�esko , Slovensko

�stavn� s�d, ktor� podporuje zlo�incov a nadra�uje pr�vo ochrany majetku nad pr�vo na d�stojn� �ivot, treba zru�i�!

kultur@NOSPAM.gazeta.pl — Sun, 7 Feb 2010 09:16:52 +0100

http://necenzurovane.cwahi.net/

�stavn� s�d, ktor� podporuje zlo�incov a�nadra�uje pr�vo ochrany majetku nad pr�vo na d�stojn� �ivot, treba zru�i�! (31.1.2010)
V�etky doteraj�ie kroky �stavn�ho s�du SR, z�ktor�ho sa stal u� od jeho zalo�enia n�stroj politickej moci, boli v�dy namieren� proti z�kladn�m �stavn�m pr�vam ob�anov a�z��stavy SR bol vytvoren� praoby�ajn� pamflet, ktor�m sa rafinovane zakr�vali v�etky politick�, ekonomick� a��t�tno-teroristick� zlo�iny. Do pripravovan�ho referenda, ktor� chce uskuto�ni� strana Sloboda a�solidarita (SAS), by preto mala by� prioritne pridan� ot�zka:
M� by� �stavn� pr�vo ochrany majetku a�prezumpcie neviny nadraden� �stavn�mu pr�vu na d�stojn� �ivot? �� Gumen� v�klad jednotliv�ch �l�nkov� �stavy, ktor� nadra�uje pr�vo ochrany majetku a�prezumpciu neviny �t�tnych zlo�incov a�ekonomick�ch zlo�incov nad pr�vo na d�stojn� �ivot tis�cov �i desa�tis�cov slovensk�ch ob�anov , �ivoriacich� nad alebo pod existen�nou hranicou pre�itia, (pri�om v�mnoh�ch pr�padoch maj� i zvierat� lep�ie �ivotn� podmienky). Skr�tka, tak�to v�klad �stavy nie je ni��m in�m ne� krimin�lnym �inom nadr�iavaj�cim zlo�incom a�zakr�vaj�cim ich zlo�iny. Samotn� �stavn� s�d SR bol zalo�en� politick�m hnut�m, ktor� je zodpovedn� za zneu�itie tajnej slu�by na �nos a�sp�sobenie miliardov�ch ekonomick�ch �k�d, nap�chan�ch jeho vyvolen�mi a�vopred vybran�mi nominantmi. Je pr�zna�n�, �e jeho prv�m predsedom sa stal b�val� komunistick� minister spravodlivosti a�podporovate� politick�ch zlo�inov v�50. rokoch akademik �i�. Pe�a� politick�ho zasahovanie do �innosti �stavn�ho s�du SR je v��om doposia� a�tomu zodpovedaj� aj jeho naj�kandal�znej�ie a�najzlo�ineckej�ie rozhodnutia. �� 1. Zru�enie tzv. Me�iarov�ch amnesti�, v�rozpore s�chartou OSN, pod�a ktorej sa amnestia nesmie vz�ahova� na trestn� �iny �nosu, ktor� je de fakto �t�tnym terorom. T�mto rozhodnut�m sa Slovenska republika stala zlo�ineck�m �t�tom, ktor� znemo�nil vy�etrenie mimoriadne z�va�n�ch trestn�ch �inov, vr�tane trestn�ho �inu vra�dy jedn�ho zo svedkov R. Remi�a.
��
�2. Zru�enie z�kona o�preukazovan� p�vodu majetku, na podnet poslancov NR SR, preva�ne z�HZDS, teda, toho ist�ho hnutia, ktor� nesie zodpovednos� za zru�enie zlo�ineck�ch Me�iarov�ch amnesti�.T�mto rozhodnut�m sa z �stavy SR stal prostriedok na zakr�vanie ekonomickej trestnej �innosti zlo�incov, zv��a prepojen�ch s�politikmi, alebo politikov samotn�ch, ktor� si svoj blahobyt zabezpe�ili na �kor v��iny slovensk�ch ob�anov, neraz dohnan�ch v�ich z�falej soci�lnej situ�cii aj k�samovra�d�m. Z��l�nku �stavy o�ochrane majetku a�dodr�ania prezumcie neviny sa stala posv�tn� krava a�zakl�nacia formula pre v�etk�ch mafi�nov, podvodn�kov a politick�ch �pekulantov� na �ele s�Vladim�rom Me�iarom, ktor� �ou operuje naj�astej�ie.

