NAROD MA PRAVO SE BRANIT
piątek, 06 sierpnia 2010
za přeposlanou informaci stran okupace Československa v srpnu 21/8 1968 --- a následných tragických 42 let bolševismu v ČSSR...


Foto: http://skopal-jaroslav.blog.cz/1005/zivotopis-frantiska-ciganka-cast-i

+!
PAX ET BONUM! -
Pane Stefane, díky za přeposlanou informaci stran okupace Československa vojsky Varšavské smlouvy v srpnu 21/8 1968 --- a následných tragických 42 let
bolševismu v ČSSR... - S přáním VŠEHO DOBRA, oldskaut-senior (80), františkánský terciář František Antonín Cigánek, v.r.-
V Přerově dne 6/8 2010, 04:00 hodin;

http://enimages.websnapr.com/?size=u&url=http%3A%2F%2Fszcpv.org%2Fpozvanka21.html

http://sowa.quicksnake.cz/Svetove-zdruzenie-byvalych-ceskoslovenskych-politickych-vznov/Okupacja-Czechosowacji-w-1968-manifestacja-w-Popradzie-na-Sowacji-21-sierpnia-2010-r?km=a#kom_274147
niedziela, 01 sierpnia 2010
Kto stojí za "omšovým vínom" a M. Matovičom?
Napsal sowa (») dnes v 16:27 v kategorii Vladimír Pavlík, přečteno: 21×

Sdílet 
pavlik/bratislava.gif

 Vladimír Pavlík si splnil svoju občianskú povinnosť a podal trestné oznámenie na Špeciálnu prokuratúru SR pre podozrenie zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny a rozsiahlej hospodárskej trestnej činnosti mimoriadne závažného rozsahu. Ako prílohu trestného oznámenia poslal prokuratúre elaborát s názvom "Nalejme si omšového vína", ktorý označil ako "Správu o organizovanom okrádaní štátu a obyvateľstva po novembri 1989".  Dňa 10.11.2009 a 8.12.2009 obdržal uznesenie, ktorým mu bolo oznámené, že podľa "špeciálnych" policajtov a "špeciálnych" prokurátorov je všetko v poriadku - kradlo sa v medziach zákona ! Podrobnosti vrátane oboch uznesení sú uverejnené na stránke: ../09/sp1.html   Stano Janis

 

Kto stojí za „omšovým vínom“a M. Matovičom? 

K uvedenému elaborátu s názvom „Nalejme si omšového vína“, je potrebné uviesť, že sa jedná s veľkou  pravdepodobnosťou o spravodajskú hru, ľudí blízkych spravodajským službám, či už bývalej ŠtB, alebo súčasnej SIS. Okrem spôsobu doručenia z viacerých neznámych e-mailových adries, z ktorých nikdy neprišla spätná odpoveď, manipuláciu potvrdzuje aj skutočnosť, že pod elaborátom sú uvedení ako autori: 

Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Vazovova 8, 811 07 Bratislava.
e-mail spolocenstvosks@centrum.sk
Peter Gabura, 1. mája 10, 900 21 Svätý Jur.
 

e-mailová adresa do NR SR peter_gabura@nrsr.sk
na portál kresťanského mesačníka FAKTYgabura@fakty.sk
 

Mgr. Igor Matovič, Študentská 2, 917 01 Trnava
e-mail igor.matovic@obycajniludia.sk  igor@regionpress.sk
 

Gustav Bartovic, Gorkého ul. 6, 811 01 Bratislava 1
e-mail bartovic@banoviny.sk  redakcia@banoviny.sk
lattacher@banoviny.sk
 

Posledný z uvedených je už údajne po smrti a jeho meno zrejme bolo zneužité.

 Zhodou náhodných okolností istý iniciatívny a uvedomelý občan,  blízky ŽNO vo Zvolene, prišiel k záveru, že tento príspevok je antisemitistický a podal trestné oznámenie na V. Pavlíka pre údajné hanobenie rasy a národa. Mylne sa totiž domnieval, že V. Pavlík je autorom, vychádzajúc z faktu, že nejaký dobrodinec skopíroval príspevok z Necenzurovaných stránok a vložil ho do diskusie na webovej stránke Hospodárskych novín, chybne s uvedeným V. Pavlíka ako autora. Je všeobecne známe, že V. Pavlík sa vždy, ako jeden z mála na Slovensku, otvorene hlási k svojím príspevkom a nemá preto sebemenší dôvod vydávať sa za autora, aj keď s jeho podstatným obsahom súhlasí.
Najzaujímavejšie na tejto kauze je, že I. Matovič a P. Gabura pri podaní vysvetlenia polícii popreli, že majú niečo spoločné s Omšovým vínom!
Obzvlášť je to zaujímavé a podozrivé pri obyčajnom milionárovi-Matovičovi, ktorý si paradoxne aj týmto podivným spôsobom získal podporu občanov Slovenska vo voľbách a jeho zázračnom prekrúžkovaní sa z posledného miesta na kandidátke Sulikovej SAS.
Ostáva len veriť, že policajti budú mať viac zdravého úsudku ako oznamovateľ, ktorý pri uvedení rozsiahlych ekonomických trestných činov uvádzaných v príspevku , zistil len to, že je antisemitistický a paradoxne to, čo by malo byť prioritne predmetom záujmu organov činných v trestnom konaní, ostáva úplne nepovšimnuté. Ale to na Slovensku už nemôže nikoho prekvapiť. Na vine nie sú podvodníci a ekonomickí zločinci, ale tí, ktorí si dovolili o ich zločinoch hovoriť a nejaký spôsob na ich umlčanie sa vždy nájde.
Vladimír Pavlík si splnil svoju občianskú povinnosť a podal trestné oznámenie na Špeciálnu prokuratúru SR pre podozrenie zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny a rozsiahlej hospodárskej trestnej činnosti mimoriadne závažného rozsahu. Ako prílohu trestného oznámenia poslal prokuratúre elaborát s názvom "Nalejme si omšového vína" (...)


http://sowa.quicksnake.cz/Vladimir-Pavlik/Kto-stoji-za-omsovym-vinom-a-M-Matovicom

sobota, 24 lipca 2010
Milan Paumer zmarł wczoraj w Pradze w wielu 79 lat
Milan Paumer

zmarł wczoraj w Pradze w wielu 79 lat


Vera z IP 99.229.174.*** | 3.10.2011 03:47
pane Paumere, Vase jmeno si pamatuji ze zpravodajske internetove diskuse. vim, ze tehdejsi doba nebyla lehka. Chapu duvody, Vase i jinych lidi, kteri museli uteci pred totalitnim rezimem, a stejne tak chapu i Bratry Masiny. Pokud pominu, kdy pri uteku zabily pohranicniky v lesich okolo hranic, ale ty dva chudaky, uspaneho straznika a pokladnika v aute s penezi nechat zit mohli. Nic mene, ja jejich soudce nejsem. Od toho tu je daleko Vyssi bytost. Preze vsechno, Bratri Masini a dalsi, pro me zustanou lidmi, kteri (zrejme) jinou volbu nemeli (krome tech dvou). Je mi lito jak Masinu, tak i dalsich lidi i jejich obeti. smile
 
http://sowa.quicksnake.cz/Milan-Palmer/Milan-Paumer-zmar-wczoraj-w-Pradze-w-wielu-79-lat-Bratri-Masinove?km=d#kom_371255

piątek, 16 lipca 2010
Na Wawel tylko krolów! TYLKO KROLÓW! Vaclav Srb, chairman of Czech Crown

Na Wawel tylko krolów! TYLKO KROLÓW! Vaclav Srb, chairman of Czech Crown

Napsal sowa (») 16.7.2010 02:38 v kategorii Koruna Česká,

Sdílet 
koruna-ceska/koruna.jpg

Na Wawel tylko krolów! TYLKO KROLÓW! Vaclav Srb, chairman of Czech Crown (monarchist party of the Bohemia, Moravia and Silesia). R.I.P.!

 Václav Srb Václav Srb Na Wawel tylko krolów! TYLKO KROLÓW! Vaclav Srb, chairman of Czech Crown (monarchist party of the Bohemia, Moravia and Silesia). R.I.P.!

12 lipiec o 15:08

Przenieśmy Kaczyńskiego z Wawelu pod pałac prezydencki Zaproponuj znajomym

http://sowa.quicksnake.cz
k znevažovaniu bývalého politického väzňa Kardinála Jána Chrizostoma Korca

Stanovisko Svetového združenia býv. čsl. politických väzňov k znevažovaniu bývalého politického väzňa Kardinála Jána Chrizostoma Korca

Žiaľbohu je historicky potvrdené, že najväčšou tragédiou kňaza je ak sa dá na politiku.

Bývalý františkán, donedávna sa prezentujúci ako Ján Krstiteľ Balázs, v súčasnosti vystupujúci po občianskym menom Marián, dňa 2. júla 2010 v príspevku „Spolitizované svedomie“ uverejnenom v denníku SME , kriticky napadol Kardinála Jána Chrizostoma Korca za to, že sa v roku 2006 stretol s vtedajším predsedom vlády R. Ficom, s ktorým mal uzavrieť údajne tajnú dohodu. Uvedený zjavne politický príspevok považujeme za krajne nevhodný a urážajúci bývalého dlhoročného politického väzňa odsúdeného komunistickým režimom k 12 rokom za vlastizradu.

