str.5), jeho ischias byl na ustupu diky masazim (str. 7), jedl lososa (str.12), kaviar (str. 16), ucil se anglicky (str.17), a zase doutnik (str.58), je zdrav a skvele odpocaty (str. 72), v cele mu lezely tacky s kaviarem, cukrovi, pomerance, cokolady, rozinky, doutniky (str. 50), dostaval zahranicni vitaminy (str. 107). Jaky zahranicni vitamin dostaval Hucin? Pendrek? Havlovy vzpominky si overte v mistni knihovne a nebo na http://www.humintel.com/scans2/index.htm Hucinovy primocare vzpominky nahani husi kuzi. Jmenuje jmena. Nejen jeho estebacke tyrany, kteri jsou dodnes v pozicich moci v soucasne, udajne demokraticke CR. Jsou tam i znama jmena. Treba na strane 276 vzpomina, jak 14.2. 2001 navstivil uz tehdy chameleona, rudeho Cyrila Svobodu (dnesni ministr zahranici CR) v Poslanecke snemovce CR a sveril se mu se svymi obavami, ze bude zatcen. Svoboda za pritomnosti svedku rekl, ze je to vylouceno a ze ty casy jsou pryc. A vseobecne se mu vysmal. Casy pryc nebyly, Hucin zatcen byl. Kniha je obzalobou Havlova posametoveho rezimu a jim dosazene vlady ex-komunistu, ktera trva v podstate dodnes. Havluv nedostatek charakteru a krysi chovani dokresluje i jeho odmitnuti dat Hucinovi prezidentskou milost (pres Hucinovu tehdejsi udajnou pozu, v knize o tom nic neni, ze by milost neprijal). Udajny humanista Vaclav Havel, ktery zcela lezerne omilostnil patricidu i ciganske vytrzniky jeste predtim, nez byli vubec z neceho obvineni, najednou neslysel volani tisicu, aby zasahl. Jak ostatne mohl zasahnout, kdyz Hucinovi tyrani, komunisticti prokuratori a sefove BISky byli vsechno Havlovi lidi a pratele? Jak velka asi byla osobni vina Vaclava Havla na utrpeni Vladimira Hucina? A na zaver poznamka, ktera mne naramne potesila a potesi urcite i ctenare mych emailovych obcasniku. David Navara, osmnactilety iniciator celeho projektu, ve svem doslovu (str. 361) v knize priznava, ze o Hucinovi predtim neslysel, dokud nedostal email od zleho, zleho, velmi zleho "emigranta zijiciho v USA, znameho svymi urazlivymi vypady proti CR" fuj fuj fuj, tedy od Rosti Hedvicka. Ano, prosim, je treba se ode mne distancovat, co kdyz se rezim zase zmeni, ze jo? Teprve potom se zacal o Hucinuv pripad zajimat a jak pise "ke svemu zdeseni jsem zacal davat Rostovi za pravdu". No nejsou to veci? Ja se z toho zjevim! Takze knizku Vladimira Hucina - Neni to o mne, ale o nas (ISBN 80-239-7177-8) si urcite kupte. Kupte ji nejen pro sve deti, ale i pro sebe. Neni to totiz o nem - je to o vas.

Rosta

 -------------- Autor timto souhlasi s volnou redistribuci, preposilanim a publikovanim tohoto clanku, za predpokladu, ze bude v nezmenene forme. Autorske honorare prosim posilejte charitativni organizaci vasi volby v miste vaseho bydliste a nebo financne podporte jediny pravidelny zahranicni magazin CS-magazin na adrese http://www.cs-magazin.com/2006-02/view.php?article=articles/cs060201.htm ---- CS-CLUB je uzavreny soukromy internetovy diskusni klub, provozovany ze serveru mimo uzemi Ceske republiky. Nelze se na nej prihlasit primo. Zajemci o ucast, kontaktujte, prosim na adrese ross@scanlon.im1.net ---- Knizka "Jak Paroubek kradl salamy" je v soucasne dobe kompletne a uplne vyprodana. Stejne nakladatelstvi v Praze ale vyda v zari tohoto roku tlustejsi pokracovani pod nazvem "Sametovy Auschwitz" - predbezne objednavky mozno posilat primo vydavateli. Autor tohoto clanku rovnez pripravuje k vydani (pouze v anglictine a pouze v USA) knihu o nedavne historii Ceskoslovenska pod nazvem "Velvet Bullshit: How the KGB Won (Not Lost) the Cold War". Kniha bude k dostani skrze Amazon.com. ---- Muj oblibeny medusa server se bude z duvodu povereni jinymi ukoly (bude delat velvyslance v Turecku) rusit pro ucely provozovani mailing listu, ne ted hned, ale asi brzo. Za tim ucelem budu prehazovat napred svuj rozesilaci seznam na sve clanky "ross_hedvicek" na yahoogroups a tesne pred zrusenim medusy tam ja sam manualne prehodim i cs-club. Na listu "ross_hedvicek" se zadne diskuse nekonaji, z te adresy vam budou chodit pouze moje clanky (pokud se tam tedy prihlasite), pokud si chcete povidat, pripadne mi od plic vysvetlit, co si o mem psani myslite, pak musite napsat me osobne a nebo se prihlasit na diskusni server CS-CLUB a to se udela poslanim emailu na jinou adresu, a to cs-club-subscribe@yahoogroups.com.
poniedziałek, 10 lipca 2006
(2. časť) Ako časopis týždeň z ekonomických zločincov ekonomických reformátorov vyrába
    Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! 

 Nove na necenzurovanych strankach

Ako časopis týždeň z ekonomických zločincov ekonomických reformátorov vyrába
                                                             
 
  (2. časť)                     1.časť

Vyše štyri desaťročia nám tu pred novembrom 1989 ospevovali svetlé zajtrajšky hlásne trúby KSČ a ŠtB Rudé Právo, Pravda a im podobné periodiká. Zločiny proti ľudskosti nám tu vysvetľovali ako ochranu socializmu, alebo ochranu záujmov robotníckej triedy. Popravených vo vykonštruovaných procesoch, alebo postrieľaných na hraniciach, nazývali záškodníkmi a diverzantmi, ktorí škodili ľudovodemokratickému či socialistickému zriadeniu. Z politických vrážd vedeli vyrobiť samovraždy, ktoré sa nikdy nevyšetrili a dostávali sa do zabudnutia.