�� Je nesporn�, �e tak ako za b�val�ho totalitn�ho komunistick�ho syst�mu bola just�cia a��t�tne repres�vne zlo�ky namieren� proti oby�ajn�m �u�om, rovnako je tomu v�just�cii aj dnes. Rozdiel je len v�miere represie, ktor� je dnes sofistikovanej�ia a�rafinovanej�ia. V�sledok je v�ak rovnak�. Na jednej strane ochrana politickej oligarchie a�ich blahobytu a�na druhej, mno�stvo �udsk�ch trag�di�, z�falstva a�bezn�deje. Predt�m popraven�ch, zastrelen�ch na hraniciach, �i nepr�vom v�znen�ch, a�dnes, ekonomick�m likvidovan�m ne�iad�cich, �a�ko zdravotne postihnut�ch, ich 55 tis�c opatrovate�ov, invalidov, slobodn�ch matiek, �i nieko�ko stotis�c nezamestnan�ch na hranici chudoby, ako aj profesijn� a��udsk� poni�ovanie lek�rov, u�ite�ov, �i �al��ch vrstiev. Tak ako boli chr�nen� komunistick� zlo�inci a�ich privil�gia, rovnako s� dnes just�ciou a aj �stavn�m s�dom SR chr�nen� politicko - finan�n� oligarchovia a�ich obrovsk� majetky, ktor� si nahromadili po prevrate v�novembri 1989. Nie je pritom medzi t�mito zlo�incami �iadny rozdiel, �i u� je to Bi�ak, Me�iar, �irok�, Slota, Dzurinda, Miklo�... V�etci t�to maj� spolo�n� len jedno: zauj�mal ich v�dy len vlastn� prospech, kari�ra a�parazitovanie na �kor oby�ajn�ch �ud�. �Z�just�cie sa stala �umpa, na �ele ktorej je b�val� prisluhova� komunistick�ch zlo�inov, �ktor� v�roku 1985 poslal do v�zenia �a�ko chor�ho franti�k�na zo strany �tB za vykon�truovan� trestn� �in. Tento �lovek je najv��m ochrancom mafi�nov a�politick�ch zlo�incov, s�jedn�m z�nich, podozriv�m z�distrib�cie drog na Slovensko sa osobne poznal a�telefonicky s�n�m preberal jeho rozhovor o�predsedovi okresn�ho s�du. Distrib�tor drog nebol vydan� do �vaj�iarska a�v�aka rozhodnutiu NS SR vypo�u� svedkov na slobode, t�to mohli by� n�sledne zlikvidovan�, tak aby pr�pad Sadikiho nemohol by� uzatvoren�. �tefan Harabin dlhodobo zneu��va s�dy v�sporoch na tzv. ochranu osobnosti na osobn� obohacovanie sa a�z�kerne sa mst� ka�d�mu sudcovi, ktor� n�jde odvahu na jeho kritiku. Na druhej strane, zmenou legislat�vy, umo��uj�cej po troch rokoch od pr�voplatn�ho neukon�enia s�dneho konania, zakr�va� zlo�iny skorumpovan�ch sudcov a�umo�ni� im n�vrat� na s�dy, ako v�pr�pade M. Rada�ovsk�ho, trestne st�han�ho za prechov�vanie drog a�nedovolen� ozbrojovanie. Pri�om je v�eobecne zn�me, �e s�t�mto sudcom z�Popradu sa osobne pozn�.��
�� U� samotn� fakt, �e v�etci politici tento stav ignoruj� a�ber� ako samozrejmos�, len potvrdzuje, do akej miery slovensk� politici poh�daj� ob�anmi. Absencia politickej zodpovednosti zo strany politikov je �okuj�ca, pri�om nejde len o�ml�anie k�financovaniu politick�ch str�n alebo o�ml�anie a�ignorovanie pre�etrenia kauzy www.diamantovabana.sk , ale v�eobecne o�principi�lny postoj politikov a�verejnosti k�z�sadn�m ot�zkam. �iadny politik na Slovensku preto nem� mor�lne pr�vo pou��va� pojem pr�vny �t�t, pokia� nebude rozpusten� �stavn� s�d SR a�pokia� bude na �ele Najvy��ieho s�du SR �tefan Harabin.� Naz�vanie Slovenska pr�vnym �t�tom je toti� tou najhrub�ou ur�kou tohto ozna�enia.