Autor príspevku M. Baláž jednostranne reaguje na fakt, že po tohtoročných voľbách KDH nevyužilo možnosť vstupu do  koalície so sociálne  orientovanou stranou SMER-SD a uprednostnilo koalíciu s liberálmi. Hoci je naša organizácia apolitickým občianskym združením, prioritným pre nás je prístup politických strán k sociálnej a zdravotnej situácii obetí komunizmu vo vyššom veku. Z tohto dôvodu nemožno paušálne posudzovať koalíciu SMER - Mečiar a Slota s možnou koalíciou SMER-KDH. Súčasná ekonomická situácia na Slovensku po 20. rokoch od novembra 1989 už úplne potiera rozdiely medzi pravicou a ľavicou, a podstatný je prístup k občanom. Čas posúdi, či KDH presadí viac požiadaviek v sociálnej a cirkevnej oblasti v súčasnej koalícii, ako by ich presadilo v dvojkoalícii so Smerom. 

M. Baláž prekročil hranice slušnosti a úcty k životom ťažko skúšanému J. Ch. Korcovi,  pričom  ako teológ by mal akceptovať aspoň základné kresťanské princípy, ak už nie o odpúšťaní, tak aspoň o tolerancii. Svojvoľné dnes môžeme napádať kardinála, zajtra pápeža a nakoniec samotného Krista, ktorý ak by dnes prišiel na tento svet, tak by ho s určitosťou obvinili z antisemitizmu, označili za extrémistu a ak by ho nevyhlásili sa nesvojprávneho, tak by zrejme skončil medzi bezdomovcami. 

Hoci býv. Ján Krstiteľ Balázs, ako jeden z mála, našiel odvahu verejne poukázať na dodnes neobjasnenú smrť R. Remiáša, v súvislosti  so zneužitím Lexovej SIS, neskôr ale nedokázal odolať lákavému pokušeniu  zviditeľňovania sa v médiách, ktorým sa začal stále viac prispôsobovať, až sa v nich úplne stratil bývalý františkán a našiel sa nový Marián- poradca premiérky.

Dodávame, že Svetové združenie, za nezáujmu médií a oslovených kompetentných politikov, nekompromisne stálo ako tretia strana v spore Lexa vs. Slovenská republika pred Európskym súdom pre ľudské práva a poukazovalo, že ľudské práva zločincov nemôžu byť nadradené právam ich obetí, a preto na trestné činy únosov sa podľa charty  OSN nemôže vzťahovať amnestia. Podrobnosti uvádzame na našej webovej stránke v rubrike „Nepotrestané zločiny“- http://szcpv.org/05/r4.html Denník SME nedávno prezentoval M. Balázsa ako obeť režimu  sledovanú ŠtB, ktorej nedovolili ukončiť vysokú školu. http://korzar.sme.sk/c/4694218/sledovany-rebel-jan-krstitel-balazs.html.

Ako vyplýva z memoranda prvej ponovembrovej mládeže uverejnenom na webovej strábke http://www.szcpv.org/09/nov4.html , žiaľ aj dnes sú stovky mladých ľudí za ich názory sledované a monitorované SIS a oddelením pre boj s extrémizmom, ktoré vystriedali odbor pre boj s vnútorným nepriateľom bývalej ŠtB. Igor Cagáň z Prešova sa po kritike návštevy izraelského veľvyslanca na akademickej pôde nakoniec na protest proti nedemokratickým praktikám vedenia školy vzdal štúdia na vysokej škole. O týchto ľuďoch však už média mlčia. 

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov  

http://szcpv.org/10/stanovisko.html    

Napsal sowa (») 16.7.2010 v kategorii Svetové združenie bývalých československých politických väzňov,   http://sowa.quicksnake.cz
piątek, 18 czerwca 2010
Je nutné začít s důkladnou ofenzívou


Vážení přátelé,
 
to co publikoval, bohužel nedávno zesnulý pan Smoljak, nám bylo již dříve známo a vzpomínám si, že soudní proces, který proti němu vedl pan Dřímal byl dokonce na jiný jeho názor, a sice ten, že Moravané chtěli dokonce provést jakýsi bombový útok v Praze. Pan Dřímal soud však samozřejmě prohrál. Tak jak mám rád humor Divadla Járy Cimrmana, tak mne dlouho znepokojuje jejich protimoravský postoj, zejména v podobě urputného prosazování názvu „Česko“ od pana Svěráka až po setkání s ním a panem Čepelkou v recepci hotelu „ U Jakuba“ v Brně. Když totiž viděli, že mám na klopě moravský odznak HSDMS, řekli mi: „A – pán je nacionalista!“.

To, co jsem nyní dostal k přečtení a sice názor Slováků na Moravu je více než příšerné a je s podivem, že ponechává chladným i historiky z Prahy. Na druhou stranu to mnohé vysvětluje.
 
Dne 14.6.2010 v tzv. „Hyde parku“ na ČT 24 vystupoval samozvaný demokrat pan Fedor Gál. I když jsem celý pořad nesledoval, pouze v době reklam jiného pořadu, nemusel jsem být nijak překvapen, že i v tak krátké době použije pan Gál název Čechy pro ČR. Tentokrát to již zavánělo jeho naprostou ignorancí až debilitou. Při debatě o českých komunistech prohlásil asi toto: „Je to Komunistická strana Čech a Moravy“, jak ji u Vás v Čechách nazýváte“. Ani tady to slovo Morava panu F.Gálovi zřejmě nic neříká, samozřejmě se ani redaktorka nijak nepohoršila. Je dosti obtížné nazvat pana Fedora Gála, který neustále pro naši republiku používá název „Čechy“, českým nacionálním šovinistou. To nějak nejde dohromady. Ale jde to dohromady s českou a slovenskou snahou vymazat Moravu totálně z mapy, jak je zřejmé z uvedené slovakizace Moravy.

Nyní si řekněme něco velmi závažného:
Z jedné korespondence, kterou dosud vedeme vyplynulo, že nás kdosi (musím si to dát teprve všechno dohromady) napadl, že touhou pro identitě Moravy vzýváme všeobecně nenáviděný Protektorát Čechy a Morava, jako bychom chtěli něco takového opětovně zřizovat. Jiná paní napadla naši moravskou orlici, že se jedná o Rakousko-Uherský symbol. Vidíme v souladu s původními myšlenkami pana Smoljaka, jak nenávistnou, nepravdivou a zavádějící  kampaň jsou schopni odpůrci Moravy vést.

Je nutné začít s důkladnou ofenzívou. Častá krůpěj i kámen proráží. Vidíme, že se najdou i subjekty, které jsou schopny se omluvit za nesprávné užití pojmenování ČR jako Čechy, zejména, jde li o komerční sféru, když hrozí určité zprofanování firmy. Když je budeme trval a neustále „otravovat“, nakonec se z toho může stát určitá lavina. Přečtěte si v Bibli podobenství o nepoctivém soudci, který nechtěl vyhovět oprávněné žalobě jakési vdovy. Nakonec si řekl, že než se nechat od ní stále obtěžovat, raději ji vyhověl.
K tomu je nutné, aby naše činnost byla institucionalizována. Navrhuji ustanovení Občanského sdružení proti čechizaci Moravy (proti slovakizaci to povedeme po vedlejší koleji). I můj dotazník, o kterém se urážlivě, ale přesto musel zmínit i  pan J.Kraus, by bylo dobré posílat ho jménem takového Občanského sdružení, kterému nabízím adresu Veveří 61, 602 00  BRNO. Ono  je to nakonec donutí se nad tím zamyslet. Upozorňuji nad zajímavým textem pana Doc.Karla Šperlinka (z Prahy!), který ve sloupku v časopise MM-Průmyslové spektrum č.4/2010 m.j. uvedl, že“ „…Co kdyby se snížil počet krajů na maximálně osm?....“. To už by mohlo se přiblížit dělení naší republiky podle diecézí, které jsou na Moravě tři a jsou vedeny podle původní česko-moravské hranice (viz příloha) a kdysi o to usiloval i současný hejtman JmK pan Hašek. Bylo to v době, kdy se podařilo vrátit pár obcí z Tišnovska do Jihomoravského kraje. V čísle 7/8-2010 téhož časopisu vyjde moje úvaha nad demokracií, kde m.j. píši: „….očekával jsem, že s naprostou samozřejmostí dojde k obnově samosprávy Moravy a Slezska, zničené totalitními vládci v roce 1949. V rozporu s usnesením Federálního shromáždění ČSFR, které od soudilo zrušení Země moravsko-slezské jako akt nespravedlivý, rozdrobili novodobí vládci republiku opět na 14 „gottwaldovských“ krajů, jejichž počet později sami komunisti po 11 letech nefunkčnosti snížili. Snad si konečně dnes někdo uvědomí, že zrušením nadbytečných krajů bychom ušetřili miliardy;…..“ (text musel být příslušně zkrácen, takže tam není celá citace toho usnesení).
 