         V súčasnosti podobnú úlohu, ale po politickej a ekonomickej línii, preberá na seba časopis týždeň, hlavne čo sa týka jeho informácií a dezinformácií o ekonomických zločinoch sadisticko-fašistickej pravicovej luzy z SDKÚ, KDH a SMK na nezanedbateľnej časti slovenského národa, v úzkej spolupráci so sionisticko-židovskou bankárskou lichvou zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Ich zločiny tu nazýva ekonomickými reformami. Pred novembrom 1989 sme takýmto novinárom či publicistom hovorievali – platení zadkolezci KSČ a Moskvy. Ako nám ale realita ukázala, dnes tu už máme novú garnitúru zadkolezcov, ale už za americké, nadnárodné a židovské záujmy, samozrejme za primeraný finančný obnos. Volajú sa Hríbovci z časopisu týždeň. Samozvaní novovykvasenci, osvietení americkou a sionisticko-židovskou bankárskou ekonomickou zvrátenosťou, likvidujúcou najzákladnejšie ľudské práva a princípy, ktoré oni nazývajú slobodou, demokraciou, a ľudskými právami. 

Servilný a ponížený vítač kapitalizmu Štefan Hríb

         Niet prakticky žiadnych rozdielov medzi servilnými „babkami demokratkami“ slepo obdivujúcich Vladimíra Mečiara, a servilným Štefanom Hríbom či jemu podobných, slepo  horiacimi plamennou láskou k Václavovi Havlovi, USA, NATO, EÚ, ako aj ku kadejakému súhrnu treťotriednych ekonomických diletantov a špičkových ekonomických zločincov typu Václava Klausa, Dušana Třísku, Ivana Mikloša či im podobných indivíduí. V časopise týždeň č. 4/2006, na str. 24 – 25, v článku pod názvom – Vítanie kapitalizmu, v ničom nezaostáva za istým Mikulášom Dzurindom, keď tento vzdával hold Februáru 1948 v básničke pod názvom – Pomník vďaky.     

         Takže si zacitujme z myšlienok Štefana Hríba, tohto servilného a poníženého vítača kapitalizmu, ako to prezentoval v dotyčnom článku: Na tlačovkách vlády či VPN to vtedy bývalo bizarné – drvivá väčšina otázok nemierila na to, ako sa dostať zo 40 – ročnej krízy, spôsobenej komunistami, ale na to, prečo chcú odporcovia komunizmu zničiť všetko dobré, čo sa tu za tie roky vybudovalo. Novinári s plameňom v očiach hovorili o zničení roľníckych družstiev (to boli tie známe JRD, ktoré vznikli štátnou krádežou súkromného majetku), o vyhladovaní a zbedačovaní Československa (to bola tá krajina, ktorá sa po roku 1948 postupne zo špice Európy prepadla na jej dno).

         Zastávam názor, že ani opitý či nafetovaný priemerne mysliaci človek by v dvoch vetách nedokázal vyprodukovať toľko bludov a nevedomostí, ako Štefan Hríb. Pokiaľ tu tvrdí o 40 – ročnej kríze, spôsobenej komunistami, kto to bol potom na kandidátkach VPN na najvyššie stranícke a politické funkcie hneď po novembri 1989? Kto v skutočnosti hneď v tom období získaval ten najlukratívnejší majetok? Ozaj, ako vlastne vyzerala tá 40 – ročná kríza, po ktorej tu ostalo prebytočných okolo 1 500 miliárd, ktoré si potom v rámci tzv. reforiem privlastnili (rozkradli) pretransformovaní komunisticko-fašistickí zločinci, pravicovo-fašistickí zločinci, bankári, rôzni kvázi podnikatelia, organizovaný zločin, nadnárodné zahraničné spoločnosti, ako aj kadejaké Penty? Či to neboli konkrétni privilegovaní komunisti zahodiaci červené legitimácie, z ktorých mnohí už vtedy patrili do kategórie zločincov? A kto boli tí odporcovia komunizmu? Tí, ktorí kolaborovali s KSČ a ŠtB z Charty 77? Prečo títo tzv. odporcovia komunizmu v skutočnosti umožnili, aby z niektorých prednovembrových členov komunistickej nomenklatúry, pri tzv. privatizácii štátneho majetku, samozrejme, podľa zločinecko-zlodejských zákonov za tým účelom vytvorených, ako bol napr. otec Ivana Lexu Vladimír, či špičkových agentov a rezidentov ŠtB, ako bol napr. Juraj Široký, nar. 29. 12. 1953, agent ŠtB, kr. meno „Bellan“, číslo zväzku 196592, sa stali miliardári, či multimilionári?

         Pokiaľ napr. Hríb tvrdí, že JRD vznikli krádežou súkromného majetku, čo je na 50% pravdou, treba sa taktiež nielen opýtať, ale hovoriť aj o tom, ako väčšina, drvivá väčšina dnešných multimilionárov a miliardárov rozkrádala štátny majetok aj za aktívneho krytia politika židovskej národnosti Václava Klausa. Mimochodom, svetovo uznávaný ekonóm Dr. David Ellerman pôsobiaci vo Svetovej banke označil Václava Klausa za „trhového boľševika“ a architekta „svetového pirátstva“. A pripomeňme si ešte jedno meno – Dušan Tříska. Hríbovci ho v časopise týždeň predstavujú takto – V roku 1990 poradca Václava Klausa, dodnes považovaný za jedného z kľúčových ľudí tej doby. Stál pri zrode kupónovej privatizácie a vytvorení RM Systému, ktorý tento masívny prevod majetku zo štátu do rúk občanov technicky umožnil. Ja, ako autor tohto dokumentu doplním to, čo si servilný a zbabelý Hríb dovoliť nemôže – Dušan Tříska, nar. 14. 4. 1946, komunista, agent ŠtB, židovského pôvodu. Jeho brat Aleš, nar. 2. 3. 1944, ortodoxný komunista, dnes ortodoxný Žid, agent ŠtB, sa spolupodieľal na miliardových krádežiach a spreneverách. Podrobnosti niekedy neskôr.