T�ma: Dnes NR SR hlasuje o historicky prvom z�kone na informovanie o abort�vnej antikoncepcii

kultur@NOSPAM.gazeta.pl — Fri, 5 Feb 2010 15:00:37 +0100

Centrum pre bioetick� reformu v�ta iniacit�vu KDS, ktor� chce prelomi� tabu o�abort�vnom ��inku ka�dej hormon�lnej antikoncepcie a�vn�tromaternicov�ho telieska. Ich v�robcovia fakt o�tom, �e m��u zabi� po�at� embryo, zaml�iavaj�. Tieto inform�cie uv�dzaj� s�ce pre lek�rov a�farmaceutov, no v�pr�balovom let�ku sa zv��a �ena o�abort�vnom p�soben� t�chto prostriedkov nedo��ta. Preh�ad o inform�ciach, ktor� v�robcovia o t�chto prostriedkov, zaregistrovan�ch v SR, poskytuje, resp. neposkytuj� je na: http://www.cbreurope.org/?a=110

Farmaceut PharmDr. Jozef Laurinec vysvet�uje: „Ke� zlyh� prim�rny mechanizmus, ktor� zabra�uje ovul�cii, nastupuje sekund�rny ��inok, ktor� sp�sobuje zmeny vo v�stelke maternice, aby sa po�at� t��d�ov� embryo nemohlo uhniezdi� a��alej vyv�ja�. T�m, �e sa cielene pod�vaj� syntetick� gestag�ny s��asne s�estrog�nmi, u� v��vode cyklu doch�dza k�naru�eniu rastu sliznice maternice a�n�sledne nem��e prebehn�� prirodzen� sekre�n� premena sliznice maternice.“

Jana Tutkov�, riadite�ka CBR , ver�, �e poslanci podporia v��iu osvetu a�informovan� vo�bu o�antikoncepcii, ktor� maj� zabezpe�i� slogany na krabi�k�ch, podobn� t�m na cigaret�ch. Z�rove� �ena dostane odborn� vysvetlenie ��inku t�chto prostriedkov, ktor� vyvol�vaj� chemick� potrat, od lek�ra pri predpise. „Mnoh� �eny by mali etick� probl�m s�t�mito prostriedkami, ak by vedeli o�ich abort�vnom ��inku. Aby mali vo�bu, potrebuj� t�to inform�ciu a�z�rove� vedomos� o neabort�vnych alternat�vach od lek�ra

Jana Tutkov� , riadite�ka (069 201 3223)

George Vanek: Wolf patri do skupiny fasisticko-estebackych lumpu:

kultur@NOSPAM.gazeta.pl — Sat, 16 Jan 2010 03:35:57 +0100

George Vanek
http://czech-bohemia.blogspot.com
Sent: Saturday, January 16, 2010 2:57 AM Subject: Re: Chartista Ji�� Wolf napsal :

Wolf patri do skupiny fasisticko-estebackych lumpu :
http://www.nazorne.cz/bohemia/clanky/reakce-karla-schwarzenberga-na-novorocni-projev-prezidenta-vaclava-klause