Připojuji některé mé články, z nichž „Krajské panoptikum“ se mi pod názvem: „Poločas rozpadu krajů“ a Zdi hradu Veveří“ podařilo uveřejnit v brněnské ROVNOSTi. A „Zdi hradu Veveří“ se dostaly i do letáčku samotného hradu.
Dovoluji si Vás pozvat na můj web: http://www.kolibal.cz  a blog: http://kolibal.blog.denik.cz
 
Prof. Ing. Zdeněk Kolíbal, CSc.,
Brno, Morava
http://sowa.quicksnake.cz/Zdenek-Kolibal

 
Hrad Veveří – klenba přes staletí
 
   Zdi hradů Veveří a Špilberku po jistou dobu hostily a chránily nejcennější perlu z Moravy, totiž svatou Zdislavu z   Křižanova, provdanou do Čech za rytíře Havla z Lemberka, která je dodnes vzorem rodinám a pomoci nejpotřebnějším. Její manželský svazek by měl být symbolem pro státotvornou   jednotu Čech a Moravy na základě rovnosti, spolupráce  a vzájemné úcty. Važme si, my Brňané toho, že se daří vracet našemu hradu Špilberku jeho královskou důstojnost a přispějme ze všech sil rovněž k obnově hradu Veveří, aby v trojici s hradem Pernštejnem zůstaly tyto skvosty nadále chloubou Brna, Jižní Moravy a celé naší vlasti.
Prof.Ing.Zdeněk Kolíbal, CSc.,
člen Zastupitelstva MČ Brno-Žabovřesky
http://sowa.quicksnake.cz
piątek, 11 czerwca 2010
Odwracanie kota ogonem na schodach kościoła w Pradze

Written by sowa (») 11.6.2010 13:20 in category judaica,

judaica/praha/proizraelski-artysta-lamr.jpg

Václav Lamr,  křesťanský výtvarník z Prahy  christ.art@seznam.cz wytwarza zamieszanie artystyczne pod kościołem katolickim w Pradze, żeby Czesi okazali ateistyczne współczucie dla żydowskich żołnierzy Israela, którzy zabijali na wodach międzynarodowych, zamiast modlić się po chrześcijańsku ze Swiatem za dusze zamordowanych męczenników spieszących z pomocą humanitarną dla arabskiego getta w Strefie Gazy.  

 http://www.lamr.estranky.cz

 

http://sowa.quicksnake.org

czwartek, 10 czerwca 2010
Hlboká sonda do „svedomia“ exprezidenta Michala Kováča
Napsal sowa (») 9.6.2010 23:58 v kategorii Vladimír Pavlík,


Signatár Charty 77, občiansky aktivista, bývalý redaktor zaniknutých Necenzurovaných novín-Rudé krávo Vladimír Pavlík, prezentuje svoj pohľad na súčasnosť a minulosť svojím vlastným spôsobom, bez servítky na ústach. Jeho výnimočný zmysel pre spravodlivosť vyvoláva medzi politikmi, ktorých spája chuť po moci, naľavo aj napravo, ešte stále príliš veľa duchov. Preto je vysoko pravdepodobné, že pri vzrastajúcej arogancii politickej moci a zneužívaní jej represívnych zložiek, bude Vladimír Pavlík hlavným adeptom na prvého ponovembrového politického väzňa. Zmena bude zrejme len v názve jeho obvinenia, slovo protisocialistický nahradí extrémistický alebo antisemitistický.   Žiaľ 20 rokov po prevrate v novembri 1989 ostal internet už posledným ostrovom slobody slova, pretože printové média sú buď v rukách novodobej finančnej oligarchie, alebo sú už zdecimované a zahnané do kúta neustálymi rozhodnutiami justičnej mafie, ktorá poslušne tak ako za socializmu, v rámci generálnej prevencie a v duchu praktík prokurátora Višinského, eliminuje každý prejav slobodného a nezávislého názoru vysokými finančnými sankciami v tzv. sporoch na ochranu osobnosti politických a ekonomnických gaunerov. Z týchto dôvodov majú obe skupiny panicky strach z príspevkov Vladimíra Pavlíka na ktoré je striktné embargo.

 Hlboká sonda do „svedomia“ exprezidenta Michala Kováča – 1. časť

                                                                         2.časť
                           Trochu do histórie

Píše sa rok 1871. Vtedy sa narodil Valentín Labus ako nemanželské dieťa istého vplyvného poľského grófa a služobnej na jeho panskom dvore. Otec sa samozrejme o neho celý život nestaral a mama ho umiestnila do chudobnej rodiny, ktorá ho aj vychovala. Aj keď celý život prežil v chudobe, bol to čestný a dobrý človek, ktorý vychoval osem detí. Keď sa v Lubiene vyučil za garbiara, presťahoval sa do Spišskej Belej, kde si založil aj rodinu. Vo svojej garbiarskej profesii bol veľmi šikovný a pamätníci na neho spomínajú ako na dobrého a pracovitého človeka. 

V roku 1924 ho za veľkej slávy navštívil jeho vlastný otec. V Spišskej Belej sa dodnes traduje, ako vplyvný gróf navštívil rodinu garbiara. No syn Valentín, po všetkom tom čo prežil, nemal chuť sa s ním rozprávať. Napriek tomu mu nevlastný otec založil v Zipser Banke konto na sumu 250 000 mariek, čo v tom období boli neskutočne veľké peniaze. Valentín Labus ich ale nikdy nepoužil, lebo bol zvyknutý žiť veľmi skromne. Až v roku 1942, keď umieral, dal dokument o právomoci k výberu sumy svojim deťom, aby sa poctivo rozdelili. Keďže rodina mala nemeckých predkov, polovica súrodencov musela odísť – ujsť do Nemecka. Výber peňazí sa im podarilo uskutočniť a v Nemecku ich uložiť na „účet“.

Druhá polovica rodiny ostala bývať v Spišskej Belej a od roku 1948 boli neustále prenasledovaní ŠtB a komunistickou mocou. Súrodenci žijúci v Nemecku sa snažili nájsť spôsob, ako peniaze preniesť na Slovensko, čo sa aj v roku 1967 podarilo a Emil Labus, otec dnes žijúceho Františka Labusa išiel do banky výber vybaviť. Tam sa od pracovníčky dozvedel, aká veľká suma je tam. Komunistický režim ale výber odmietol a začalo sa opätovné prenasledovanie rodiny, vrátane nasadenia agentov ŠtB. Ten po týchto akciách štátu prestal ohľadom tohto už vyvíjať aktivity. V Bratislave na Kupeckého ul. č. 6 mal ale sestru Margitu. Tam bývala aj staršia pani s ktorou sa poznala, a túto pani navštevoval aj Michal Kováč s manželkou Emíliou, s ktorými sa tam zoznámila aj pani Margita. Táto sa neskôr Michalovi Kováčovi zdôverila s problémom výberu peňazí, keďže zistila, že pracuje v banke. Ten jej za províziu prisľúbil pomoc pri výbere sumy. Sestra Margita začala naliehať na svojho brata Emila, aby dokument priniesol do Bratislavy a za prítomnosti jeho syna Františka, odovzdali v roku 1982 dokument Zipser Banky aj s potrebnými dokladmi (rodné listy, úmrtné listy a pod.) Michalovi Kováčovi. Títo ľudia, v dobrej viere, všetky dokumenty odovzdali bez úradného potvrdenia či spísania akéhokoľvek dokumentu. Za krátky čas po tomto akte teta Margita zomrela, čo Michal Kováč využil – a miesto provízie si ponechal celú sumu peňazí. Všetky spôsoby domôcť sa práva za bývalého režimu boli bezúspešné.

Ponovembrový boj za spravodlivosť

Keď sa Michal Kováč stal slovenským prezidentom, František Labus a Mária Svitanová sa opätovne začali domáhať svojich nárokov. Niekoľkokrát mu písali aby dokument vrátil, navštívili ho v jeho nadácii, odkiaľ boli jeho ochrankou vyhodení, skúšali všetko možné aj nemožné. Podali na neho trestné oznámenia, no veci sa nepohli.