         Keď Hríb hovorí o zbedačovaní a vyhladovaní Československa po roku 1948, ktoré sa postupne zo špice Európy prepadlo na samé dno, hádam len toľko: Asi mu uniklo, že tu bola aj druhá svetová vojna a po nej zničené Československo. Nejako mi nejde do hlavy téza o zničenom a na samom dne ostávajúcom Československu do novembra 1989, keď v rámci privatizačných rabovačiek po novembri 1989, znovu to opakujem, sa tu rozkradlo minimálne 1 500 miliárd.  A veru, nezdá sa, že by tie peniaze boli inflačné, alebo že by mali hodnotu toaletného papiera. Veď sa len pozrime, v akom blahobyte žijú ich majitelia.   

Úspechy podľa Hríba

         V závere svojho paškvilu nám nezabudol pripomenúť, citujem: Slovensku sa vďaka Klausovým mužom vyhla hyperinflácia... Po 15 rokoch môžeme povedať: liečba Klausom sa podarila a slovenský pacient sa napriek komplikáciám, ktoré si neskôr spôsobil svojou hlúposťou, napokon uzdravil. Ako máme možnosť dozvedieť sa z poslednej vety, všetci Slováci, ktorí sa nedokázali stotožniť so zločinecko-zlodejskou a sadisticko-fašistickou ekonomickou ideológiou vyšinutého Klausa a jeho vyšinutej, poblúznenej a vlastizradne zapredanej družiny, sú hlupáci. Lenže tá realita je v skutočnosti úplne iná, ak nie katastrofálna. Pokiaľ napríklad Hríbovci považujú za uzdravenie slovenského pacienta aj to, že 30% detí do 15 rokov žije v chudobe, že deti ohrozuje depresia, že dochádza k likvidácii rodiny, že podľa štatistík je až 57% rodín neúplných, že ľudia sú doháňaní k sociálnym samovraždám, tak toto majú byť tie úspechy? Alebo mi chce časopis týždeň tvrdiť, že tieto negatívne javy sú tu preto, že tieto deti a ich rodičia nedokázali pochopiť zvrátené bludy ekonomického diletanta a vyšinutého Václava Klausa a jeho zbojníckej družiny? Čo to je za nezávislého novinára, ktorý ekonomické experimentovanie na ľuďoch, keď sú porušované ich práva na život, ako aj práva na dôstojný život, nazýva ekonomickými reformami?

         Najsmutnejšie ale je, že výčiny týchto ekonomických diletantov a zločincov, ktorí sa nazývajú ekonomickí reformátori, sa už 14 rokov prejavujú napr. aj v tom, že v materiálnom, technickom a finančnom vybavení slovenská polícia zaostáva za organizovaným zločinom, čím je nielen ohrozená bezpečnosť tohto štátu, ale aj jeho vlastných obyvateľov. V mesačníku euroREPORT – január/2006 sa v rozhovore s prezidentom Policajného zboru Antonom Kulichom dozvieme aj takúto otrasnú realitu, keď na otázku, akým smerom sa bude v budúcnosti uberať organizovaný zločin, Anton Kulich povedal: Dostupnosť nových špičkových technológií širokej verejnosti spôsobí, že si ju organizovaný zločin zabezpečí z finančných prostriedkov, ktorými disponuje vo väčšej miere ako orgány, ktoré ho majú postihovať, môže teda dôjsť k technologickému zaostávaniu Policajného zboru. Technologický náskok organizovaného zločinu môže viesť k rozvoju nových foriem trestnej činnosti. Či aj toto Hríbovci považujú za ozdravenie Policajného zboru v mene reforiem Václava Klausa a jeho družiny? Veď za tie stovky a stovky rozkradnutých miliárd v mene týchto ekonomických úchylákov by naša polícia nemohla byť v takomto stave, v akom sa nachádza. Lenže realita od novembra 1989 nám jednoznačne ukazuje, hlavne cez vedome deravé zákony a vedome deravú legislatívu, že toto bol jeden z hlavných cieľov zločinecko-zlodejských a sadisticko-fašistických gaunerov z ponovembrových vlád a parlamentov v spolupráci so „ctihodnými“ ústavnými lumpengaunermi označkovaných skratkou JUDr., tých skutočných rodičov a starších súrodencov nielen organizovaného zločinu na tej najvyššej úrovni, ale aj kadejakých konkurzných mafií, záujmových skupín či im podobných spolkov.     

         Ozaj, poznáte tú rečňovanku? – Hovorila krava krave, čítam ten časopis týždeň stále. Až ho prečítam ešte štyrikrát, udelí mi Štefan Hríb od Václava Klausa a Ivana Mikloša podpísaný ekonomický doktorát.

Vladimír Pavlík  

http://bohemia.htmlplanet.com/06/hrib2.html 

środa, 28 czerwca 2006
1 lipca 2006 r. w Republice Czeskiej wchodzą w życie nowe przepisy o ruchu drogowym.

Ministerstwo Spraw Zagranicznych informuje, że z dniem 1 lipca 2006 r. w Republice Czeskiej wchodzą w życie nowe przepisy o ruchu drogowym.

W znowelizowanej ustawie o ruchu drogowym nastąpiło kilka istotnych zmian, które winni wziąć pod uwagę obywatele polscy udający się do Republiki Czeskiej lub też przejeżdżający przez ten kraj. 
Do najistotniejszych zmian należy zaliczyć:
-         obowiązek całorocznej jazdy z włączonymi światłami mijania,
-         obowiązek posiadania w wyposażeniu samochodu kamizelki odblaskowej,
-         całkowity zakaz używania antyradarów,
-         w przypadku korka na autostradzie lub drodze ekspresowej obowiązek utworzenia 3–metrowego wolnego pasa przejazdu,
-         obowiązek używania kierunkowskazów przy wyprzedzaniu rowerzystów,
-         obowiązek powiadamiania policji o wypadku ze skutkiem śmiertelnym, uszkodzenia zdrowia, spowodowania szkód wobec osób trzecich lub powstaniu szkody przekraczającej wartość 50.000 koron czeskich,
-         zakaz zatrzymywania się i parkowania w miejscach zastrzeżonych dla inwalidów (mandat od 5.000 do 10.000 Kč),

Jako czyny karalne, podlegające czeskiemu kodeksowi karnemu, kwalifikowane są:
-         prowadzenie pojazdu bez uprawnień,
-         prowadzenie pojazdu pod wpływem środków odurzających,
-         prowadzenie pojazdu pod wpływem alkoholu (powyżej 1 promila).