Vanek

2010/1/16 Mojmir Kovar
CHARTISTA� JI�͠ WOLF� NAPSAL� : http://www.protiprudu.info/opilec_havel_II.html � MK
2010/1/16 Mojmir Kovar <mojmir.kovar@ttonline.sk >
Nen� korektn� napadat autora, i kdy�� zn�m jeho minulost. Je t�eda "dovodi�"jak�� k� "Kmotr" (Krstn� otec). Pokud se skute�nosti,v �l�nku uv�d�n�,nezakl�daj� na pravd�, jde o po�kozov�n� dobr�ho jm�na. To je trestn� �in. Jste-li o tom p�esv�d�en, pros�m, konejte ! � MK

- ---- Original Message ----- From: George Vanek Sent: Saturday, January 16, 2010 4:35 AM Subject: Re: Chartista Ji�� Wolf napsal :
Husak sedel 9 let a jaka to bylla svine. Wolf lze, zadna zmrzlina se na Rybarne nepodavala, to je jen pripad z nesmyslu ktere pise. Proc Havla nekritizoval drive?� Ted se kazdy o nej otira a estebaci jako Komorous jsou byvale politicke vezne svati.
Vanek
http://jiri-vanek.blogspot.com/

Franti�ek Bedn�r: M� s��asn� opoz�cia mor�lne pr�vo kritizova� Ficov� vl�du?

kultur@NOSPAM.gazeta.pl — Thu, 14 Jan 2010 21:46:52 +0100

Nem�m v��mysle rozobera� ned�vny �trajk autodopravcov na Slovensku v�s�vislosti so zaveden�m m�tneho syst�mu. Pr�vo na �trajk je zaru�en� �stavou a dohovormi o��om niet poch�b. Osobne som v�ak presved�en�, �e ka�d� minca m� dve strany a�pravda le�� niekde uprostred. Na jednej strane treba vzia� v��vahu, �e elektronick� m�to je trendom, ktor�mu sa nevyhneme bez oh�adu na to, �i sa to niekomu p��i lebo nie. Sk�senosti napr. zo �vaj�iarska uk�zali, �e po zaveden� m�ta sa 12% dopravy presunulo na ekonomicky v�hodnej�ie a�aj z�h�adiska ekol�gie vhodnej�ie� �eleznice. T� sk�r naroden� si mo�no e�te pam�taj� na 24 hodinov�� prev�dzku plne vy�a�en�ch prekl�dkov�ch �elezni�n�ch stan�c a�region�lnu autodopravu dopravu z��ias socializmu, ktor� sme po novembri 1989 a� pr�li� r�chle zavrhli a�nechali padn�� na hubu.� Dnes �elezni�n� stanice zv��a z�vaj� pr�zdnotou, �zatia� �o s� cesty devastovan� a�pre�a�en� stovkami kami�nov. �tatistiky dopravn�ch neh�d s� bez poch�b varuj�ce. Tak ako v�dy, aj teraz ide v�prvom rade o�peniaze, ako zo strany autodopravcov, z�ktor�ch hroz� likvid�cia t�m najslab��m, preto�e t� siln� to pre�ij� �a�pochopite�ne aj zo strany �t�tu, ktor� si mus� zabezpe�i� zdroj financi�.

�� trajk autodopravcov je dnes vo svete be�n�m prostriedkom na dosiahnutie po�iadaviek. Prekvapila v�ak reakcia opoz�cie a�najm� pokryteck� vyhl�senie b�val�ho premi�ra Mikul�a Dzurindu, ktor� ozna�il postup vl�dy za n�vrat pred november 1989. Zd� sa, �e Mikul� Dzurinda v�bec nepochopil, �e jeho neschopnos� sebareflexie je klincom do truhly s��asnej opoz�cie v�najbli��ch parlamentn�ch vo�b�ch. Vyhl�senie SAS o�mo�nej spolupr�ci s�SDK� ale bez M. Dzurindu, potvrdzuje, �e to �o u� do�lo ka�d�mu, st�le nech�pe predseda SDK�. Chcel by som s��asnej opoz�cii pripomen��, ako po�as svojho vl�dnutia v�rokoch 1998-2006 pristupovala k��trajkom.