Keď v auguste 1995 uniesli jeho syna a on platil za neho kauciu, rakúski novinári sa ho pýtali, odkiaľ má takú veľkú sumu peňazí. Ten v televízii ukázal dokument, tvrdiac, že je to dedičstvo po jeho nebohom strýkovi, no poškodená strana, sledujúc taktiež tento televízny dokument s hrôzou zisťuje, že je totožný s ich vlastným dokumentom, ktorý Michalovi Kováčovi odovzdali v roku 1982. V roku 1999 začala v tejto kauze konať aj polícia, a treba otvorene povedať, že v nej odviedli kus poctivej roboty, za ktorú si jej príslušníci z OO PZ Ružinov – západ zaslúžia verejné poďakovanie. (Podrobnosti budú uverejnené v niektorej ďalšej časti – pozn. autora V. P.) Pán Labus a pani Svitanová navštevujú viacerých politikov, novinárov, médiá, no každý od toho bočí. Nakoniec po dlhých ťahaniciach sa im podarilo Michala Kováča dostať pred súd, no on nemal záujem sa tam dostaviť. Dostavil sa až na štvrtú výzvu, keď mu hrozila pokuta a predvedenie. Pani Svitanová sa totiž neustále na súdoch pýtala, ako je to možné, keď ona ako dôchodkyňa a pán Labus ako dôchodca prichádzali na súdy až z východného Slovenska – a on, s osobným šoférom a autom, čo je platené daňovými poplatníkmi, sa nevie dostaviť na súd, ktorý je vzdialený niekoľko ulíc od jeho bydliska.
Keďže v ďalších častiach sa budem opierať o autentické dokumenty, odcitujem časť z jedného z rozsudkov z 15. novembra 2005 – 20C 214/02-54:

„Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 4. 9. 2002, doplneným podaniami zo dňa 4. 11. 2002, 7. 3. 2003 a 9. 6. 2003, domáhali vydania bankového dokumentu – vkladnej knižky č. 4434 znejúcej na meno: Kontoinhaber, Labus Valentin, Spišská Belá, Slovakai vedenej v Deutsche Bank, Frankfurt Main. V odôvodnení návrhu uviedli, že na uvedenú knižku bola v roku 1922 v tom čase v banke Zipser vložená suma 250.000,- DM. Predmetná suma v roku 1944 bola vyvezená do Nemecka, do peňažného ústavu Dresdner bank. V roku 1982 odporca prostredníctvom nebohej tety navrhovateľov Margity Juráčkovej v Bratislave na Kupeckého prevzal originál výpisu z účtu banky Zipser Spišská Belá znejúci na meno Valentín Labus so stavom 250.000,- DM s tým, že ako pracovník Československej banky v Bratislave vybaví výber tejto sumy v prospech potencionálnych dedičov po nebohom Valentínovi Labusovi, zomrelom 5. 6. 1942.  Od roku 1995, kedy dňa 5. 10. 1995 Slovenská televízia v hlavnom spravodajstve odvysielala šot, v ktorom bol detailný záber ich bankového dokumentu a ktorým odporca preukazoval pôvod zaplatenia kaucie za syna Michala v kauze Technopol, sa bezvýsledne domáhajú toho, čo im patrí, teda bankového dokumentu. Vyjadrenie odporcu k získaniu dokumentu bolo všeobecné, že ho má po vzdialenom príbuznom, „po ujovi“. Odporca doposiaľ DOBROVOĽNE NEVYDAL DOKUMENT, odmieta akýkoľvek dialóg, naďalej neoprávnene disponuje a má vo vlastnej držbe bankový dokument.“

Vladimír Pavlík 

 http://necenzurovane.cwahi.net/10/labus1.html

http://sowa.quicksnake.cz
poniedziałek, 07 czerwca 2010
Odhalenie pamätnej tabule pátrovi Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi OFM v Liptovskej Tepličke - 6. jún .2010
Napsal sowa (») 6.6.2010 23:52 v kategorii František Bednár,

Vážení hostia, milí priatelia,

Je pre mňa veľkou cťou, že môžem byť prítomný v mene Svetového združenia bývalých československých politických väzňov pri odhalení tejto pamätnej tabule, ktorá je aspoň skromným pripomenutím si obetí, ktoré v časoch neslobody, v mene viery, priniesli vzácni a odvážni ľudia akými bol aj nebohý františkán páter Cyril Bystrík Janík, rodák z Liptovskej Tepličky.

Musím sa priznať, že k pocitu radosti sa žiaľ pridáva aj pocit smútku a zahanbenia z ľudskej zloby a malomyseľnej zbabelosti, ktorá bola príčinou krivdy a nespravodlivosti spáchanej bývalým režimom na nevinných ľuďoch, ktorých jedinou vinou bolo to, že sa nespreneverili odkazu našich otcov a materí, posolstvu Ježiša Krista a na rozdiel od tých ktorí ich súdili, neslúžili diablovi.


Je smutným svedectvom dnešných dní, že túto pamätnú tabuľu odhaľujeme vyše dvadsať rokov po novembri 1989, kedy komunistický režim pod tlakom vonkajších udalostí vyhnil zvnútra a nebol už schopný existovať bez sovietskych tankov a okupačnej armády. Najprv sa začali rozpadávať satelity a nakoniec sa rozpadlo aj samotné boľševické impérium s ktorým malo naše priateľstvo trvať na večné veky. Politický systém sa zmenil a reálny socializmus nahradil nomenklatúrny kapitalizmus. Dočkali sme sa aj slobody náboženského vyznania, otvorenia hraníc a slobody slova. Nedočkali sme sa žiaľ spravodlivého vysporiadania sa s minulosťou, so spáchanými zločinmi, ani vytvorenia skutočne lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.

Kresťanské odpúšťanie je prejavom šľachetnosti a veľkorysosti, ale len vtedy, ak vinník úprimne oľutoval svoje hriechy a požiadal o odpustenie. Ak sa však spolupáchatelia neprávosti vysmievajú zo svojich obetí a ešte aj po ich smrti hanobia ich meno, ba dokonca na nich zarábajú podávaním žalôb v tzv. sporoch na ochranu osobnosti proti vydavateľom, ktorí tieto prípady uverejnili v tlači, tak v tom prípade sa z kresťanského odpúšťania stáva zbytočné prázdne gesto a ako nedávno povedal Sv. Otec, odpustenie nemôže nahradiť spravodlivosť.

A tak aj dnes, v čase demokracie a pomyselnej slobody, naďalej kričia obete komunizmu a ostávajú smutným mementom nášho zlyhania a nezáujmu. Dodnes nie sú objasnené a vyšetrené vraždy a násilné úmrtia kňazov, či už je to smrť Přemysla Coufala, Štefana Poláka a ďalších. Svetská spravodlivosť, ešte stále aj s účasťou mnohých tých, ktorý sa podieľali na neprávostiach, ostáva slepá a hluchá. Jedným z výkričníkov našej minulosti je aj osud tajne vysvieteného kňaza františkánskej rehole Cyrila Bystríka Janíka, ktorý je o to tragickejší pretože sa nestal v časoch barbarskej noci 50. rokoch, ale v čase, nástupu Gorgačova a perestrojky v bývalom ZSSR.

V 80. rokoch si už komunistický režim v bývalom Československu začínal uvedomovať, zmeny ktoré prichádzali z východu. Súdenie kňazov za prejavy viery bolo už preto politicky nežiaduce a práve preto Štátna bezpečnosť ako zámienku pre odsúdenie pátra Janíka využila obvinenie z podvodu. Mal vraj vylákať peniaze od svojej duchovnej matky, ktorá ho podporovala ako sirotu. Verejná Bezpečnosť sa na podnet ŠtB nezastavila ani pred zneužitím citovej väzby bezdetnej vdovy, ktorá neuniesla odchod Cyrila Janíka z dôvodu nátlaku Štátnej bezpečnosti a monitorovania rehole. V júni 1985 uňho urobili domové prehliadky a našli samizdatovú, náboženskú literatúru a liturgické potreby. Okresný prokurátor v Poprade Michal Bajus ho vzal do väzby, odkiaľ bol po troch týždňoch prepustený. Okresný súd v Poprade za predsedníctva Štefana Harabina ho najprv oslobodil. Prokurátor sa však odvolal a Krajský súd v Košiciach za predsedníctva Jozefa Hrindáka, ktorý dodnes súdi na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, vrátil vec okresnému súdu do Popradu. Súd znovu za predsedníctva Harabina a sudcov Pjesčáka a Mečka odsúdil Janíka na 28 mesiacov nepodmienečne. Krajský súd, kde senátu predsedal Štefan Petro, a Peter Dubivský ho zároveň odsúdil za marenie dozoru nad cirkvou a Janíkove odvolanie zamietol. Žiadosť o odklad trestu zo zdravotných dôvodov sudca Harabín zamietol s poznámkou aby ho vyšetril väzenský lekár.

Páter Cyril Bystrík Janík sa ako baránok dostal medzi vlkov s pocitom krivdy a nespravodlivosti, ktorá ho postihla na zbytok jeho života. Pobyt vo väzení znášal veľmi ťažko a zrejme došlo ak k jeho šikanovaniu. Po zmene politického systému a obnovení rehoľného života odišiel medzi svojich bratov františkánov do Českej republiky. Následky väznenia sa podpísali pod vznik ťažkej psychickej choroby v dôsledku ktorej upustil kláštor a žil medzi ľuďmi bez prístrešia. Za bližšie neobjasnených okolností, údajne následkom úrazu, opustil tento svet predčasne vo veku 46. rokov 9. novembra 1998.

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, v súvislosti s odhalením pamätnej tabule, požiadalo Ústav pamäti národa o podanie návrhu na súdnu rehabilitáciu Pátra Cyrila Bystríka Janíka a očistenie jeho mena in memoriam, pretože dodnes sa tak Bohužiaľ nestalo. Ak sa tak nestane, tak potom sa Slovenská republika nemôže nazývať demokratickým a právnym štátom!

Páter Cyril Bystrík Janík patrí medzi martýrov nášho národa, ktorí trpeli za svoju vieru a spolu s ďalšími odvážnymi, ktorí aj v najťažších časoch nezlyhali, nech je nám vzorom aj dnes, keď čelíme opäť novým hrozbám novodobého Babylonu, ktorý vyhlásil otvorenú vojnu cirkvi, náboženským symbolom a kresťanskému odkazu našich predkov. Tak ako oni dokázali čeliť a postaviť sa na odpor proti vtedajšiemu zlu, rovnako aj my musíme nájsť odvahu nepodľahnúť nástrahám pohodlného konzumizmu, kultúre bezduchej morálky, lacnej zábavy a zlatého teľaťa.