Nowością w czeskim kodeksie drogowym jest wprowadzenie systemu punktów karnych w skali od 1 do 7. Po otrzymaniu 12 punktów kierowca, obywatel czeski, traci prawo jazdy. System ten stosowany będzie również wobec obcokrajowców, którzy po otrzymaniu 12 punktów nie będą mogli prowadzić pojazdów na terytorium Republiki Czeskiej przez okres 1 roku (przy naruszeniu zakazu prowadzenia samochodu grozi kara od 25.000
do 30.000 Kč).

Nowe uprawnienia policji:
-w określonych przypadkach przewidzianych ustawą (zwłaszcza: prowadzenie pojazdu pod wpływem alkoholu lub środków odurzających, spowodowanie śmierci lub uszczerbku na zdrowiu w wypadku drogowym, ucieczka z miejsca wypadku) policjant może zatrzymać prawo jazdy również obcokrajowcowi. Zatrzymane prawo jazdy odsyłane będzie do organu wydającego.
- w określonych sytuacjach (zagrożonych mandatem min. 5.000 Kč), policjant może pobrać od kierowcy kaucję w wysokości od 5.000 do 50.000 Kč. W przypadku nie wpłacenia takiej kaucji policjant może uniemożliwić dalszą jazdę. Kaucja będzie wykorzystana na pokrycie nałożonego mandatu, a w przypadku nie stawienia się sprawcy na rozprawę, ulega przepadkowi.
Przestrzeganie dozwolonej prędkości jest przedmiotem szczególnej troski policji czeskiej. Uprawnienia w zakresie mierzenia prędkości i zatrzymywania pojazdów nadano również straży (policji) miejskiej.

Przedstawiciele policji czeskiej uprzedzają, że kierowcy nieprzestrzegający przepisów będą karani z pełną bezwzględnością.

----- Original Message -----
From: Subskrypcja
To: kultur@gazeta.pl
Sent: Wednesday, June 28, 2006 3:10 PM
Subject: Subskrypcja z serwisu www.msz.gov.
http://www.msz.gov.pl/Nowe,przepisy,o,ruchu,drogowym,w,Republice,Czeskiej,6752.html
poniedziałek, 26 czerwca 2006
na odstranenie dedicstva byvalych komunistickych totalitnych rezimov

     rys.: Stefan MADAY

Vyhlasenie Svetoveho zdruzenia byvalych csl. politickych vaznov

Svetové zdruzenie byvalych ceskoslovenskych politickych vazňov vyjadruje hlboke znepokojenie nad hrubym a  bezprecedentnym porusenim Rezolucie Rady Europy c.1096 o opatreniach na odstranenie dedicstva byvalych komunistickych totalitnych rezimov a Rezolucie c. 10765 o nutnosti medzinarodneho odsudenia zlocinov totalitnych komunistickych rezimov, ku ktoremu doslo opakovanym zvolenim exponovaneho  pracovnika rozviedky Juraja Sirokeho za prezidenta Slovenskeho Zvazu ladoveho hokeja.

 text celeho vyhlasenia na stranke SZCPV

http://www.szcpv.szm.sk/index.html

----- Original Message -----
From: SZCPV
Sent: Monday, June 26, 2006 6:27 AM
Subject: Porusenie rezolucii rady EU
(1. časť) Ako časopis týždeň z ekonomických zločincov ekonomických reformátorov vyrába

    Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! 

 Nove na necenzurovanych strankach

                                                                                    (2. časť)      1.časť

http://bohemia.htmlplanet.com/06/hrib.html

          Štefana Hríba, šéfredaktora časopisu týždeň a moderátora diskusnej relácie Pod lampou vysielanej každý štvrtok na STV2, netreba väčšine slovenských občanov predstavovať. Keby sa na Slovensku novinári hodnotili za moralizovanie, poučovanie, formálne hľadanie východísk, či za slovné a teoretické (kaviarenské) bojovanie proti zlu, ako aj neustálom formálnom rozprávaní a písaní o pravde, svedomí, tolerancii a slušnosti, tak momentálne nemá konkurenciu. Horšie je to ale, pokiaľ to zosobníme do reality. Skutočnej reality. Začnime napr. diskusnou reláciou Pod lampou. Odkedy táto relácia existuje, ešte ani raz sa nestalo, aby v jej úvode moderátor Štefan Hríb prejavil aspoň tie najzákladnejšie a najelementárnejšie znaky slušnosti. To znamená, že doteraz ani raz v jej úvode nepovedal – dobrý večer, vážení televízni diváci....  (Aký to rozdiel oproti slušnej, usmiatej a hneď na začiatku  pozdraviacej divákov v relácii Pošta pre teba  moderátorky Kataríny Brychtovej) Keďže tento nevychovaný polointelektuál  sa považuje za niečo extra, možno aj preto si zväčša do tejto relácie nikdy nevyberá primeraných oponentov, dokonca ani ináč mysliacich, ale len tých či podobných jeho kategórii, čo sa prejaví hneď v úvode. Ako som už spomenul, keďže, „dobrý večer, vážení televízni diváci,“ nedokáže povedať samotný moderátor, nedokážu to povedať ani ostatní diskutujúci, jeho hostia, hoci mnohí z nich si myslia, že patria medzi elitu slovenského národa.

         V arogancii a nevychovanosti má Štefan Hríb už svoje skúsenosti. Pred nejakým časom moderoval na STV2 publicistickú reláciu V sieti. Spoluautora pri moderovaní mu vtedy robil terajší šéfredaktor denníka SME Martin M. Šimečka. Ani vtedy sa televízni diváci nedočkali toho bežného úvodu, patriaceho do výbavy normálneho a priemerne slušného človeka – „dobrý večer, vážení televízni diváci...“ Miesto slušného pozdravu a oslovenia sa relácia začínala slovom – „tak“ či „no,“ poprípade nejakým zahmkaním. Takto to teda vyzeralo a naďalej vyzerá, keď táto, tzv. elita, v skutočnosti nevychovaná chamraď, sa hrá na elitu národa.  

         S hrdosťou propaguje slobodu slova, slobodu názorov či slobodu argumentov. Ale len naoko. Ako to vyzerá v mene ich reality, mal som sa možnosť presvedčiť napr. v relácii Pod lampou, odvysielanej na STV2 16. 12. 2004. Medzi hosťami bol vtedy aj vysokoškolský pedagóg a publicista Eduard Chmelár. V diskusii položil otázku, kde sú všetky tie miliardy, ktoré tu boli pred novembrom 1989. Čo myslíte, ako na to reagovali Štefan Hríb a jeho súkmeňovec Peter Schutz? Jednoducho odmietli na tú tému diskutovať a zahrali to do autu. Aby sa to ešte okorenilo a omastilo, tak Schutz začal niečo brblať o banánoch, že teraz sa na ne nečaká vo frontách, ako za bývalého režimu. Keď Eduard Chmelár o nejakú chvíľu nadhodil tému, že politické strany sú mafie, tak Schutz s Hríbom to taktiež okamžite spochybňovali.