Pripom�nam, �e zodpovednos� za stav slovensk�ch �elezn�c nes� vl�dy a ministri, ktor� nechali ich �padok dospie� a� na dne�n� dno a preto sn�� prv� raz od p�du komunizmu slovensk� odbor�ri pozbierali odvahu, odolali stra�eniu aj bak�i�om mocn�ch a zorganizovali �spe�n� �trajk �elezni�iarov, ktor� vl�da M. Dzurindu, neschopn� rie�i� situ�ciu v�osobnej �ako aj n�kladnej �elezni�nej doprave, jednoducho pr�vo na �trajk v rozpore s �stavou SR a jej �l�nkom �. 37 ods. 4, zak�zala zmanipulovan�m a�nez�konn�m rozhodnut�m bratislavsk�ho s�du. Najvy�� s�d Slovenskej republiky nesk�r vyniesol rozsudok, pod�a ktor�ho je �trajk dovolen� aj nad r�mec Z�kona o kolekt�vnom vyjedn�van�. Cie�om �trajku nebolo sp�sobi� slovenskej ekonomike �kody, ale upozorni� vl�du i zamestn�vate�ov na ne�mern� soci�lne re�trikcie a pokra�uj�ci pokles �ivotnej �rovne v��iny slovensk�ch ob�anov. O�tomto rozmere �trajku sa v�ak v�slovensk�ch m�di�ch ml�alo a uk�zalo sa, �e ich objektivita �je na bode mrazu.� Namiesto ignorovania odpor��an� presta� lia� miliardy do dia�ni�n�ch tunelov a �sekov dia�n�c s krimin�lne n�zkou ekonomickou efekt�vnos�ou, sme videli obraz� vysmiateho Mikul�a Dzurinda, spokojn�ho Pavla Ruska a pozit�vne laden� �l�nky o�zahrani�n�ch investoroch, ktor�ch dok�zala vl�da pril�ka�. Len �koda, �e sme sa nedozvedeli viac za ak�ch podmienok sem pri�li, �koda, �e novin�ri vtedy nezis�ovali viac o vtedaj��ch z�va�n�ch veciach napr�klad privatiz�cii strategick�ch podnikov, pois�ovn�, kont�ch politikov vtedaj�ej vl�dnej koal�cie �i kauze „Dzurindove vl��iky“. V�roku 2003 Dzurindova vl�da na �trajk �elezni�iarov odpovedala predbe�n�m opatren�m okresn�ho s�du – pikantn� na tomto rozhodnut� s�du s�funguj�cou elektronickou podate��ou bolo, �e �SR pod�vali a�s�ahovali �alobu na �elezni�n� odbory za nez�konn� �trajk dovtedy, k�m sa��aloba nedostala do t�ch spr�vnych r�k.

�� V�mene opr�vnen�ch os�b z�radov b�val�ch politick�ch v�z�ov ako aj n�silne odvle�en�ch do pracovn�ch t�borov v�b�v. ZSSR, pripom�name� opoz�cii, �e to bola pr�ve ich vl�da, ktor� v�roku 2003 zru�ila v�etky v�hody na cestovom v�autobusovej a �elezni�nej doprave pre obete komunizmu ako aj ��astn�kov odboja.�

Ak to Mikul� Dzurinda mysl� s�opoz�ciou skuto�ne �primne, mal by si u� d�vno spytova� svedomie, o�utova� svoj b�snick� �let� z��ias socializmu, „Pomn�k v�aky - �da na v��azn� febru�r“ (uverejnen� okrem in�ch aj na tejto str�nke� a od�s� na politicky d�chodok.