Je našou morálnou a kresťanskou povinnosťou, s úcty k týmto obetiam, aby sme si nenechali vziať dedičstvo našich predkov, naše tradičné kresťanské a rodinné hodnoty a nestali sa bezduchými otrokmi satanskej monokultúry alebo pseudokresťanmi, ktorí sa modlia k Bohu ale klaňajú antikristovi.

Česť pamiatke martýrom slovenského národa!

sobota, 05 czerwca 2010
Na odhalenie pamätnej tabule väznenému pátrovi Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi OFM 6. júna 2010 v Liptovskej Tepličke

Napsal sowa (») 5.6.2010 00:31 v kategorii Svetové združenie bývalých československých politických väzňov

svec/janik.jpg

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov a Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja Vás  pozývajú na odhalenie pamätnej tabule a pietnu spomienku venovanú v čase totality perzekvovanému   a väznenému pátrovi Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi OFM  ktoré sa ukutoční v nedeľu 6. júna  2010 o 14.00 hod. v Liptovskej Tepličke. PROGRAM  PIETNEJ SPOMIENKY: ·  13.00 - odchod autobusu pre účastníkov spred  predajne Billa vedľa autobusovej stanice v Poprade ·  14.00 - otvorenie pietnej spomienky a odhalenie pamätnej tabule na rodnom dome  pátra Cyrila Bystríka Janíka OFM pri Obecnom úrade ·  príhovory zástupcov SZČPV, ZPKO a hostí ·  ukončenie pietnej spomienky staroslovienskou modlitbou.   http://www.szcpv.org

 

Je smutným svedectvom dnešných dní, že pamätnú tabuľu  pátrovi C. B. Janíkovi OFM, odhaľujeme vyše dvadsať rokov po novembri 1989, kedy komunistický režim pod tlakom vonkajších udalostí vyhnil zvnútra a nebol už schopný  existovať bez sovietskych tankov a okupačnej armády. Najprv sa začali rozpadávať satelity a nakoniec sa rozpadlo aj samotné boľševické impérium s ktorým malo naše priateľstvo trvať na večné veky. Politický systém sa zmenil a reálny socializmus nahradil nomenklatúrny kapitalizmus. Dočkali sme sa aj slobody náboženského vyznania, otvorenia hraníc a slobody slova. Nedočkali sme sa žiaľ  spravodlivého vysporiadania sa s  minulosťou, so spáchanými zločinmi, ani vytvorenia skutočne lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
Kresťanské odpúšťanie je prejavom šľachetnosti a veľkorysosti, ale len vtedy, ak vinník úprimne oľutoval svoje hriechy a požiadal o odpustenie. Ak sa však spolupáchatelia neprávosti vysmievajú zo svojich obetí a ešte aj po ich smrti hanobia ich meno, ba dokonca na nich zarábajú podávaním žalôb v tzv. sporoch na ochranu osobnosti  proti  vydavateľom, ktorí tieto prípady uverejnili v tlači,  tak v tom prípade sa z kresťanského odpúšťania stáva zbytočné prázdne gesto a ako nedávno povedal Sv. Otec, odpustenie nemôže nahradiť spravodlivosť.
 A tak aj dnes, v čase demokracie a pomyselnej slobody, naďalej kričia obete komunizmu a ostávajú smutným mementom nášho zlyhania  a nezáujmu. Dodnes nie sú objasnené a vyšetrené vraždy a násilné úmrtia kňazov, či už je to smrť Přemysla Coufala, Štefana Poláka a ďalších. Svetská spravodlivosť, ešte stále aj s účasťou mnohých tých, ktorý sa podieľali na neprávostiach, ostáva slepá a hluchá. Jedným z výkričníkov  našej minulosti je aj osud tajne vysvieteného kňaza františkánskej rehole Cyrila Bystríka Janíka, ktorý je o to tragickejší  pretože sa nestal v časoch barbarskej noci 50. rokoch, ale v čase, nástupu Gorgačova a perestrojky v bývalom ZSSR.  http://www.szcpv.org/09/ocistenie.html

http://sowa.quicksnake.cz

czwartek, 27 maja 2010
17 lat był więźniem politycznym komunistycznego reżimu: Milo Kominek - 20.6.1926-25.5.2010
Napsal sowa (») 27.5.2010 22:52 v kategorii Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, přečteno: 0×


25.5. zomrel v nemocnici vo Frýdku-Místku Milo Komínek, vzácný človek, vydavateľ a šéfredaktor časopisu Svědomí/Conscience, pilot, parašutista, akrobat, odbojár a po 17 rokoch politický väzeň komunistického režimu.  Česť jeho pamiatke!

Rozloučení s Milo Komínkem se koná v pondělí 31. května 2010 ve 13 hodin v kostele sv. Jana a Pavla v Místku, odkud M. Komínka doprovodíme na hřbitov v Hodoňovicích.  (Autobus pro smuteční hosty bude přistaven u kostela.)

 http://www.szcpv.org/10/milo.html  

Prevzaté: http://www.vladimirhucin.cz/?q=node/413
http://hedvicek.blog.cz/1005/milo-kominek-20-6-1926-25-5-2010


Milo Komínek (uprostred) při setkání s Vladimírem Hučínem a Zbyškem Dřevojanem 

http://sowa.quicksnake.cz/Svetove-zdruzenie-byvalych-ceskoslovenskych-politickych-vznov/17-lat-by-winiem-politycznym-komunistycznego-reimu-Milo-Kominek-20-6-1926-25-5-2010
wtorek, 18 maja 2010
Zomrel bývalý politický väzeň Anton Halko
Napsal sowa (») 18.5.2010 20:26 v kategorii Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, přečteno: 2×


Dňa 16.mája 2010 o 11.30 náhle zomrel bývalý politický väzeň a člen Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov Anton Halko. Narodil sa 16.júna 1952 v Rajci.  Ako vojak základnej vojenskej služby bol 11.6.1972 zatknutý a obvinený zo zbehnutia, pokus o útek na západ a za vykonštruovaný pokus o  vyzvedačstvo. Vyšší vojenský súd v Příbramy ho odsúdil k 14. rokom v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. Trest si odpykával na oddelení Hlava I. pre protištátne trestné činy, kde mu k trestu pridali ďalších 5 rokov. Tóno Halko prežil najlepšie roky svojho života v pekle boľševických väzníc bývalého Československa. Ponormalizačné obdobie po vpáde okupačných armád v auguste 1968 prinieslo aj drastické sprísnenie podmienok vo väzniciach, kde v období najtvrdšej normalizácie prežil vyše 17  rokov svojho mladého života,  o čom prináša šokujúce a otrasné svedectvo vo svojej knihe „Cesta za slobodou“ o ktorú žiaľ, napriek výzve Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov, neprejavilo záujme žiadne vydavateľstvo. Tóno to nemal v živote nikdy ľahké a osud bol k nemu  mimoriadne krutý. Po novembrovom prevrate sa v decembri 1989 ako prvý z oddelenia Hlava I. dostal na slobodu. Jeho životným snom bolo vycestovať  do USA, čo sa mu po zmene režimu aj podarilo. Paradoxne ho táto krajina „slobody“ deportovala ako nežiaduceho  späť na Slovensko, pretože si dovolil trochu privyrobiť na turistické vízum.  Následky ťažkého väzenia sa podpísali pod jeho zdravotný stav až sa postupne dostal do invalidného dôchodku.  Jeho podlomené zdravie a slabé srdce  dotĺklo vo veku nedožitých 58. rokov a navždy skončila jeho cesta za slobodou.  Prosíme o modlitbu za pokoj  jeho duši. 

Večné odpočinutie daj mu Pane!

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov
Nám. sv. Egídia 102/14,
058 01 Poprad
tel.
052 7722626, 0903 142 771
e-mail: szcpv@szcpv.org
              http://szcpv.org/10/tono.html 

http://sowa.quicksnake.cz/Svetove-zdruzenie-byvalych-ceskoslovenskych-politickych-vznov

poniedziałek, 26 kwietnia 2010
Kniha FEJETONU + koncerty KVÌTEN 2010
Napsal sowa (») 26.4.2010 13:04 v kategorii Jaroslav Hutka, přečteno: 3×


Radostně oznamuji, že vydavatelství Galén ve vydávání mých Spisů pokračuje a že jsou na světě Fejetony. Jsou tam všechny, co jsem kdy napsal a má to téměř 400 stran. Více než třetina jich nebyla knižně vydána, sedm nalezeno v mém archivu. Objednat se to dá zde:


Fejetony jsem začal psát v roce 1977, když mi bylo zakázáno koncertování a já měl najednou spoustu volného času. V poslední sezóně v roce 1976-1977 jsem měl 170 koncertů.
Fejetony byly šířeny samizdatově, to znamená přepisováním na psacím stroji. V roce 1989 jsem si v Rotterdamu založil samovydavatelství SEBETLAČ a fejetony disidentské a emigrantské jsem si vydal v knize POŽÁR V BAZARU. Nazval jsem ji podle fejetonu, který jsem napsal v roce 1979 po návratu z amerického turné a u emigrantů mi udělal podobný malér, jako nedávno píseň Udavač z Těšína u celého národa. Byl jsem tehdy prohlášen zrádce a několik let jsem si česky nezahrál, takže jsem se naučil holandsky a vystupoval jsem v tomto neatraktivním jazyku.
Fejetony prvních sedmi ponávratových let jsem vydal v knize PODZIM JE TADY a všechny další jsem šířil většinou po elektronickém větru a nakonec zcela rezignoval na psaní do novin.
Největší radost mi udělaly ale fejetony, které vydavatel našel v balíku papírů, který jsem mu předal a který byl jakýmsi značně nepořádným archivem všeho možného. Netušil jsem, že se tam dají najít takové poklady.
Do přílohy jsem dal ediční poznámku k Básním i k Fejetonům od Jana Šulce, který obě knihy zpracoval jako redaktor a který má hlavní zásluhu na tom, že tyto Spisy, kterých bude osm, vycházejí. Fejetony se čtou dobře, tak si je kupte...