Od Domina fórum k časopisu týždeň

         Po odchode z týždenníka Domino fórum v roku 2004 pre názorové rozdiely, ako aj neukojené ambície len pre tú jeho jedinú pravdu, Štefan Hríb spolu s niekoľkými „osvietencami“ jeho typu zakladajú časopis týždeň, ktorého prvé číslo vychádza 6. decembra 2004. V jeho úvodníku už ako šéfredaktor dáva najavo, že toto periodikum bude to jediné a skutočné svetlo na mediálnej scéne. „Nevieme, či to dokážeme, ale odmietli sme sa nečinne prizerať mediálnej biede,“ píše v závere. Zaujímavý je aj druhý odstavec tohto úvodníka – Keď režim padol, všeličo sa zmenilo pomerne rýchlo. Ale novinári nie. Bola už sloboda, no verejnú mienku ešte dlho formovali neslobodní ľudia. A tí boli vytrvalí. Zdeformovali pohľad verejnosti na nekomunistických politikov, ohovorili potrebné reformy, pokazili viaceré voľby. Takmer sa im podarilo skaziť celú krajinu.

         Prosím, majme na pamäti tieto vety, ktoré budú hrať naďalej svoju významnú úlohu. Nie je to po prvý raz, kedy Hríb používa výraz „neslobodní ľudia.“ Podľa neho sú to asi všetci tí, ktorí nezdieľajú jeho názory, častokrát pomýlené názory. Tento havlomodlársky romantik, ale zároveň aj pokrytec, presne podľa vzoru Václava Havla veľmi rád zvaľuje vinu na vlastných spoluobčanov, zabúdajúc pritom, že bol to práve Václav Havel a jemu podobní kolaboranti, ktorí po novembri 1989 zabezpečili zločincom z KSČ a ŠtB beztrestnosť. A pokiaľ bohorovne tvrdí, že títo „neslobodní ľudia“ zdeformovali pohľad verejnosti na nekomunistických politikov, treba úplne jednoznačne povedať, že Slovensko nielen po novembri 1989 nikdy nemalo, a nemá ani doposiaľ nekomunistických politikov. Považovať za nekomunistických politikov pravicovo-fašistických sadistov, zlodejov, vlastizradcov, tyranov a vrahov vlastného národa, ktorí v jednom šíku spoločne s pretransformovanými komunistickými zločincami sa spolupodieľali na rozkradnutí majetku tohto štátu, a teraz, v spolupráci so Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom, ako aj finančných žralokmi z Penty a podobnými spolkami robia pokusy na väčšine občanov tohto štátu, tak to sú v skutočnosti tí, ktorí túto krajinu skazili. Veru tak, Štefan Hríb, nielen už ako ponížený zadkolezec pravicovo – ľavicového zvrhlého slovenského kapitalizmu, ale aj pritakávač týchto zločincov. Veď podporovať a stotožňovať sa písaným slovom s týmito zločinmi, písať o nich ako o reformách, môže len duševne chorý človek, alebo, pokiaľ je duševne a zdravotne v poriadku, tak len danej problematike nerozumejúci, či za judášsky groš nechtiac (nesmejúc) rozumejúci Štefan Hríb a jemu podobní.

Zločinci a zlodeji vykreslení ako reformátori


         V čísle 4/2006 dotyčného časopisu, na stranách 19-27, nám ten najšpinavší a najzločineckejší ekonomický hnus Hríbovci prezentujú bombastickými nadpismi typu – 15 rokov kapitalizmu, Liečba Klausom, Jozef Kučerák: Obavy boli zbytočné, Vítanie kapitalizmu, či Reforma v médiách? V krátkom úvode pod nadpisom – 15 ROKOV KAPITALIZMU sa píše: Je to presne 15 rokov, čo sa v Československu začala rozhodujúca fáza cesty ku slobode. Ekonomická reforma, ktorej sa hovorí aj „šoková terapia“, je životným dielom množstva ekonómov a politikov okolo Václava Klausa. Nikto na to nebol pripravený a len málokto im rozumel, dnes je však jasné: premena socializmu na kapitalizmus dopadla dobre.

         A po tomto úvode, na stranách 20-23 pod nadpisom – Liečba Klausom, čítame ódy na tieto kvázi reformy, kde je ešte zakomponovaný rozhovor s Jozefom Kučerákom: Obavy boli zbytočné, doplnený o deväť fotografií ekonomických reformátorov, podľa môjho názoru o deväť špičkových ekonomických zločincov a vlastizradcov v cudzích službách. Vymenujme ich: Václav Klaus, Tomáš Ježek, Jozef Kučerák, Vladimír Dlouhý, Jozef Tošovský, Dušan Tříska, Anton Vavro, Ivan Kočárnik a Ivan Mikloš.

         Pokiaľ by sa na Slovensku vyznamenávalo aj za dezinformačné bludy, tak jedným z kandidátov by bol aj Robert Žitňanský, autor článku – Liečba Klausom za výrok: Keď na konci roka 1989 stratila moc totalitná komunistická strana..., ako aj ďalšie perly, citujem: Zo spätného pohľadu bolo pre krajinu obrovským šťastím, že tu vtedy bola skupina ekonómov, ktorá o spoločenských a ekonomických témach debatovala už od konca 60. rokov a na slobodné pomery bola ako-tak pripravená. V Prahe Václav Klaus, Tomáš Ježek, Vladimír Dlouhý, Karel Dyba, Dušan Tříska, Jozef Tošovský a mnohí ďalší. Na Slovensku Jozef Kučerák a po „Nežnej revolúcii“ Anton Vavro či Ivan Mikloš. Toto sú viac alebo menej známi hrdinovia československej cesty k slobodnej ekonomike.