Jeho zaslepenos� mu to v�ak nedovol� a�preto si s��asn� koal�cia nem��e pria� ni� lep�ie ako stra�iaka v�podobe „reform�tora“ Dzurindu. Sta�� toti� len pomyslenie na to, ako by sa spr�vala pri s��asnej hospod�rskej kr�ze� tzv. „pravicov� vl�da“,�ako by sa pchala do zadku Medzin�rodn�mu menov�mu fondu a�Svetovej banke �na �kor oby�ajn�ch �ud�, ktor� by to v�etko museli zaplati� u�ahovan�m opaskov, �i ako by ru�ila pr�spevky na barly, invalidn� d�chodky pre ban�kov, skracovala obdobie vypl�cania podpory v nezamestnanosti, �i ru�ila z�avy pre politick�ch v�z�ov a�u� len zo strachu na toto pomyslenie, bud� slovensk� ob�ania voli� hocikoho, len nie modr�ch reform�torov. Bohu�ia� na politickej sc�ne v�s��asnosti neexistuje �iadna alternat�va a�tak je v�sledok bud�cich volieb u� vopred zn�my, rovnako podobne, ako �v�Ma�arsku.

�� Franti�ek Bedn�r
�� Svetov� zdru�enie b�val�ch �sl. politick�ch v�z�ov

http://www.szcpv.org/10/opozicia.html

Vladim�r Pavl�k: v�etko v poriadku – kradlo sa v medziach z�kona

kultur@NOSPAM.gazeta.pl — Fri, 8 Jan 2010 01:35:34 +0100

Link to Pavlik Podl'a...

Normal 0 21

Pod�a „�peci�lnych“ policajtov a „�peci�lnych“ prokur�torov je v�etko v�poriadku – kradlo sa v�medziach z�kona

�

�� V�septembri 2009 bol na tejto str�nke uverejnen� dokument pod n�zvom: Ozn�menie o podozren� z rozsiahlej hospod�rsko-ekonomickej organizovanej trestnej �innosti a vedome organizovan�ho okr�dania obyvate�stva - Spr�va o organizovanom okr�dan� �t�tu a obyvate�stva po novembri 1989. Ke�e u� m�m autentick� dokumenty o�tom, ako sa s�touto kauzou vysporiadali Prez�dium Policajn�ho zboru �rad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Bratislava, ako aj po mojej s�a�nosti �rad �peci�lnej prokurat�ry, d�vam �itate�om mo�nos� si to pre��ta�.

�� Vzh�adom k�tomu, �e kauza je ofici�lne uzatvoren�, aspo� �o sa t�ka zo strany �t�tnych org�nov, m��em u� teraz otvorene poveda�, �o som t�mto sledoval. Nieko�ko kr�t som na t�chto str�nkach nap�sal, �e pol�cia, prokurat�ra a�s�dy s� len pon��en�mi, niektor� jej �lenovia priamo prostitu�n�mi slu�obn�kmi a�lokajmi arcizlo�incov, arcizlodejov, parazitn�ch darmo�r��ov, toho skuto�n�ho odpadu slovensk�ho n�roda – �lenov ponovembrov�ch vl�d a�parlamentov, ktor� v�skuto�nosti o�pol�cii, prokurat�re a�s�doch rozhoduj�. Po�me ale k�vysvetleniu, �o som chcel docieli�? Poviem to otvorene: ofici�lne priznanie pol�cie a�prokurat�ry, �e v�t�chto kauz�ch sa nejedn� o��iadne trestn� �iny, ke� zlo�inci a�zlodeji z�vysokej politiky si pripravia a�schv�lia tak� z�kony, pod�a ktor�ch je to v�etko leg�lne. Pokia� teraz niekto o�ak�va, �e sa na pol�cii a prokurat�re za�nem odbavova�, tak je na ve�kom omyle.