KONCERTY
duben 2010
30. pátek, Hutka, Tübingen NĚMECKO, Club Voltaire, Haaggasse 26, 20:00

květen 2010
3. pondělí, Hutka, PRAHA 2, Balbínova lit. hospůdka, Balbínova 6, 20:00
6. čtvrtek, Hutka, JILEMNICE, centrum zábavy, 19:00
10. pondělí, Hutka, PRAHA 8 - KOBYLISY, báječný koncert pro uzavřenou společnost
15. sobota, Hutka, KLOBOUKY U BRNA, klub Vendetta, v prostorech starého mlýna, 20:00
16. neděle, Hutka, POZLOVICE U LUHAČOVICE, hotel Ogar, 19:00
20. čtvrtek, Hutka, PRAHA 10 - STRAŠNICE, InGarden, Nad Primaskou 45, 19:00
22. sobota, Hutka, MŠENO, sokolovna, 17:00
27. čtvrtek, Hutka, ŠTRAMBERK, Kulturní dům, náměstí, 19:00
28. pátek, Hutka, KROMĚŘÍŽ, restaurace ČERNÝ OREL v 19:00

Srdečně zdravím - Jaroslav Hutka
www.hutka.cz


Ediční poznámka

Druhý svazek Spisů Jaroslava Hutky přináší první souborné vydání jeho básní. Nejstarší básně, jejichž strojopisy se dochovaly v Hutkově archivu, pocházejí z roku 1965 (...)

http://sowa.quicksnake.cz
środa, 21 kwietnia 2010
na wyjaśnienia austriackiego prezydenta Fischera, dlaczego, w odróżnieniu od Václava Klausa, nie mógł przyjechać do Krakowa
Czech 
Republic

Dzień dobry!

 

Przesyłam odpowiedź pana Ladislava Jakla, Sekretarza Stanu w Kancelarii Prezydenta Republiki Czeskiej, na wyjaśnienia austriackiego prezydenta Fischera, dlaczego, w odróżnieniu od Václava Klausa, nie mógł przyjechać do Krakowa:

 

"Kto chciał przyjechać, znalazł sposób, kto nie chciał, szuka usprawiedliwienia. Pan Fischer tłumaczy, jak daleko jest z Wiednia do Krakowa i twierdzi, że podróż trwająca 13 godzin byłaby ponad siły jego kierowcy. Może lepiej przyjrzałby się mapie. Stwierdziłby, że z Pragi położonej bardziej na zachód jest do Krakowa 550 km, czyli 5 godzin i 56 minut, podczas gdy z Wiednia, który w porównaniu z Pragą leży bardziej na wschód, do Krakowa jest tylko 479 km, czyli 5 godzin i 37 minut. A więc z bardziej oddalonej Pragi można było przyjechać, a z bliższego Wiednia było to niemożliwe? Obliczyć trasę na podstawie mapy umiem, natomiast spekulacje na temat tego, czy nieobecność na pogrzebie pana prezydenta Kaczyńskiego to u pana prezydenta Fischera tylko kwestia wygody czy chodziło raczej o polityczny gest, pozostawię innym."
 
Ladislav Jakl, Dyrektor Departamentu Politycznego Kancelarii Prezydenta Republiki Czeskiej
http://groups.google.de/group/sowamagazyn/browse_thread/thread/d450b904600afabf
http://sowa.quicksnake.cz/Ladislav-Jakl
wtorek, 13 kwietnia 2010
Miloslav Pletanek: Diskriminují v Tescu početné rodiny?
Miloslav Pletanek: Diskriminují v Tescu početné rodiny?

Miloslav Pletanek: Diskriminují v Tescu početné rodiny?

Dodany przez sowa

06:23
MILOSLAV: Diskriminace početných rodin?

Sledované: 626Komentáře: 1

Diskriminují v Tescu početné rodiny? Jsou jejich limity pro nákup sity na míru malo početných rodin s jedináčky? Nemělii o byt tyto limity spíše podle počtů osob v rodině? Tak o tom JE tohle video z Tesca Na Zličíně v Praze 9.4.2010. Co si o tom myslíte, nebojte se diskutovat.
http://sowa-frankfurt.ning.com/video/miloslav-pletanek-diskriminuji
sobota, 10 kwietnia 2010
Zomrel bývalý politický väzeň Emil Švec
Napsal sowa 10.4.2010 04:57 v kategorii Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, přečteno: 3×


Emil Švec, Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov
Nám. sv. Egídia 102/14, 058 01 Poprad
tel. 052 7722626, 0903 142 771
e-mail: szcpv@szcpv.org

  • Zomrel bývalý politický väzeň a podpredseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov-Emil Švec
  • www.szcpv.org
  • http://szcpv.org/04/svec.hml

  • Motto:„Sedel som šesť rokov, bez akéhokoľvek rozsudku.“

    „Je realita, že existuje ilegálna komunistická organizácia v justícii, ktorá je napojená na bývalé komunistické štruktúry a disponuje materiálmi zo Štátnej bezpečnosti a Ministerstva vnútra a riadi ďalší boj o krytie páchateľov zločinov minulosti a samozrejme uchytenie sa a udržanie pozícií v justícii.“ A za to mi dali tie tri mesiace...

    Emil Švec sa narodil v roku 1925 v Piešťanoch a vyrástol v kresťansky založenej rodine. Získal základné i stredné vzdelanie, neskôr absolvoval letecký výcvik v armáde. Ako mladý študent sa pripojil k piešťanskej skupine Bielej légie, ktorá viedla aktívny odpor voči formujúcemu sa totalitnému komunistickému režimu. Kamil Vančo, katolícky farár zo Sokoloviec pri Piešťanoch, ho na svojej fare zoznámil s ďalšími členmi skupiny. Počas ďalšieho štúdia na Lekárskej fakulte v Bratislave bol Emil zatknutý ŠtB a odsúdený za velezradu na šesť rokov väzenia. Po prepustení z väzenia si nemohol nájsť žiadnu prácu, a preto práškovacím lietadlom ušiel do Rakúska. Vo Viedni sa zapísal na univerzitu a počas štúdia medicíny pracoval ako novinár. Štátna bezpečnosť ho v tom čase evidovala ako nepriateľa štátu a prostredníctvom svojich agentov sledovala jeho činnosť. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa. Komunistická propaganda rozohrala spravodajskú hru a verejnosť dezinformovala, že Emil Švec bol zadržaný pri prechode hraníc z Rakúska do ČSSR a bez akýchkoľvek dôkazov ho označila za agenta NATO. V roku 1969 prepustený a rehabilitovaný, avšak po pseudorehabilitácii ho opätovne uväznili. Na slobodu bol prepustený v roku 1977, no až do roku 1989 mal so štátnou bezpečnosťou problémy. Šokujúcou bola skutočnosť, že v roku 1993 bol obžalovaný za útok na verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a Krajský súd v Trnave ho odsúdil na trojmesačné odňatie slobody. Dôvodom bolo, že po roku 1989 sa domáhal pátrania a potrestania páchateľov krivdy páchanej voči jeho osobe (...).  http://www.upn.gov.sk/filmy/emil-svec-1925

     http://de.groups.yahoo.com/group/sowa/message/1010

  • http://sowa.quicksnake.cz/Svetove-zdruzenie-byvalych-ceskoslovenskych-politickych-vznov
    czwartek, 08 kwietnia 2010
    František Bednár: Záruku zvýšenia veku odchodu do dôchodku vám dá len strana SAS!

    Záruku zvýšenia veku odchodu do dôchodku vám dá len strana SAS!

    Napsal sowa 8.4.2010 10:20 v kategorii František Bednár, přečteno: 2×
    kezmarok/fero.jpg

    František Bednár, Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

    Záruku zvýšenia veku odchodu do dôchodku vám dá len strana SAS!

    Ak by sa parafrázoval slogan „pražského piráta“ Viktora Koženého o záruke desaťnásobku, ktorú mali ziskuchtivým občanom dať len Harwardské investičné fondy, s určitosťou  možno očakávať, v prípade povolebnej koalície s účasťou SAS, že prvé čo by navrhol tvorca daňovej reformy z roku 2003 a bývalý poradca exministra SDKÚ Ivana Mikloša, dnes už predseda novovzniknutej „SDKÚ-Light“ s názvom Sloboda a solidarita Richard Sulik, by bolo zvýšenie veku odchodu do dôchodku.