         Ďalej sa tu môžeme dočítať, citujem: Dodnes sa vedú veľké spory o to, či reformátori zo začiatku 90. rokov nepodcenili kvalitné pravidlá hry. Tie totiž dlho chýbali, čo okrem iného prispelo k tomu, že Češi a Slováci prispeli k angličtine novým slovom „tunneling“. Reformátori ako Klaus či Tomáš Ježek sa však bránia tým, že čakať s privatizáciou a reformami na ideálne zákony by znamenalo, že by sa nezačali dodnes – nebolo sa z čoho učiť a reformátori mali veľmi obmedzený čas a bolo ich veľmi málo. 

         Ako autor tohto článku chcem vyvrátiť klamstvá týchto dvoch tzv. ekonómov. Nielen na základe toho, že napr. v privatizácii (rabovaní majetku) v Rusku minimálne 70% zbojníkov, ktorí tam rozkradli štátny majetok boli Židia, ako aj arcizločinci z KGB, má mnoho spoločných menovateľov s privatizačnými rabovačkami v ponovembrovom Československu, a neskôr v samostatnom Česku a Slovensku. Tvrdia, že nemohli čakať na ideálne zákony. Je to klamstvo. Vedomé klamstvo. Obom im bolo dostatočne známe, že mimo zlodejov zaujímajúcich sa o majetok štátu, či už domácich, alebo zahraničných, boli aj odborníci zo zahraničia, ktorí nás otvorene varovali, že sa tu pripravuje rozkrádanie spoločného – štátneho majetku. A ponúkali aj konkrétne rady a služby, ako tomu predísť. Veď napr. Veľká Británia nám mala čo povedať z titulu vlastnej privatizačnej skúsenosti, ako trebárs v privatizácii zabrániť rozkradnutiu štátneho majetku. Sem možno zaradiť aj písomné upozornenie odborníka na ochranu ekonomiky pána Johna Millera z Veľkej Británie, ako o tom píše v liste s dátumom 30. 8. 1990 Jiřímu Křižanovi, poradcovi prezidenta Havla. Je tam aj takáto pasáž – preložené z angličtiny: Otvorenie hraníc, privatizácia, väčšia osobná sloboda, atď., to všetko sú veci prispievajúce ku zvýšeniu rizika strát a nebezpečnými pre majetok a občanov ČSFR.

         Máme tu tiež ďalšie závažné svedectvo. Popredná slovenská sociologička a odborníčka vo svojej profesii Zuzana Kusá, pracovníčka Sociologického ústavu SAV, členka redakčnej rady a českých časopisov Biograf a Sociologické studie, členka rady pre doktorandské štúdium na FSV Masarykovej univerzity v Brne a FiF UK v Bratislave v rozhovore pre TV OKO č. 19/2005 povedala: Bývalý český minister privatizácie Ježek pred piatimi rokmi na istej konferencii tvrdil, že zákony, ktorými sa privatizácia riadila, BOLI ZÁMERNE NEDOKONALÉ, aby sa umožnilo obohatiť všelijakým podnikavcom – nechcem povedať podnikateľom. Radový občan nemal šancu v tomto procese uspieť, lebo nemal príslušné zručnosti a znalosti. A ja, ako autor dotyčného článku pripomínam ešte jeden vážny aspekt. Umožnenie preniknúť organizovanému zločinu cez politikov do ekonomickej sféry.

         Takže máme skutočnú možnosť sa presvedčiť, pre koho, a za aké peniaze kopú „pravičiari“ z časopisu týždeň. Preto sa ani nemožno čudovať cynickému ukončeniu tohto paškvilu zo strany jeho autora Roberta Žitňanského – Po 15 rokoch môžeme povedať: liečba Klausom sa podarila a slovenský pacient sa napriek komplikáciám, ktoré neskôr spôsobil svojou hlúposťou, napokon uzdravil.

         Zaujímavo vyznieva aj rozhovor tohto redaktora s jedným z týchto ekonomických zločincov Jozefom Kučerákom. Na otázku – nezabudlo sa pri reformách na nič dôležité? – odpovedá: Niekedy uvažujem o tom, či súbežne s ekonomickou reformou nebolo možné zabrániť rôznym špekuláciám, podvodom, nezákonnému obohacovaniu. A prichádzam k záveru, že asi nie. V pozadí ekonomického spolužitia nie sú len zákony, právo, ale aj etika a morálka. A do obdobia reforiem „vhupli“ ľudia s morálkou, ktorú tu pestoval socializmus desiatky rokov.

         Dobre si tieto slová zapamätajme. Lebo tu vlastne priznáva, ako pretransformovaní komunisticko-fašistickí zločinci, privilegovaní dôstojníci a agenti z ŠtB,  fašisticko-pravicoví zločinci, ale aj organizovaný zločin, sa tu v jednom šíku  spoločne spolupodieľali na organizovanom ekonomickom zločine. Vôbec im neprekáža, že najviac poškodeným je tu radový občan.

(Dokončenie v druhej časti o dva týždne)

Vladimír Pavlík

----- Original Message -----

From: "Vladimir Pavlik" <vpavlik@pobox.sk>
Sent: Monday, June 26, 2006 7:00 AM
Subject: Nove na NS
sobota, 24 czerwca 2006
8. Júla 2006 v Kežmarku na starom cintoríne - na pietnu spomienku pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989

 

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov

Organizácia v Slovenskej republike so sídlom v Poprade Vás pozýva
na pietnu spomienku pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989

ktorá sa uskutoční
8. Júla 2006 v sobotu o 15,00 hod.
v Kežmarku na starom cintoríne

V období neslobody prišlo o život na československých hraniciach viac ako 400 ľudí, občanov býv. Československa, Nemecka, Rakúska a Poľska

Pri úteku za slobodou boli 7.VII. 1980 usmrtení aj
Ondrej Brejka a Milan Dlubač.
Ich telesné pozostatky boli po 24 rokoch prevezené z Rakúska na Slovensko.

______________________________________
PROGRAM PODUJATIA:
______________________________________

               15.00 hod. Privítanie účastníkov
               15.05 hod. Príhovory a kladenie kvetín
               15.30 hod. Ukončenie štátnymi hymnami SR, ČR, Nemecka, Rakúska a Poľska


http://www.szcpv.szm.sk

V překladové poezii hrají opět prim slovanské jazyky...či polštiny (Stefan Kosiewski).