�

�� Na takom omyle, na akom s� v�etci t� ob�ania, ktor� policajtov, prokur�torov a�sudcov pova�uj� za hlavn�ch vinn�kov tohto zla a�t�chto negat�v. Pri�om jednou z pr��in t�chto negat�v s� aj �samotn� ob�ania. Svojou zbabelos�ou, nevedomos�ou, neinformovanos�ou, nekritick�m obdivom k�niektor�m vyvrhe�om z�vysokej politiky, ktor� sofistikovan�mi met�dami oblbli ich hlavy a�mozgy. Pozn�m dostatok pr�padov, ke� stato�n� jedinci z�pol�cie, s�dov a�prokurat�ry chc� �s� a�i�li pod�a z�kona, dokonca aj proti vlastn�m kolegom. �o mysl�te, ako skon�ili? Bu� s� z�pr�padov odvolan� – a�maj� dve mo�nosti: ml�a�, alebo od�s�. Kv�li objektivite treba ale poveda� aj to, �e svoj diel viny tu maj� aj samotn� policajti, prokur�tori a�sudcovia v�tom, �e pribli�ne t�ch 75-80% slu�n�ch sa podriadilo gaunerom v�men�ine. No kv�li �al�ej objektivite treba poveda� aj to, �e t�to 20-25% men�ina gaunerov z�pol�cie, prokurat�r a�s�dov m� v�p�chan� zla a�hanoben� z�konnosti podporu t�ch najzlodejskej��ch zlodejov a�najzlo�ineckej��ch zlo�incov z�ponovembrov�ch vl�d a�parlamentov.

�� M�me e�te v��ivej pam�ti, ako sa v�roku 2003 vzoprel stato�n� a��estn� sudca Alexander Moj� sudcovsk�m a�politick�m zberb�m odchovan�m komunisticko-fa�istickou ideol�giou, ke� ako spr�vca konkurznej podstaty pri konkurze Preglejky �arnovica v�hou svojej ob�ianskej a�sudcovskej stato�nosti a�cti zabr�nil tomu, aby sudcovsk� a�politick� mafie nemohli tento podnik vytunelova�. Ke� za t�to svoju odvahu a�stato�nos� bol zlo�incami s�bo��evickou minulos�ou na Najvy��om s�de SR �ikanovan� a�trestan�, ako sa zachovala slovensk� verejnos�? Zbabelo, ve�mi zbabelo. Akoby nechceli pochopi�, �e on v�skuto�nosti zachra�oval n� spolo�n� majetok a�bojoval aj za t�to verejnos�.� �

�� Na �al�om n�zornom pr�klade si taktie� uk�eme, ako t�to luza z�vysokej politiky si rozumie, aj ke�, naoko, na seba vr�ia, �tekaj� a�nad�vaj� si. Popredn� ekonomick� „odborn�k“ Eugen Jurzyca – ��f tzv. protikr�zov�ho t�mu SDK�-DS v�rozhovore pre periodikum „t��de�“ �. 37/2009 z�14. septembra 2009 povedal aj toto: „Nesk�r bolo treba rie�i� d�sledky Me�iarovej vl�dy a�op� sa to nedalo inak, LEN UTIAHNUT�M OPASKOV. A�ke�e reformy robili Miklo� s�Dzurindom, s� tak� neob��ben�.“ �

�� Omyl, ve�k� omyl, tzv. ekonomick� expert Jurzyca. Miklo� s�Dzurindom by neboli pri reform�ch nepopul�rni, pokia� by si boli opasky u�ahovali aj t�, ktor� toto v�etko zapr��inili – a�keby boli aj trestnopr�vne postihnut�. Len�e, pri hoden� n�sledkov na nevinn�ch ob�anov vo forme u�ahovania opaskov, syst�mom kolekt�vnej viny, za ekonomick� zlo�iny HZDS a�SNS, si ako jedna rodina rozumeli a rozumej� sofistikovan� fa�istick� zberby pravicov�, tzv. n�rodn�, tzv. kres�ansk� a tzv. soci�lno-demokratick�.

�� Tak�e sa za��tajme do uznesenia pol�cie, mojej s�a�nosti proti tomuto uzneseniu a�definit�vneho uznesenia �radu �peci�lnej prokurat�ry.

�

Vladim�r Pavl�k �
(...)
v\:* {behavior:url(#default#VML);} o\:* {behavior:url(#default#VML);} w\:* {behavior:url(#default#VML);} .shape {behavior:url(#default#VML);} Normal 0 21

http://necenzurovane.cwahi.net/09/sp1.html

http://www.esnips.com/doc/c22e5d80-6ea6-4255-9a14-588e260ebfe7/Pavlik-Podla