    Podvod s kupónovou privatizáciou určite nemožno  prirovnávať k tzv. „rovnej“ 19% dani zo všetkých druhov príjmov, ktorej základom bola Suliková diplomová práca, ale nemožno si nevšimnúť jeden fakt ktorý s princípom solidarity, ku ktorej sa dnes hlási  Suliková SAS, nemá nič spoločné. V mnohých ekonomicky vyspelejších štátoch, akými sú napr. Švédsko, je všeobecne zaužívaným ekonomickým princípom solidarity, že nadštandartné a vyššie príjmy sú štátom zdaňované vyššou sadzbou, ako príjmy občanov s nižším príjmom. Pokiaľ na Slovensku do daňovej reformy SDKÚ občania mali daň z príjmu, vrátane dane z úrokov vkladov nižšiu a nadštandartne zarábajúci vyššiu, po tejto daňovej reforme sa to zásadne zmenilo v neprospech väčšiny s nižším príjmom, ktorá sa poskladala na to, aby si milionári, vrátane tvorcu reformy Richarda Sulíka, (v jednej  televíznej diskusii sám priznal výšku svojho majetku vo výške niekoľkých miliónov) na  ich úkor zvýšili svoju životnú úroveň. Bez zveličovania možno povedať, že R. Sulík navrhol rovnú daň hlavne pre seba.

    Tzv. pravicoví ekonómovia sa radi oháňajú tvrdením, ako táto rovná daň prilákala na Slovensko zahraničných investorov. Pochopiteľne, tak ako hyeny zacítia zdochlinu na diaľku, rovnako aj tzv. investori, vrátane špekulatívneho kapitálu, zacítia príležitosť ako sa dá zarobiť na úkor štátu a  jeho občanov.

    Inou otázkou, ktorá by si vyžadovala samostatný priestor, je fakt za akú cenu sme sa po tom, čo sme si rozkradli a vytunelovali prosperujúce fabriky, stali „gastarbaitrami“ vo vlastnej krajine a lacnou pracovnou silou. Aspoň stručne treba pripomenúť, že po „ ekonomickom banditizme“ s názvom, malá privatizácia, nasledovala veľká privatizácia a potom, čo už banky neboli schopné získať peniaze z tzv. nedobytných pohľadávok privatizérov a boli predané do zahraničia, sme si za babku   predali všetky najdôležitejšie strategické podniky. Touto ekonomickou sabotážou sme sa definitívne dobrovoľne, trestuhodne a ľahkomyseľne pripravili o energetickú bezpečnosť a stali sa guberniou zahraničných spoločností. Naši predkovia by sa obracali v hroboch, keby vedeli, ako sme sa dokázali zbaviť „rodinného striebra“ a ako krajina s obrovskými vodnými zdrojmi predala do zahraničia aj vlastnú vodu a to už dokáže len idiot, alebo zaslepený chamtivec, ktorý si vidí len po koniec nosa a nezaujíma ho čo tu zanechá ďalšej generácii.

    Svetové združenie bývalých čsl. Politických väzňov oslovilo listom R. Sulika s návrhom aby do touto stranou pripravovaného referenda s podružnými otázkami, ktoré netrápia občanov, bola doplnená ako prioritná otázka týkajúca sa prijatia účinného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.  Richard Sulik neodpovedal!

    Bývalí politickí väzni a obete komunizmu sa počas ôsmych rokov tzv. pravicovej  vlády M. Dzurindu dočkali len prázdnych rečí o potrebe reforiem, uťahovania opaskov a zrušenia zliav v doprave. Návrh zákona na odškodnenie obetí okupácie 21. augusta 1968 túto vládu nezaujímal a návrh nakoniec podal vtedy opozičný poslanec R. Kaliňák. Paradoxne, napriek rôznym mediálnym prívlastkom o boľševizme, bola k obetiam komunizmu ústretovejšia vláda ľavicového Smeru. Po dlhých rokoch bol zákonom č. 285/2009 Z.z novelizovaný  Zákon č. 274/2007  Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom, tak aby sa vzťahoval aj na niekoľko stoviek sirôt, ktorým  rodičia zahynuli v Gulagoch.

    Čo sa dá očakávať po voľbách v prípade koalície SDKÚ, KDH, SAS, SMK a Most-Hid?  Vychádzajúc s vyše 60%-ných  volebných preferencii strany Fidesz Viktora Orbana v Maďarsku a očakávaného politického smerovanie zahraničnej politiky tejto strany, by bola účasť SMK a Mostu- Hid, pre Slovensko pohromou a zárukou vydierania koaličných partnerov, ktorí by museli týmto stranám plniť všetky požiadavky, v snahe za každú cenu udržať funkčnosť koalície. Okrem tradičnej pseudo-pravicovej rétoriky o trhovom všelieku a potrebe upevňovania väzieb na MMF a Svetovú banku, s určitosťou to bude opäť potreba „dokončenia“ ekonomických reforiem a obvinenie predošlej vlády z enormného  zadlženia a nárastu nezamestnanosti. Jediným východiskom budú opäť reformy a uťahovanie opaskov a opäť sa možno zablysne R. Sulík s nejakou „skvelou“ myšlienkou ako napríklad zvýšenie veku odchodu do dôchodku, najlepšie do 75 rokov, možno sa to spojí aj so špeciálnym bonusom niektorej z DSS, ktorá,  za mierny príplatok, poskytne novopečeným dôchodcom odvoz rovno na cintorín. V súvislosti s krízou tu zrejme pribudne nóvum, vo forme invenčne - fundovaného vysvetlenia, najlepšie nositeľmi Nobelových cien za ekonomiku, ktorí občanov presvedčia o tom, že v súčasnom štádiu kapitalizmu je strategicky potrebné a nutné, aby boli zisky kapitalisticky striktne  individuálne a straty v prípadoch neúspešných finančných transakcií a permanentných kríz, striktne socialisticky kolektívne, teda aby si občania uvedomili, že je ich povinnosťou poskytnúť zo svojich daní  bankovým manažérom ďalší kapitál na „úspešné investovanie“ a pochopiteľne aj vykryť všetky straty. V najhoršom prípade sa im  poskladať  na „zlaté padáky“.

    Týmto nechcem tvrdiť, že koalícia Smer, HZDS a SNS bola pre Slovensko spásou a záchranou. V danej situácii SMER nemal na výber a bol nútený, ako sa vraví, uzavrieť pakt s diablom, tak ako to v politike vždy chodí. Teoreticky  by pre udržanie minima v  sociálnej oblasti a znemožnenie ekonomického zneužívania politiky bol Smer – SD a KDH aspoň akou - takou zárukou, praktická realizácia je však značne obtiažna. Hlavným problémom v nastávajúcich voľbách nebude zrejme vyhrať voľby, ale skutočným problémom bude zostaviť funkčnú vládu, ktorá sa nezapredá k tomu aby z vlastných občanov urobila pokusné králiky tzv. ekonomických reforiem, ktorých jediným cieľom bude predĺženie agónie  kolabujúceho finančného systému, založeného na princípe megakasína a ekonomiky, ktorá sa spreneverila strednej triede ako pilieru demokratického kapitalizmu.  Skutočný Demokratický kapitalizmus týmto  stratil svoju dušu, a bol nahradený politikou neskutočne zaslepenej chamtivosti, ktorá  umožnila vznik korporatívneho globálneho ekonomického fašizmu, ktorý kolaboruje s hocijakým režimom,  nezaujíma ho náboženstvo, morálka, ľudské práva, politický systém, ale jedine  lacná pracovná sila a zisk. Bohužiaľ tak ako Západ dnes umožnil vznik ekonomickej a vojenskej veľmocí v komunistickej Číne, z ktorej urobil najväčšiu továreň z najlacnejšou pracovnou silou, presne tak v minulosti finančné - bankárske kruhy a priemyselné korporácie, vo svojej chamtivosti po zisku, hospodársky podporovali nástup nacizmu v Nemecku.

    Som presvedčený, že strana SAS, v súčasnej geopoliticko-ekonomickej  situácii v akej sa nachádza Slovensko, nikdy nebude skutočnou zárukou slobody a solidarity pre občanov Slovenskej republiky, ale len ďalším nástrojom na ich zneužitie pre cudzie záujmy.

    František Bednár
    Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

    http://sowa.quicksnake.cz/Frantisek-Bednar
    poniedziałek, 05 kwietnia 2010
    Kristus vstal z mrtvých!


    Vážené dámy , vážení pánové,

                                                    dovolte mi, abych vám popřál požehnané Velikonoce  ( jež letos slaví všechny křesťanské církve ve stejném termínu ).
     Kristus vstal z mrtvých! Χριστός Ανέστη! Christ is Risen! Le Christ est ressuscité! Cristo ha resucitado!Cristo é risorto ! Христос Воскресе!
    REX NUMQUAM MORITUR – KRÁL NIKDY NEUMÍRÁ !