Aktuality

25.5.2006Nové časopisy (Host, Psí víno)

Šestatřicáté číslo Psího vína, časopisu pro současnou poezii, zdobí „funebrální“ obálka s fotografií Miroslava Urbana, všestranného umělce, který se ve své fotografické tvorbě zaměřuje na dokumentaci hřbitovů. V časopise najdeme autorovy snímky, kresby, básně, i rozhovor s ním, kde mj. hovoří o kultuře náhrobků v Čechách normalizační éry: „…to je vskutku šeď, ani na hřbitově nebylo tehda radno vyčnívat.“ V Psím víně najdeme verše tuzemských autorů relativně zavedených (Zeno Kaprál, Petr Král, Ivo Odehnal, Slavomír Kudláček) i relativně nezavedených (Kateřina Bolechová, Petr Čermáček, Milena Fucimanová, Martin David, Miroslav Fišmeister). V překladové poezii hrají opět prim slovanské jazyky, nejvíce ruština (Alexandr Levin, Galina Klimová, Dmitrij Grigorjev, Jevgenij Rejn, Leonid Rabičev). Překládá se zde však i z ukrajinštiny (Bohdan Ihor Antonyč), srbochorvatštiny (Aleksandar Petrov) či polštiny (Stefan Kosiewski). Slovenští literáti (Tamara Archlebová, Juraj Kalnický) se v Psím víně nepřekládají, jejich tvorba zní v originále. Rubrika Rozhovor tentokrát hostí Alberta Kaufmanna, básníka, jehož dílo se opožděně vrací do kontextu české literatury: „Tenkrát v polistopadovém vření jsem se včas nepostavil do fronty zasloužilejch a ony ty odkazy zásuvek lidi brzy přestaly zajímat a začaly být ztrátové.“ V oddíle recenzí najdeme kupř. kritiku prózy Oscara Ryby Život mezi prsty či antologie současné české milostné poezie S tebou sám.

Jan Nejedlý

http://www.czlit.cz/main.php?pageid=4&news_id=547

Willkommen bei CZLIT.CZ

Das mehrsprachige Portal tschechische Literatur soll in erster Linie tschechische Gegenwartsliteratur im Ausland bekanntmachen. Ziel ist es, Informationen über das aktuelle literarische Geschehen, über Autorinnen und Autoren der jüngeren und jüngsten Generation sowie über Kontakte mit der internationalen Literaturszene anzubieten. Das Portal soll als Informationsquelle für ausländische Bohemistinnen und Bohemisten, für Studierende und Fachleute, aber auch für allgemein an tschechischer Literatur Interessierte dienen. Dieses Projekt erhebt dabei nicht den Anspruch akademische Informationsquellen ersetzen zu können. Betrieben wird die Seite vom Kulturministerium der Tschechischen Republik. 

http://www.czlit.cz/main.php?pageid=146

piątek, 16 czerwca 2006
Vyhlasenie SZCPV K tragickej nehode Jana Langosa na stranke INDEX-MUKL

Stefan Kosiewski, Elena Bačkarová, František  Bednár

SÁM VOJAK V POLI   http://www.szcpv.szm.sk

 Aj tak by sa dalo povedať o životnej etude Ing. Jána Langoša, ktorého sme poznali ako charizmatického dlhovlasého bítnika na niekdajšom  ministerstve vnútra ČSFR a neskôr predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa SR.

            Po celý čas od novembra 1989 bol verejnosti známy ako zásadový človek i politik principiálne obhajujúci tézu o nepremlčateľnosti zločinov komunizmu a morálnej neprijateľnosti kompromisov s kolaborantmi totalitného režimu.

            Krylove memento mori : ?namiesto demokracie budujete demokratúru?, bolo v činnosti Jána Langoša prítomné až do konca.

            Bol zástancom zjednotenia protikomunistických síl po novembri 1989 a zvlášť donorom zjednotenia bývalých politických väzňov, na ktorých sa tiež podpísala kolaborantská politika ponovembrových vlád.

            O to smutnejšie je, že žiadna z relevantných politických strán ho ani len zo slušnosti nezaradila na svoju kandidátku do nadchádzajúcich  parlamentných volieb.

            To len dokazuje ako hlboko sa nám teraz vypomstila benevolencia s podceňovaním historickej sebareflexie.

            Ján Langoš zahynul podobne ako bývalý politický väzeň a poslanec František Javorký.

            Svetové združenie bývalých československých politických väzňov vyslovuje Jánovi Langošovi hlbokú poklonu in memoriam za všetko čím prispel k demokratizácii slovenskej spoločnosti.

             Svetové združenie bývalých československých politických väzňov

----- Original Message -----
From: SZCPV
Sent: Thursday, June 15, 2006 7:59 PM
Subject: Sam vojak v poli- SZCPV k smrti Jana Langosa
środa, 14 czerwca 2006
ako keby napríklad v decembri 1944 sa Adolf Hitler rozhodol založiť Zväz židovsko-nemeckého priateľstva

    Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! 

 Nove na necenzurovanych strankach

Poblúznené vidiny Ladislava Polku o fašistických uniformách

         Priznám sa, že Sobotné dialógy vysielané v Slovenskom rozhlase v sobotu 13. mája 2006 ma poriadne šokovali. Ani nie tak témou, ktorá bola o Slovenskej informačnej službe, ale jej obsadením. Keď moderátorka predstavila bývalých poslancov za zločinecko-zlodejskú a štátno-teroristickú organizáciu HZDS Ladislava Polku a Rudolfa Žiaka, toho času tzv. nezávislých poslancov, mal som taký zvláštny pocit, ako keby napríklad v decembri 1944 sa Adolf Hitler rozhodol založiť Zväz židovsko-nemeckého priateľstva, no ako základnú podmienku určil, že Židia sa musia Nemcom ospravedlniť za zločiny napáchané na nemeckom národe v rokoch 1939 – 1944.

         Pri počúvaní výrokov týchto dvoch poslaneckých dezinformátorov som sa nestačil diviť, hlavne keď rozprávali a kritizovali činnosť Slovenskej informačnej služby pod vedením Ladislava Pittnera. Neustále sa sťažovali, že Výbor na kontrolu SIS v Národnej rade SR nemá skoro žiadne právomoci na kontrolu tejto inštitúcie. Škoda len, že si nedokázali položiť napr. aj takúto otázku: Majú vôbec poslanci s takou minulosťou domáhať sa práva kontrolovať Slovenskú informačnú službu, alebo ovplyvňovať jej chod? Veď napr. Rudolf Žiak bol za vlády zločinca a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara riaditeľom rozviedky v SIS a Ladislav Polka štátnym tajomníkom na Ministerstve vnútra SR. Teda v období, keď sa tu páchali závažné ekonomické a politické zločiny. Aj preto moja odpoveď ako občana tohto štátu je – nie, nemajú. Veď pokiaľ by takéto právomoci práve takýto poslanci dostali, tak by sa jednalo nielen o ohrozenie tejto inštitúcie, ale aj o ohrozenie bezpečnosti samotnej Slovenskej republiky.