    Václav Srb, předseda Koruny České




    http://sowa.quicksnake.cz/Koruna-Ceska/Kristus-vstal-z-mrtvych
    sobota, 03 kwietnia 2010
    Tak už dosť, zbojníci z vysokej politiky a justície!!!


    http://necenzurovane.cwahi.net/

    Napsal sowa 3.4.2010 15:02 v kategorii Vladimír Pavlík, přečteno: 0×

    Tak už dosť, zbojníci z vysokej politiky a justície!!!

             Kauza Veľkého Slavkova ukázala tú najhoršiu možnú alternatívu v Slovenskej republike. A to, že sudcovské „ctihodnosti“ odkojené komunisticko-fašistickou ideológiou si postupne vytvárajú novú garnitúru sudcovských zasmraďovačov v mladšom (dorasteneckom) vydaní. Keď sa totiž spoja zločinci a zlodeji z vysokej politiky a justície, tak jediným možným riešením a prostriedkom na obnovu opätovnej demokracie, zákona a slušnosti je nielen okamžité zavedenie trestu smrti, ale aj tzv. šokovou terapiou, cca do 30 dní, okamžite tento trest smrti na konkrétnych páchateľoch realizovať. Verejne!!! Je nemysliteľné, aby nejaké podvodnícke zberby z nejakej schránkovej cyperskej firmy cez vysokú politiku a akéhosi pochybného sudcu, zodpovedajúcej to vizitke Súdnej rady, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, si mohli dovoliť, zatiaľ v prvostupňovom rozhodnutí, ošklbať nás všetkých o vyše 70 miliónov eur.       

       Paradoxne, aj keď na súdoch funguje systém elektronickej podateľne, čo sa dá ale obísť, ako o tom informovali médiá ohľadom Najvyššieho súdu SR – takže, prečo by sa to nedalo urobiť aj na Okresnom súde v Poprade, keď práve túto kauzu dostal diletant bez praxe Peter Koman, nominovaný Štefanom Harabinom a vymenovaný prezidentom Gašparovičom. Jeho „ctihodnosť“ Peter KomanNa internete mal tento sudca blog o jeho vášni k zbraniam a mafiánskym kauzám. Tento blog ale následne zmizol, keď sa novinári začali zaujímať o jeho osobu. Niektorí ľudia z Popradu a okolia si však ešte pamätajú, že v 90. rokoch, keď mafiáni z Kežmarku a Popradu začínali podnikať, kapitál získavali práve od otca tohto mladého sudcu JUDr. Vladimíra Komana, ktorý mal advokátsku kanceláriu v Starej Ľubovni. Jeho manželka bola riaditeľkou štátnej finančnej inštitúcie, ktorá poskytovala miliónové, zväčša nikdy nesplatené úvery, regionálnym mafiánom. Jej manžel bol hlavným sprostredkovateľom, preto sa dá predpokladať, že to nebolo pre pekné oči. Takto získal úver dnes už nebohý bývalý vodič ČSAD Ilavský vo výške 14. miliónov Kčs. Založil medzinárodnú súkromnú autodopravnú spoločnosť Globe trade trans, čo slúžilo na zakrývanie rôznych nekalých vecí. Neskôr bol za dodnes neobjasnených okolností zastrelený zo samopalu škorpión spolu so svojimi dvomi spoločníkmi.         

     To bola len špička ľadovca, lebo takýchto úverov bolo omnoho viac. Silné väzby organizovaného zločinu na mesto Kežmarok potvrdzuje aj ten fakt, že po prepustení z väzby si v ňom svoje sídlo zriadil na istý čas aj Mikuláš Černák. Ak má mladý Peter Koman vášnivý záujem o mafiánske kauzy a škorpióny, ako sa dalo vyčítať z jeho blogu, mal by sa viac zaujímať aj o to, akú úlohu pri tom hral jeho otec. Paradoxne, je to už druhý sudca v Poprade, ktorý má záujem o zbrane.      

        Jeho kolega JUDr. Radačovský bol až taký vášnivý zberateľ zbraní, že na svojej chalupe ich mal bez povolenia peknú hromádku – a keď bol v Košiciach zatknutý, tak mal pri sebe nelegálnu snajpersku pušku a niekoľko skladačiek heroínu alebo kokaínu. Len vďaka jeho kolegovi zo súdu v Košiciach, podpredsedovi súdu, nebol daný súhlas pre políciu na vykonanie prehliadky v jeho chalupe, ale len v jeho byte. Aj preto mohli byť zbrane povynášané a odpratané.             

        JUDr. Štefan Harabin ako hlavný ochranca a súkmeňovec JUDr. Radačovského aj z hľadiska pravoslávia, keďže obaja sa hlásia k pravoslávnej viere, zariadil takú zmenu novely zákona, že ak sudca nie je právoplatne odsúdený do troch rokov, môže vykonávať sudcovskú funkciu. Jeden z policajtov, pracujúci na Radačovského kauze povedal, že jeho „justičné služby“ radi využívali oblastní mafiáni, ktorí ho familiárne nazývali Miro, išli po ňom aj kvôli udaniu z brania úplatkov. Priamo ho prichytili, ako od dotyčnej osoby preberá obálku s úplatkom, no nakoniec obvinenie skončilo ako fraška, keď obaja svorne prehlásili, že práve vtedy, keď prišli policajti, tak on JUDr. Radačovskému práve splácal dlh.     

        Aký pán taký krám, aký predseda Najvyššieho súdu SR – takí aj niektorí sudcovia v Poprade, kde Harabin za bývalého režimu odsúdil aj ťažko chorého františkána Cyrila Bystríka Janíka na nepodmienečný trest. Vyzerá to tak, že biele goliere z daňových rajov na Cypre našli kvalitnú a primeranú oporu v podobe syna advokáta JUDr. Vladimíra Komana – Petra Komana, ktorý už poldruha roka pôsobí na Okresnom súde v Poprade. A pokiaľ sa zakladá na pravde, že na dotyčnom súde pôsobí aj jeho svokor, tak bordelHarabin má zelenú.Vladimír Pavlík begin_of_the_skype_highlighting     end_of_the_skype_highlighting
      
    http://sowa.quicksnake.cz/Vladimir-Pavlik/Tak-uz-dost-zbojnici-z-vysokej-politiky-a-justicie



    http://brada.blog.sme.sk/c/224130/Sudca-v-kauze-Slavkov-ma-zmysel-pre-humor.html

    Sudca v kauze Slavkov má zmysel pre humor

    Peter Koman ako samosudca  Okresného súdu v Poprade dňa 26.3.2010  rozhodol, že cyperská offshorová spoločnosť Ermanno Trade & Invest má nárok na úhradu škody 60 miliónov EUR aj s úrokmi, ktoré jej mal spôosobiť Slovenský pozemkový fond údajným zmarením investície vo Veľkom Slavkove. V prípade potvrdenia rozsudku na súdoch vyšších inštancií všetko zaplatia daňoví poplatníci. O údajnom zmarení investície si dovolím hovoriť  preto, lebo rozsudok Okresného súdu v Poprade zatiaľ nie je právoplatný a celé uznanie dlhu sprevádzajú sporné skutčnosti. O čom však niet pochýb je to, že sudcovi Petrovi Komanovi nechýba zmysel pre humor.Sudca Peter Koman má totiž na internete zverejnený blog, v ktorom popisuje svoje koníčky a obľúbenú literatúru. Tu sa netají svojou láskou k strelným zbraniam. Medzi jeho obľúbené patrí útočná puška -  Kalašnikovom skonštruovaný automat AK-47.
    Sudca Koman tiež rád číta. Medzi preferovanou literatúrou uvádza bestseller Krstný otec, ale aj knihy plné humoru od ruských autorov Iľfa a Petrova. Ide o "12 stoličiek" a "Zlaté teľa", ktorá hovorí o tom, ako  "Ostap Bender a jeho spoločíci opäť roztáčili smršť nebezpečných aktivít zameraných na jediný cieľ – zbohatnúť a konečne utiecť z boľševického Ruska. Honba za „miliónom“ nečestne zbohatnutého skupáňa Korejka je plná dobrodružstva."
    Peter Koman má teda nepochybne zmysel pre humor. Bohužiaľ to vyzerá tak, že v piatkovom rozsudku v neprospech Slovenského  pozemkového fondu nežartoval. Dovolil by si totiž niekto takto žartovať na úkor občanov Slovenskej republiky? 
    Čítajte viac: http://brada.blog.sme.sk/c/224130/Sudca-v-kauze-Slavkov-ma-zmysel-pre-humor.html#ixzz0k1djZZJ1http://korzar.sme.sk/c/5307643/sudca-o-velkom-slavkove-mlci.html
    http://korzar.sme.sk/diskusie/1658153/1/Sudca-o-Velkom-Slavkove-mlci.html

    Archiwum
    Zakładki:
    EU-Fotos
    FREUNDE - PRZYJACIELE
    IN POLEN - W POLSCE
    KOSIEWSKI
    Księga - Gästebuch
    KULTUR
    LITERATUR
    Narodowi socjaliści - komuniści - inne
    NASZE - UNSERE
    POLONIA i Polacy za granicami RP
    SOWA
    SOWA RADIO
    SOWA VIDEO
    UNIA & POLSKA
    YES - POLAND
    Free Image Hosting at www.ImageShack.us Sowa Magazyn Europejski