         Keď počúvam táraniny samozvaného bezpečnostného odborníka Ladislava Polku, tak začínam mať dojem, ako keby tejto problematike porozumel už ako žiak na základnej škole. Dokonca v dotyčných dialógoch vytkol Slovenskej informačnej službe, že sa nesnaží mať pod kontrolou rôzne extrémistické skupiny, a ďalej, tvrdiac, že u nás pobehujú aj nejakí blázni vo fašistických uniformách. Vyzerá to tak, že za týchto bláznov považuje členov nedávno rozpustenej Slovenskej pospolitosti – národnej strany. Samozrejme, pokiaľ by tento subjekt bol v skutočnosti subjektom fašistickým, a Ladislav Polka bol zas vzorom morálky a odbornosti, tak by všetko bolo v poriadku. Lenže realita vyzerá skôr opačne. Doposiaľ mi nie je známe, že by poslanci Polka a Žiak boli niekedy protestovali voči sadisticko-fašistickým zákonom zo strany Dzurindovej vlády, ktoré dohnali nezanedbateľný počet nevinných občanov k sociálnym samovraždám, a boli schválené konkrétnymi sadisticko-fašistickými poslancami v Národnej rade SR. Pričom títo fašistickí blázni v Národnej rade SR nemali oblečené žiadne uniformy, ale sa maskovali v drahých oblekoch, zväčša šitých na mieru.

Na hrubé vrece hrubá záplata
 
         28. apríla 2005 som poslancom Brannobezpečnostného výboru NR SR poslal otvorený list, súčasťou ktorého bolo aj sedem otázok a jedno konštatovanie vo forme interpelácie práve dotyčnému poslancovi Ladislavovi Polkovi. Citujem:

1)      Hovorí Vám niečo meno Štefan Polka, ktorý bol členom zločineckého partizánskeho komanda „Za ródinu“, ktorého členovia 15. mája 1945, 15 dní po oslobodení Žiliny zavraždili 10 nevinných občanov Diviny v okrese Žilina?

2)      Je, alebo nie je Vám známe, kto mohol mať záujem na zničení či likvidácii časti materiálov o začatí trestného stíhania ohľadom tejto kauzy zo 17. 5. 1945 NB v Budatíne a pod č. 333/48 zo dňa 26. 2. 1948 odovzdané Okresnému súdu v Žiline pod spis. č. 209/48 T, ktoré bolo neskôr z politických dôvodov zastavené?

3)      Hovorí Vám niečo meno Mikuláš Nadaši, nar. 10. 12. 1936, špičkový agent ŠtB a KGB, (niektoré z reg. č. a krycích mien), reg. č. 17596 a 759601, kr. m. JEGE, reg. č. 12851, kr. m. KRIVÁŇ, po novembri 1989 konateľ, štatutárny zástupca, či člen dozornej rady viacerých firiem, napr. Euro-American Travel, s.r.o, Horeta Holding s.r.o, Mathias GmbH, Nova s.r.o, Novoservis s.r.o, Novostyl s.r.o, Novotrade s.r.o, RE-GOOD GROUP s.r.o, České ergo s.r.o, alebo firmy jeho spoločníkov, alebo vzťahov k jeho osobe, napr. CS LEASING s.r.o, DELTA-CLUB s.r.o, GANIMED s.r.o, J.P.FINANCE s.r.o, V.D.A. s.r.o, TARGO PROMOTION s.r.o, atď, atď...?

4)      Bola manželka Vášho brata žilinského sudcu Pavla Polku ešte v roku 1998 riaditeľkou jednej z Nadašiho firiem na Slovensku, pomocou ktorej sa snažil sprivatizovať slovenský TELEKOM?

5)      Spolupodieľal ste sa na zastavení trestných činov podvodu proti Mikulášovi Nadašimu v hodnote niekoľko stoviek miliónov korún, ktorých sa dopustil v roku 1991 a 1992?

6)      Vedel ste niečo o spolupráci štátnych orgánov s nájomným vrahom pri zavraždení Róberta Holuba na druhý pokus v nemocnici Na Kramároch?

7)      Ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou (aspoň podľa Vašich rečí to tak vyzerá), ste predsa musel vedieť, že nájomný vrah sa pokúsi Róberta Holuba zavraždiť na druhý pokus. Snažil ste sa o tom informovať vtedajšieho ministra vnútra či riaditeľa SIS?

8)      Máte Vy vôbec z morálneho a profesionálneho hľadiska právo kritizovať terajšiu prácu polície, ako aj jej vedenie?

          Ladislav Polka doteraz na tieto otázky neodpovedal, pričom som mu navrhol, že mi budú stačiť jednoslovné odpovede na dotyčné otázky – buď áno, alebo nie. Čo k tomu dodať? Azda len, úbožiačik úbohý, ktorý nerozozná čiernu farbu od tmavomodrej. Možno aj preto je poslancom Národnej rady SR.

Vladimír Pavlík
----- Original Message -----
From: "Vladimir Pavlik" <vpavlik@pobox.sk>
To: "MFDnes" <dopisy@mfdnes.cz>; "Muller" "NOVYCAS" <redakcia@novycas.sk>; "Kosiewsky" <sowa-frankfurt@t-online.de>; "NOVATV" <tn@novatv.cz>; "KPVCR" <ustredi-kpv@volny.cz>; "
Sent: Wednesday, June 14, 2006 10:36 AM
Subject: Nove na NS
http://bohemia.htmlplanet.com/06/polka.html
Archiwum
Zakładki:
EU-Fotos
FREUNDE - PRZYJACIELE
IN POLEN - W POLSCE
KOSIEWSKI
Księga - Gästebuch
KULTUR
LITERATUR
Narodowi socjaliści - komuniści - inne
NASZE - UNSERE
POLONIA i Polacy za granicami RP
SOWA
SOWA RADIO
SOWA VIDEO
UNIA & POLSKA
YES - POLAND
Free Image Hosting at www.ImageShack.us Sowa Magazyn Europejski